Blíži sa začiatok pstruhovej sezóny a všetci pstruhári sú plní očakávaní. Aký bude začiatok? Na ktorú vodu vyraziť, podarí sa konečne nejaký kapitálny úlovok? Alebo, bude opäť na večeru chutný pstruh?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2015
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Niektorí majú skromnejšie priania a chcú si jednoducho len oddýchnuť v prírode, nejde im ani o kapitálne úlovky, ani o mäso. Nech sú dôvody pre naše rybárske výpravy akékoľvek, jedno všetkých spája – každý by si rád ryby zachytal. Základnou podmienkou však je, aby v revíri nejaké ryby boli. Ale zdá sa, že z našich pstruhových vôd sa nám nenápadne, ale isto stráca práve to najbežnejšie a zároveň najcennejšie - pstruh potočný.
Kedysi sa v našich potokoch preháňali množstvá potočákov. situácia sa však rapídne zmenila. prečo?
Ako ďalej so pstruhom potočným?
Pstruh potočný – typický predstaviteľ čeľade lososovitých, obľúbený a vyhľadávaný medzi športovými rybármi pre svoju bojovnosť, spôsoby lovu, ale aj pre kvalitu mäsa. Napriek tomu jeho početnosť v rybárskych revíroch neustále klesá, čo sa odráža aj na neustále sa znižujúcom množstve úlovkov. Za desať rokov poklesli úlovky pstruha potočného v revíroch SRZ z 88 841 ks (25 993,71 kg) v roku 2003 na 38 475 ks (12 400,95 kg)v roku 2013, čo je viac ako o polovicu! Najväčší pokles je medzi rokmi 2003 (88 841 ks a 25 993,71 kg) a 2005 (64 263 ks a 18 058 kg), čo priamo súvisí s prvými inváziami zimujúcich kormoránov na našich vodách, ale pokles stavu pstruha potočného naďalej pokračuje. U lipňa je situácia ešte horšia. Úlovky v roku 2003 boli 36 211 ks (11 830,08 kg) a v roku 2013 len 9 722 ks (2 983,73 kg), ale to je námet na samostatný článok. Prečo je ho stále menej? Kde sú príčiny tohto stavu? Je možné to zvrátiť?
Skoky, na ktoré sa nezabúda.
Kam sa stráca potočák?
Nemusíme byť ani študovanými ichtyológmi, stačí sa okolo seba pozornejšie dívať, sledovať zmeny, aby sme si poskladali mozaiku príčin úbytku pstruha potočného. Príčin je pomerne dosť a nie všade sú rovnaké. Pokiaľ začneme na horných úsekoch tokov, tak tu je azda najväčším problémom totálny úbytok vody, ktorý niekedy, naopak, striedajú až povodňové vlny. Obrovské výkyvy v prietokoch od úplného vyschnutia až po povodne znemožňujú akékoľvek rybárske hospodárenie na takýchto vodách.
Doslova pred očami sa nám strácajú drobné potôčiky – životodarné kapiláry, ktoré v minulosti zásobovali rybárske revíry nielen dostatkom vody, ale aj plôdikom pstruha. Tam, kde ešte zostali potoky s dostatkom vody, môžu byť problémy s ich znečisťovaním. Nemusí to byť len priame – havarijné znečistenie spojené s úhynom rýb, oveľa zákernejšie sú dlhodobé skryté formy znečisťovania.
Neustále narastá množstvo „chémie“ používanej v priemysle, ale aj v domácnostiach, nie sú vyjasnené zostatky antibiotík, hormonálnej antikoncepcie a ďalších kontroverzných látok, ktoré končia v našich potokoch a riekach. Ich dlhodobý vplyv na ryby a ostatné vodné organizmy vyvoláva veľké obavy medzi odborníkmi zaoberajúcimi sa touto problematikou. Obrovské množstvá odpadu a plastov, ktorými sú naše vody doslova zavalené, sa už prakticky stali bežnou súčasťou prírody! Na iných potokoch robia problémy stále hojnejšie vydry, rovnako aj ďalší rybožraví predátori, ako napríklad volavky. Ich početnosť tiež narastá, pričom dôvody na zvýšenú ochranu už dávno pominuli, skôr je potrebné ich počet na niektorých lokalitách rozumne regulovať.
Pstruh potočný je na udici veľký bojovník a nevzdáva sa ľahko.
Úbytok matečných rýb
No najväčším predátorom je stále človek. Nadmerný rybársky tlak znamená, že niektoré menšie potoky sú na konci rybárskej sezóny prakticky úplne bez matečných rýb, ktoré by zabezpečili potomstvo a ďalšie generácie do budúcna. Neustále ubúdajú z našich vôd zdravé populácie pstruha potočného schopné prirodzenej autoreprodukcie. A tak sú niektoré vody takmer celkom závislé od zarybňovania. Akoby sme zabudli, že príroda tu bola tisíce rokov a za ten čas neustále tvorila, zlepšovala, zdokonaľovala. Mali by sme ju v prvom rade rešpektovať a pomáhať jej, nie ju zastupovať! To by mala byť základná filozofia celého hospodárenia.
Aj na väčších tokoch patria medzi hlavné príčiny úbytku pstruhov rybožraví predátori, ako kormorán a vydra, ale situáciu tu ďalej a definitívne zhoršuje pokračujúca výstavba malých vodných elektrární. Developeri si naďalej tvrdo idú, pod rúškom „ekologickej energie“, za svojimi peniazmi. Rybie prechody sú skôr nutnou povinnosťou a nefunkčnou okrasou týchto stavieb.
Pri ťažbe riečnych štrkov nikoho nezaujíma, či sa tam nachádzali neresiská rýb. Žiadna, alebo minimálna ochrana neresísk a matečných rýb, tvrdé regulácie, zvýšená eutrofizácia vôd spôsobujú, že sa podmienky pre prirodzený neres neustále zhoršujú nielen pre pstruhy, ale aj pre sprievodné druhy rýb, slúžiace pstruhom ako potrava. Určite, príčin úbytku pstruha je ešte ďaleko viac, pričom mnohé z nich, žiaľ, môžeme len ťažko ovplyvniť.
Hospodárenie na pstruhových vodách
Je najvyšší čas, aby sme sa začali vážne zaoberať zvýšenou ochranou pstruha potočného. Kde začať, ktoré opatrenia môžu priniesť reálne výsledky? V prvom rade by sa mali odstrániť príčiny poklesu stavu pstruhov potočných. Niektoré príčiny ovplyvniť môžeme aj sami, iné veľmi ťažko. No aj pri zdanlivo neprekonateľných prekážkach, ako je napríklad výstavba malých vodných elektrární, alebo znečisťovanie vôd nemusíme byť ľahostajní, ale mali by sme sa zapájať do petičných akcií, nezatvárať oči pred znečisťovateľmi, jednoducho v rámci možností konať.
Poklesu početnosti úlovkov pstruha potočného môžeme zabrániť len kombináciou viacerých opatrení aplikovaných na konkrétne podmienky. Tam, kde chýba voda, môže situáciu zlepšiť budovanie malých kaskád – stupňov, kde pstruhy môžu nájsť vhodné stanovištia a úkryty. Každé zadržanie vody v teréne je prospešné nielen pre ryby, ale všeobecne pre celú okolitú prírodu.
Zatiaľ ani rybárske hospodárenie na pstruhových vodách neprospieva nárastu početnosti pstruha. Stále nie je rozdiel v lovnej miere, alebo počte úlovkov medzi pstruhom potočným, pstruhom dúhovým, alebo sivoňom. Určite by stálo do budúcna za zváženie aj obmedzenie počtu úlovkov pstruha potočného, alebo lososovitých rýb, napríklad na 20 ks na jedno povolenie. Na väčších tokoch s dostatkom potravy by stálo za úvahu aj zvýšenie lovnej miery u pstruha potočného aspoň na 35 cm.
Rybárski hospodári sa snažia výpadok pstruha potočného riešiť zvýšeným zarybnením pstruhom dúhovým, predovšetkým na začiatku pstruhovej sezóny. Toto opatrenie významne pomáha pstruhovi potočnému pri zvýšenom rybárskom tlaku, keď sa väčšina rybárov zameria na vysadené dúhaky. No určite to nie je riešenie problému s úbytkom pstruha potočného z našich revírov. Navyše, niekedy to zvádza aj k tomu, že sa pstruh dúhový uprednostňuje aj tam, kde to nie je potrebné. Cena násad pstruha dúhového je totiž oveľa nižšia ako násad pstruha potočného. Je teda logické, že pri zarybňovaní môže potom prevažovať pstruh dúhový.
Krása pstruhových potokov sa nám pomaly stráca.
Nové názory na zarybňovanie
Je tu však aj iný uhol pohľadu na zarybňovanie pstruhom potočným. Niektorí ichtyológovia práve naopak, neodporúčajú vysadzovať do rybárskych revírov ryby z umelých chovov, obzvlášť nie staršie násady. Ryby z umelého chovu odchované v špeciálnych zariadeniach a kŕmené len granulovanými kŕmnymi zmesami sa ťažšie adaptujú na prírodné podmienky riek a potokov, sú agresívnejšie a narušujú sociálnu hierarchiu pôvodných populácií. Navyše, ani ich prirodzený neres nemusí byť úspešný, keďže si nevedia vyhľadať správne miesto na neres a vytvoriť neresisko. To sú hlavné argumenty proti zarybňovaniu väčšími násadami a to aj napriek ich nízkym stratám a vysokej návratnosti.
„Divé ryby“
V niektorých krajinách si tzv. „divé“ - pôvodné ryby, cenia dokonca natoľko, že je úplne zakázané si ich privlastniť. Všetky umelo odchované násady sa označujú odstrihnutím tukovej plutvičky. To sú ryby, ktoré si rybár, v rámci stanovených pravidiel, môže ponechať. „Divé ryby“ – s tukovou plutvičkou, sa po ulovení musia opatrne pustiť späť na slobodu. Určite je to zaujímavá inšpirácia a stála by za odskúšanie na niektorých vodách, kde sa ešte nachádzajú pôvodné populácie pstruha potočného. Tie je však potrebné na základe určitých skúseností vytypovať a pre potvrdenie, geneticky zmapovať.
Ochrana na prvom mieste!
Žiaľ, ochrane rýb, v porovnaní s lovom, venujeme stále len minimálnu pozornosť. Chránených rybích oblastí je u nás žalostne málo. A pritom by rozhodne pomohli každému rybárskemu revíru, nielen tým pstruhovým. Vôbec nevieme doceniť skutočný význam, už len niekoľkých málo kilometrov, chránených vôd v našich revíroch pre prirodzený neres. Slúžia ako zásobáreň matečných rýb, predstavujú miesta, kde nám početnosť rýb veľmi rýchlo narastá a ryby sa vyznačujú vynikajúcou kondíciou. Ryby z takýchto lokalít môžu migrovať do lovných úsekov a potešiť nás skutočne kapitálnymi úlovkami. Ochrana matečných rýb sa nám časom mnohonásobne vráti v podobe zdravého a životaschopného potomstva z prirodzeného neresu. Pozor, chránené rybie oblasti vyžadujú zároveň dôslednú kontrolu a ochranu, aby sa nestali špajzou pre pytliakov a rybožravých predátorov.
„Chyť a pusť“
Čiastočným riešením môžu byť aspoň revíry bez privlastnenia si úlovku. Ale aj tu, hlavne na menších vodách, môže spôsobovať problémy neprimeraný rybársky tlak. Rybolovné metódy sú v súčasnosti už natoľko vyspelé a účinné, že je prakticky nemožné nájsť rybu, ktorá by sa nestretla s rybárskym háčikom. Samozrejme, poranenia znamenajú obmedzenie príjmu potravy, prírastkov a často aj zvýšenie úmrtnosti.
Dnes sa lov, na tzv. krátku nymfu, ale aj ďalšie spôsoby lovu lososovitých rýb svojou efektivitou prakticky vyrovnajú lovu na prirodzené nástrahy. Tu vedie cesta, napríklad cez obmedzenie nymfovania na určitých lokalitách a povolenie len lovu na suchú mušku.
Dôsledný výber mušky je základom úspechu pri love pstruhov "na sucho".
Flexibilní aj pri ochrane rýb
Cesty, ako zvýšiť početnosť populácií pstruha, určite sú. Ale rovnako, ako sme flexibilní pri love rýb a nebránime sa zmenám, prijímame novinky, navštevujeme rybárske výstavy a obchody s rybárskymi potrebami, musíme byť rovnako flexibilní aj pri hospodárení a ochrane rýb. Ani tá najkvalitnejšia rybárska výbava nám nepomôže pri vode bez rýb. Toto by mala byť naša výzva do novej pstruhovej a možno aj celkovo – rybárskej sezóny. Na začiatok skúsme darovať každý rok prvej ulovenej rybe slobodu, tak ako to robili rybári už odpradávna, keď o metóde „chyť a pusť“ nik ani netušil.
Skúsme si stanoviť, našu osobnú lovnú mieru pre pstruha potočného – napríklad na 35 cm. A to aspoň na Orave, Váhu, Turci, Kysuci, Hrone, Hornáde, Dunajci, Poprade... Vezmime si od vody radšej pstruha dúhového, chutí prakticky rovnako. A neriaďme sa heslom: Keď ho nevezmem ja, vezme ho niekto druhý, ale skôr: Pokiaľ mne spravil krásny úlovok radosť, nech poteší aj iných.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
