Pre rybára loviaceho pstruhy azda neexistuje krajší dátum ako 16. apríl. Po dlhom období ticha a pokoja sa náhle otvárajú brány pstruhových revírov. Rybárom – či už prívlačiarom, alebo muškárom – vytvárajú nekonečné možnosti rybolovu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
HĽADANIE RIEKY PSTRUHOV
Pre prívlačiara je začiatok novej sezóny akýmsi štádiom v uplatňovaní skúseností nadobudnutých počas uplynulej sezóny. V podstate sa začína akoby odznova. Je to niečo, do čoho ide s pocitom, že práve teraz by to mohlo vyjsť. Postupne pribúdajú vychádzky k vode, riadky v povolenkách sa zapĺňajú lepšími, i tými menej dobrými rybačkami. Rybári navštevujú svoje obľúbené miesta a zákutia, kde už v minulosti spozorovali, či dokonca ulovili niekoľko nádherných rýb. Stačí však takáto klasika dookola každú sezónu? Je šanca na pekný úlovok rovnakou technikou aj teraz?
Hľadanie odpovede môže byť zdĺhavé. Pretože tie skutočne veľké pstruhy sú nesmierne vyškolené. Problémom je ich až prehnaná opatrnosť. Druhým problémom je výskyt takýchto jedincov. Ten je značne zredukovaný do určitých stanovíšť vo vode, či už v rieke, alebo v jazere. Rieky síce už celé roky obývajú rôzne veľké pstruhy, ale staršie pstruhy sú niečím špecifickým. Preto je tu znalosť revíru dvojnásobne cenná, zvlášť ak „poľujeme“ na takéto priam „legendárne“ pstruhy. Tie už dlhé roky odolávajú rybárskym háčikom. Za ten čas boli možno aj päťkrát na udici, ale na breh sa ich napriek tomu nikdy nepodarilo dostať. S každým pichnutím, každým podozrivým predmetom rástla ich nedôverčivosť.
Ak chceme zvýšiť šance na takýto úlovok, výber vhodného lovného miesta je jasnou voľbou číslo jeden. Výbornými miestami sú napríklad pomaly tečúce riečne tône prechádzajúce do dravých kaskád, zákutia s množstvom balvanov, zarastené, ťažko dostupné lokality, ba dokonca staré zabudnuté loviská. Ani jedno z týchto miest nezaručuje 100 % úspech, ale šance sú vysoké. Práve takéto extrémy, často hraničiace s možnosťami samotného lovca, prinášajú pekné úlovky pstruhov.
Žiaľ, mnoho riek na Slovensku poskytuje už iba holé, zregulované úseky prakticky bez života. Korytá vystlané tvrdým betónom bez prirodzeného dna a nadmerný rozmach stavby malých vodných elektrární urobili svoje. Tam, kde sa kedysi skláňali nad hladinu mohutné vŕby a jelše, dnes rieku zdobia brehy posiate stovkami pňov. Sú to rovné toky bez meandrov, úplne mŕtve. No a tam, kde nie sú ryby, nie sú ani rybári. Taká je realita na mnohých slovenských riekach a potokoch.
Nevyhli sa im nielen veľké rieky ako Váh, Poprad, či Hornád, ale rovnako aj malé horské pstruhové potoky a riečky. No aj napriek tomu dnes nájdeme revíry, kde sa v peknej nepoškodenej prírode vyskytujú pstruhy, a to aj tie riadne veľké. Ak si počas niekoľkých vychádzok zmapujeme predpokladané kvalitné miesta, vieme si ich zúžiť na niekoľko skutočne sľubných úsekov.
DOKONALÉ LOVISKÁ
Poďme sa detailnejšie pozrieť na určité typy lovísk. Spomenul som napríklad hlboké riečne tône. Dno tu dosahuje väčšiu hĺbku a prúd je zvyčajne pomalý. V kombinácii s dostatkom podvodných úkrytov vzniká dokonalé miesto pre život veľkého pstruha. Ak sa naskytá možnosť navštíviť takéto miesto s prútom v ruke, nie je čo špekulovať. Lov v takýchto lokalitkách nie je náročný na prácu s nástrahou a máme možnosť využiť širokú škálu prívlačových nástrah. Od drobných twistrov, cez smáčiky až po voblery rôznych veľkostí.
Zdolávanie ryby tu nekomplikuje silný prúd, pozor si však treba dať na divoké prúdiace kaskády, ktoré sú často neďaleko. Ak sa tam raz dostane skúsený „dúhak“, či „potočák“, má vyhraté. Ďalším zaujímavým loviskom môžu byť extrémne zarastené a takmer nedostupné loviská. Myslím tým rôzne zákutia, ktoré sú chránené nepreniknuteľnou „džungľou“ spleti tráv, krovín a stromov. Takéto miesta sú dosť izolované a aj v časoch najväčšieho rybárskeho náporu často nedotknuté. Napriek ich nevábnemu prístupu by sme ich nemali obchádzať. Veď možno práve ony skrývajú toho trofejného „bodkáča“.
Na tomto type stanovíšť rýb zvyknem využívať kratšie prívlačové prúty s dĺžkou 2,10 metra. Popravde, neviem si predstaviť, ako by sa tu rybár predieral s trojmetrovým prútom. No a na jemnom náradí je súboj s rýchlym riečnym pstruhom nezabudnuteľným zážitkom. Poslednými možnosťami, ktoré som už spomenul, boli staré zabudnuté loviská. Mnohé z nich boli kedysi top miestami na lov pstruhov, ale s postupom času boli buď priveľmi prechytané, alebo poplašené častými návštevami lovcov. Ak tam raz veľké pstruhy žili, znamená to, že miesto spĺňalo všetky predpoklady pre zdravý rast a život rýb. Tým som mal na mysli dostatok pestrej potravy, dostatok úkrytov a dobrú kvalitu vody. Ak sa dodnes zachovali aspoň podobné podmienky, prečo by sa tam nemohli takéto pstruhy vyskytovať aj teraz? Je možné, že niektoré staré kusy sa tam po dlhšom čase aj vrátili, aby si spokojne dožili svoj „dôchodok“. Tieto miesta sú dnes často aj málo dostupné a tiché.
TECHNIKA LOVU
Nájsť si správne lovisko je jedna vec, uloviť rybu druhá. Výsledkom pekného úlovku je väčšinou skĺbenie miesta a techniky lovu. Obidva idú pri love ruka v ruke a jedno bez druhého nemôže správne fungovať. Jarná rybačka je rôzna s každou nadchádzajúcou sezónou. Raz je pekná a slnečná, inokedy pochmúrna a sychravá. Stav počasia sa odzrkadľuje aj vo vode a v živote v nej. Prehriata – dostatok potravy, studená – málo potravy.
Aby sa dostavili úspechy, musíme techniku prívlače vhodne prispôsobiť aktuálnym podmienkam rybačky. V studenej vode sa vždy všetko odohráva pomalšie. Nie je to žiadna novinka, rybári loviaci dravce na jeseň tento fakt veľmi dobre poznajú. Každá fáza cyklu pstruha prebieha pomalšie. Skrátka vydáva menej energie na lov a pritom je tu ešte tá jeho extrémna opatrnosť. Prejavuje sa to hlavne na jemných záberoch a dlhých prenasledovaniach nástrahy. Tým pádom je ťažšie ho uloviť. Nie však nemožné.
Menej vynaloženej energie znamená menej pohybu. Preto sa pstruh vyhýba prudko tečúcim miestam so silným prúdom, ktorý by ho zbytočne vysiľoval. Aby sa o našu nástrahu vôbec zaujímal, jej prezentácia musí byť bezchybná. Ak je to možné, snažím sa nástrahu presne cielenými hodmi pstruhovi „naservírovať“ pred tlamu. Pomalé natočenie tela pstruha k nástrahe je znakom toho, že jej výber bol správny.
A teraz sa začína najdôležitejší bod lovu. Technika vedenia! Vobler zvyknem postupne sťahovať na hranici tichej a prudkej vody. Rýchlejšie navíjanie a zmes prúdov mi tvorí akúsi poistku proti okukaniu nástrahy pstruhom. Ten sa musí rozhodnúť. Teraz, alebo nikdy. Niekedy je to na nevydržanie, keď pstruh doslova váha, alebo bleskovo vystrelí a naraz sa vráti späť do úkrytu. Vtedy je zrejmé, že sa rybe niečo nezdá, niečo nie je v poriadku.
Okamžitá zmena nástrahy a použitie fluorokarbónového vlasca ako nadväzca zvykne výrazne pomôcť. Ak nepomáha ani to, skúsiť môžeme aj navíjanie voblera proti prúdu. Zvyčajne nie je také úspešné, ale keď nemáme na výber... Treba si však uvedomiť, že nástraha sa takto správa úplne ináč. Hlavne rotačka a vobler.
Vezmime do úvahy taký vobler. Odpor jeho lopatky, ktorou sa pohybuje, aj tak ešte dotvára špecifické zrýchlené kmitanie zo strany na stranu. Aj keď je odpor citeľný i na špičke samotného prúta, je dobré ešte viac zrýchliť navíjanie. A to z toho dôvodu: pstruh má na vobler bojujúci s prúdom oveľa dlhší čas na obzretie. Čiže ak je pritom rýchlosť navíjania pomalá, vobler doslova visí ako vo výklade! Rozhoduje však aj sila prúdu a v neposlednom rade čistota vody.
Aj keď som dopodrobna opisoval lov v chladnej vode, takýto systém vedenia je použiteľný aj počas leta v teplejšej vode. V nej sú pstruhy čulejšie, dravejšie, no rozhodne nie hlúpe. Určite sa bezhlavo nevrhajú na všetko čo im príde pred papuľu. Mnohokrát podozrievajú aj tie najmenšie detaily v našej zostave.
POTRAVA – ZÁKLAD PREŽITIA
Týmto heslom sa riadia všetky dravé ryby. A je úplne jedno, či ide o šťuku, zubáča, alebo pstruha. Tam, kde potrava nie je, nenájdeme ani dravce. Presúvajú sa totiž presne tak, ako sa presúva potrava. V priehradách sú to belice, plotice a v riekach hrúziky a tiež beličky. Práve na hrúzy sa spoliehajú dravce žijúce priamo v prúde. Nimi sú pstruh a mrena.
Hrúz je veľmi húževnatá ryba schopná zvládnuť na dne aj silný prúd, ktorý by iné rybky strhol so sebou. Vyhotovenie vobleru so vzorom hrúza je veľmi obľúbené a rovnako aj účinné. Ja využívam takéto voblery s malou lopatkou. Veľká plocha lopatky je teraz iba na príťaž, lebo prúd postupne vytláča nástrahu na povrch. A hrúz je ryba dna. Aby sme ho dokázali čo najlepšie imitovať, je dobré zapojiť do práce aj špičku prúta. Drobné poskoky po dne vedia pekne vydráždiť aj lenivého pstruha. Niekedy sa pritrafí dokonca aj mrena, či jalec.
Často kladenou otázkou pri love pstruhov je veľkosť nástrahy. Voblery a gumové rybky od 3 do 7 centimetrov sú najviac využívanou veľkostnou skupinou. Videl som však aj pstruhy, ktoré sa ulovili na naozaj gigantické voblery, ktoré mnohí rybári nevyužívajú ani na šťuky. A to aj 15 centimetrov dlhé. Úlovkami boli hlavne trofejné pstruhy potočné a dúhové. Takáto veľkosť je už však značne prehnaná.
Výbornými nástrahami sú aj smáčiky a gumové rybky, prípadne twistre. Ich mäkké telíčko dovoľuje excelentnú prácu s nimi tak v prúde, ako aj mimo neho. Poskoky, šklbnutia, prepady a mnoho ďalších. Stačí si len zvoliť tú správnu techniku. Nevýhodou lovu s nimi je ich nízka hmotnosť. To nám obmedzuje dlhšie hody a prelovenie hlbších miest. Keď už je reč o hlbších miestach, určite netreba zabúdať na rotačky. Áno, klasika, lenže dodnes úspešná. Dostanú sa úplne všade, v hlbočinách sa uplatní aj ich preťažená verzia. Každým rokom sa na ne ulakomí množstvo pstruhov po celom Slovensku.
Všetky tieto spomínané prívlačové nástrahy imitujú zväčša drobné rybky. Pstruh však prijíma, okrem rybiek, aj hmyz a rôzne vodné živočíchy. Je to kapitola sama o sebe a je určená skôr pre muškárov ako prívlačiarov. Lenže neustály vývoj nových nástrah umožnil aj milovníkom prívlače trochu zmeniť štýl lovu. Napríklad veľa voblerov získalo vzory chrobákov, rakov a hmyzu. Ide o série minivoblerov ako Salmo Tiny, Butcher, alebo novinku na rok 2014 Salmo Lil´ Bug. Okrem poľského Salma ponúka napodobeninu hmyzu aj Dorado Magic a minivobler netradičného tvaru Quantum Biedron Stumpy. Kto obľubuje skôr mäkké nástrahy, využije rozmanitosť malých ráčikov a nýmf. Ak sa už rozhodnete pre ktorýkoľvek systém prívlače, verím, že táto časť článku pomohla začínajúcim „pstruhárom“ a tým skúseným dodala chuť vyraziť k vode.
KREHKÝ ŽIVOT V RIEKE
Nebyť vody, nie je ani život. Takisto rieky prostredníctvom nej ju ako žily roznášajú do všetkých kútov krajiny, aby zachovali rovnováhu v prírode. Sú rôzne. Jedny pokojné a čisté, iné zas divoké a mútne. Všetky sú však rovnako krehké a dnes si určite zaslúžia ochranu. Život v rieke má svoj vlastný systém, ktorý funguje, len ak nie je narušený.
Rieky sú domovom mnohých druhov rýb, vrátane pstruhov. Preto ak ich chceme v nej loviť aj naďalej, vrátiť ulovenú rybu by mala byť samozrejmosť. Ryba totiž nepatrí nám, ale vode. Tam sa narodí, rastie i umrie. Len takto docielime, že pstruha raz nebudeme musieť zaradiť do kategórie: celoročne chránený.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
