Minulý rok som mal na obľúbené vychádzky za pstruhmi iba málo času. S prútom v ruke som najčastejšie navštevoval vodnú nádrž Čierny Váh.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vodná nádrž na Čiernom Váhu je súčasťou zaujímavého technického diela – prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Táto stavba pozostáva z dvoch umelo vybudovaných nádrží. Prvá sa nachádza na krasovej plošine Vyšné Sokoly vo výške 1 160 m. n.m., druhá je vybudovaná priamo na toku Čierneho Váhu, pár kilometrov nad Svarínom. Spodná nádrž je rybársky obhospodarovaná ako lososový – pstruhový lovný rybársky revír, užívateľom revíru je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Nádrž má rozlohu 20 ha, vzhľadom na jej funkciu tu však hladina výrazne kolíše. Užívateľ rybárskeho revíru vydáva len obmedzený počet povolení, preto tu rybársky tlak nie je príliš vysoký.
Dnes to nebude žiadna sláva
Na nádrž som sa prvýkrát dostal asi pred piatimi rokmi. S priateľom Paľom sme v augustový podvečer lovili na prívlač hlavne veľké ostrieže, ktorých tu bolo neúrekom. Ku koncu sa na nástrahu zavesil aj pekný pstruh potočný. Hoci presahoval dĺžku 35 cm, bola to ryba „podmierová“, keďže v tom čase tam mal pstruh mieru 40 cm. Pekná prírodná scenéria nádrže obklopenej horami sa mi vryla do pamäti a odvtedy som ju viackrát navštívil. Niekedy som bol úspešný, inokedy nie, ale tak to už na rybách chodí. Minulý rok sme na nádrž prvýkrát vyrazili na konci apríla. Spoločnosť mi robil Jozef, rybársky hospodár v Liptovskom Mikuláši. Slabé jarné slnko topilo sneh pod Kráľovou hoľou a ľadové vody Čierneho Váhu napájali nádrž. Po niekoľkých hodoch na osvedčených miestach sme si uvedomili, že dnes to nebude žiadna sláva. Studené vody Váhu rybám veľa energie nedodávali. Pár záberov, ktoré sme dosiahli, boli len nesmelé potiahnutia nástrahy. Nakoniec sa nám podarilo uloviť niekoľko ostriežov, všetko ikernačky pred neresom. Po nich, keď sme už nedúfali v úlovok pstruha, zabrali na osvedčeného hauzra dva pstruhy potočné. Krátko na to nás od vody vyhnal prvý jarný dážď. Pri káve v Kráľovej Lehote sme hodnotili uplynulý deň. Hoci bol koniec apríla, v dolinách Nízkych Tatier bola ešte pre pstruhy zima. Dohodli sme sa, že sem opäť zavítame v teplejších mesiacoch.
Začal som pri hrádzi, na hlbokej vode
Ako to už býva, napriek snahe navštíviť čierno-vážsku nádrž čo najskôr, okolnosti boli proti. K nádrži som sa opäť dostal až začiatkom augusta. Tentoraz počasie zariadilo iný extrém. Napriek chladným vodám Váhu a vysokým vrchom, teplota vzduchu dosahovala 28 stupňov. Po kopcoch sa váľali ťažké čierne mraky, bolo sparno, každú chvíľu sa mohla strhnúť poriadna búrka. Začal som loviť pri hrádzi, na hlbokej vode. Z vysokého brehu som nahodil ťažký hauzer na voľnú vodu a trhavými pohybmi prúta som ho doťahoval k sebe. V lete je v nádrži pár metrov od brehu vyrastený súvislý porast vodnej vegetácie. Sťažuje samotný lov a zdolávanie rýb, ale zároveň v ňom pstruhy nachádzajú potravu aj úkryt. Zakaždým, keď sa moja nástraha dostala k pásu rastlín, vyrazil z nich pstruh a začal nástrahu atakovať. To som však musel nástrahu vytiahnuť, aby som zabránil jej zachyteniu. Takto som mohol sledovať niekoľko pekných rýb, ale uloviť ich sa mi nedarilo. Jednoducho boli veľmi blízko rastlín.
Dúhak presahoval 40 cm
Z vysokého brehu som si vyhliadol miesto, kde bol pás rastlinstva redší a zišiel tesne k vode. Po niekoľkých hodoch som zdolal tri menšie ostrieže, chvíľu po tom mi nástrahu vzala evidentne väčšia ryba. Dlhé výpady dávali tušiť, že na háčiku je pstruh dúhový. Veľkosť ryby som však nevedel odhadnúť, zabrala na voľnej vode ďalej od brehu. Postupne som ju dostal ku brehu. Zamotala sa však do rastlinstva, zostávalo len čakať ako to dopadne. Plynulým ťahom prúta som nakoniec rybu vymanévroval z rastlín a unavenú naviedol do podberáka. Dúhak presahoval 40 cm, bol pekne vyfarbený, ale na prvý pohľad ma upútali chýbajúce prsné plutvy. Je to znak toho, že ryba pochádzala z intenzívneho chovu, kde rástla v stiesnených podmienkach. Rybu som si privlastnil a pomaly kráčal k autu. Bol som spokojný, chvíľu som sa opäť venoval svojmu koníčku a moja snaha bola odmenená pekným úlovkom.
Dúhak cez 40 cm. Chýbali mu prsné plutvy, čo bolo dôkazom, že pochádzal z umelého odchovu.
Šťastenu som nechcel pokúšať
Pomaly som kráčal popri nádrži v miestach, kde ústi malý bezmenný potok. Pri nízkom stave nádrže je v jeho ústí plytšia voda, takže sa dá kúsok zabrodiť. Rozhodol som sa ešte raz skúsiť šťastie. Čižmy mi dovolili dostať sa presne na hranicu pásu rastlín. Po nahodení nástrahy som ju mohol priťahovať z vonkajšej strany popri rastlinách. Už na druhé nahodenie prišiel razantný záber. Dúhaka som tentoraz poľahky naviedol do podberáka. Bol o centimeter dlhší ako ten prvý. Zbalil som si prút, šťastenu som už nechcel ďalej pokúšať. Na konci septembra som sa dostal k nádrži opäť. Blížil sa koniec pstruhovej sezóny a mňa zlákala predstava úlovku trofejného pstruha. Na konci sezóny budú ryby určite začínať neresový ťah do prítoku, zároveň bývajú menej opatrné. Zastavil som sa priamo pri prítoku. Po oboch stranách nádrže je tu zákaz rybolovu v úseku 70 m. V povolenej vzdialenosti od prítoku som začal nahadzovať nástrahu do stredu nádrže, kde doznieva prúd Váhu. Ryby by tu mohli čakať na splavovanú potravu. Záber prišiel už na prvý hod, rybu som však pri brehu stratil vo vodných trávach. Ďalší hod bol opäť úspešný, tentoraz sa mi pošťastilo zdolať menšieho pstruha potočného. Ryby tu boli evidentne sústredené, záber som mal na každé nahodenie. Kvôli mäkšiemu prútu mi však veľa rýb padalo. Zaujímavé bolo to, že zaberali iba pstruhy potočné. Rozhodol som sa loviť ešte pár minút, možno sa oklame nejaký dúhak. Ryby brali spoľahlivo, ale len potočáky. Radšej som skončil lov, nemalo zmysel ryby pred neresom zbytočne stresovať. Cestou domov som sa pohľadom lúčil s nádržou, ktorá bude na dlhé mesiace patriť iba rybám. Rozmýšľal som nad tým, aké máme na Slovensku krásne revíry. Pri rozumnom rybárskom hospodárení by z nich mohli byť špičkové vody a za hodnotným zážitkom by naši rybári nemuseli cestovať za hranice republiky. Dúfam, že veci sa pohnú k lepšiemu a táto skromná myšlienka sa raz pretaví do reality.
Vodná nádrž
Čierny Váh bola dlhé roky rezervoárom generačných lipňov, ktoré sa tu každú jar odlovovali na prítoku počas neresového ťahu na ich umelú reprodukciu. V posledných rokoch však populácia lipňa v nádrži poklesla. Je to následkom zvyšovania populácie ostrieža a jalca hlavatého v nádrži, ako aj predačným tlakom kormorána počas zimného obdobia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
