Po minuloročnom, tu strávenom nádhernom týždni, keď sa nám podarilo uloviť hneď niekoľko šťúk cez meter, bez toho, aby sme túto lokalitu poznali, sme skrátka nemohli odolať a tento severo?švédsky revír tento rok navštívili znova. Lenže prastaré príslovie, že "nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky" platí aj pre rybárov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Je 17. 8. 2014, 14.00 hodín a my stojíme na známej železničnej stanici, na brehu riečneho vzdutia a pozeráme sa na panorámu železničného mosta nad riekou Skelleftealven. Opäť je krásne počasie a teplo, proste idylka ako vlani. Vyzdvihujeme kľúč od majiteľky domčeka a po náročnej 30-hodinovej ceste sa ideme vybaliť a trochu si oddýchnuť, aby sme mohli s blížiacim sa večerom vyraziť na tunajšie zubaté krásavice.
To je ten správny krásavec
Na vodu sa dostávame okolo pol šiestej a zisťujeme, že voda má 18,5 °C. Teplota je teda rovnaká ako vlani. Ihneď vyrážame do veľkej lagúny plnej vodných tráv, kde sme boli vlani takí úspešní. Cestou mapujeme terén a zisťujeme, že sonar ryby príliš neukazuje, a keď, tak len na koryte alebo vo väčších hĺbkach - od 7 metrov. Ďalšie nemilé zistenie nás čaká hneď po príchode do našej zátoky. Je takmer bez rastlín, a tým pádom aj bez rýb. Za celé popoludnie sa nám darí zdolať len 8 šťúk a iba jedna meria viac ako 60 cm. Fanda sa rozčuľuje, že mu za voblerom chodia pekné ostrieže, ale tie sú len zvedavé a na vobler neútočia. Keď sa to opakuje po niekoľkýkrát, nevydržím a siaham po twistrovom prútiku a púšťam 7 cm banjo pod loď. Voda je taká čistá, že vidím do 3,5 m, teda až na dno (ako ukazuje sonar). Guma dopadá a stačí jej len prudšie nadvihnúť a zrazu zmizne. Prisekávam a je tam - ostriežik tak 25 cm. Hádžem ho späť do vody a pýtam sa Fanouša, kde sú tie veľké, čo mu prenasledujú vobler a spúšťam gumu dole. Okamžite cítim v poklese záber a je tam. To je ten správny krásavec, ktorý mi dvíha adrenalín, má krásnych 39 cm a odhadom cez pol kila. Ďalšie dni nám však ukazujú, že všetko je trochu inak. Tam, kde sme vlani boli úspešní, teraz len paberkujeme alebo sme úplne bez záberu. Aj veľkosť šťúk je žalostná, pripadá nám, že čím je nástraha väčšia, je, naopak, ulovená ryba menšia. A to po minuloročnom chytaní s tunajším expertom sme vybavení veľkými jerkami dĺžky okolo 15 cm! Ryby sú úplne prázdne a berú iba za kraj papule, jednoducho nežerú a veľa ich po záberoch padá. Aj samotný záber je taký nijaký, ako od tráv - nie ako vlani, keď boli agresívne. Denne sa nám šiestim darí uloviť len okolo 15-20 šťúk. Spokojný je zatiaľ len Zdeno ostriežobijec, ktorý hlási síce menej ostriežov ako vlani, ale zase väčšie okolo 38-40 cm.
Keďže šťuky nejdú, venujem sa ostriežom
Úsek pod železničným mostom je úplne mŕtvy, darí sa nám tu chytiť len pár malých šťúk a sem tam nejakého ostrieža, tie však nepatria medzi velikánov. Napriek tomu sa sem z nostalgie stále vraciame a skúšame prehadzovať obrovský podvodný kopec, kde nám na koryte sonar ukazuje veľa rýb. Zdeněk tu totiž ráno chytil na mŕtvu beličku nádherného ostrieža 45 cm. Ale nech robíme, čo robíme, väčšiu rybu nechytáme, okrem jedného kuriózneho úlovku: Keďže šťuky nejdú, tak sa venujem ostriežom. Pár ich chytám, stále samé malé, až mám pri jednom drifte podľa záberu ťažšiu rybu. Nemýlim sa, ryba má odhadom tak 35 cm, pri dotiahnutí k lodi sa však nestačím diviť, ostriežovi pozerá z hrubej papule čierne lanko na šťuky. Opatrne vyťahujem svoj twister z papule a skúmam čo to je. Zisťujem, že lanko vedie až do pažeráka a keď zaň trochu zatiahnem, začínam nebohému ostriežovi vyťahovať žalúdok, v ktorom cítim ako keď niečo hrká. Zvedavosť mi nedá, ukončujem ostriežovo trápenie a pitvem ho. Na moje prekvapenie nemal v žalúdku vobler, ale 12 cm veľký ružový riper, ktorým mal žalúdok celý doráňaný. V polovici týždňa meníme stratégiu a vydávame sa proti prúdu k hornému cestnému mostu a ešte vyššie na vrchnú časť vzdutia. Je to výprava na celý deň, pretože len cesta k mostu nám trvá loďou hodinu. Ideme nakoniec všetci, teda 3 lode a skúšame šťastie v horných lagúnach nad cestným mostom. Výsledok je rovnaký, najviac sa nám darí v miestach, kde sú porasty sitiny (sitina rozložitá, pozn. red.) a rieka tu vytvára niekoľko korýt s hĺbkou okolo 3-5 metrov. Medzi nimi sú ploché plytčiny porastené rastlinami s hĺbkou okolo 1 m.
Ostrieže 46 a 38 cm.
Idem do mdlôb…
Na hranách týchto korýt chytáme niekoľko šťúk okolo 75 cm. Evidentne sú mäsitejšie ako v dolnej časti. Ale čím ideme vyššie, sú úlovky slabšie. Ako prví to vzdávame a vraciame sa späť s tým, že budeme driftovať pozdĺž plytšieho pravého brehu a prechytávať sľubné lagúny. Naše rozhodnutie sa javí ako správne a za popoludnie naša dvojica zdoláva celkom 31 šťúk oproti ostatným, ktorí zostávajú nad mostom a majú celkom len 5 kusov. Avšak to je maximum a odvtedy opäť len paberkujeme, hoci cestu k hornému mostu podnikáme ešte 2x. V závere druhého týždňa už ani nejerkujeme a chytáme na malé voblery, na ktoré sú kolegovia ďaleko úspešnejší ako my a skúšame trollovať. Veľkú časť dňa ryby proste nejdú a trolling je jediná metóda, ako sa dočkať záberu. Ako jediní sme vybavení sonarom, tak máme pre túto metódu výhodu, presne obchádzame hrany a zlomy v koryte, kde sa ryby vyskytujú. Kráľom tohto typu lovu je Fanouš, ktorému sa darí jeden deň utrolovať na malého Shad Rapa od Rapaly nádherného ostrieža 49 cm a aby tomu dal korunu, tak hneď na druhý deň dostáva záber na 15 cm delené monštrum od Spra vo farbe ostrieža a pre zmenu je to ostriež 50 cm. Idem do mdlôb a odteraz od neho požadujem apanáž za sprievodcovstvo a riadenie lode. A to som ešte nespomenul, že niečo podobné sa stalo ráno pred raňajkami, keď som išiel na ostrieže so Zdeňkom: Cestou k chate využívajúc sonar na trolling, pri nájazde do miest, kde sa podaril Fandov ostriež, hlási Zdeno záber. Je z toho krásny súboj a nádherná 90 cm dlhá, vypasená šťuka.
Šťuka 92 cm ulovená na Slidera od Salma.
Kto to nezažil, neuverí
Zvyšok výpravy koncom druhého týždňa sme trávili viac času zberom húb, ktoré začali po daždi intenzívne rásť a to hlavne hríby. Pritrafilo sa nám nájsť aj niekoľko zhodov od sobov a dokonca jeden od mladého losa. Keď sa náš pobyt chýlil ku koncu, majitelia rybárskej chaty nás pozvali na priateľskú večeru. Podávalo sa typické švédske jedlo a vrcholom tabule bol „surströmming“ - fermentovaný sleď čiže „smradľavá ryba“. Ide o naložené, napoly zhnité ryby bez hlavy, ale s vnútornosťami v konzerve, ktorá sa musí z bezpečnostných dôvodov otvoriť vonku a to značne opatrne, najlepšie ponorená vo vedre s vodou. Kto to nezažil, neuverí. Smrdí to naozaj „echt gold“. Ako povedal Lars: „Správny Švéd je túto pochúťku len tak a rovno celú.“ Nie som síce Švéd, ale urobil som, ako povedal, a to rovno 2x pre veľké ovácie od všetkých prítomných a nutné foto a video. Na oplátku dávame Larsovi vlastnoručne vypestovanú chilli papričku na priateľstvo. Lars po chvíľke potenia a zmeny niekoľkých farieb hrdinsky hovorí, že tiež dosť dobré a nech mu necháme vzorku na ďalšiu párty. Večer sme zakončili popíjaním piva a ohnivej vody ako našej, tak ich a učili sa navzájom švédsky (hej lán goo) a český prípitok, takže nemusím opisovať, ako to dopadlo.
Záver
Celkovo sme šiesti za 13 dní rybárčenia ulovili 227 šťúk, z toho bolo rovných 100 nad 60 cm, 3 ryby nad 90 cm, 2 ryby medzi 80-90 cm a 31 v rozmedzí 70-80 cm. Ostriežov sme zdolali celkom 246, z toho bolo 136 nad 30 cm a 10 od 45 cm do magických 50 cm. Lokalitu, hoci je trochu od ruky (viac ako 2 000 km), vrelo odporúčam každému, kto si chce užiť pokoj pri rybárčení, zbieraní húb (dubáky rastú hneď okolo chaty), ale aj pohostinnosti a ochoty tunajších majiteľov, ktorí po našej minuloročnej návšteve nazvali svoju rybársku chatu Pike Paradise Lodge. Tento rok však navrhujeme zmenu - na Perch Paradise Lodge.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
