Slniečko je už zubaté a vietor sa preháňa po lúkach a mnohí z vás už ani nerozmýšľajú nad tým, že by išli k vode a to nie ešte chytať ryby. Mnohí z vás odložia udice a celé výbavy do skríň a nechajú ich odpočívať do ďalšieho leta.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ale pre nás, nadšencov, ako nás volajú niektorí posadnutí rybári a nevedomky krútia hlavami, že či nás to ešte baví stáť alebo sedieť pri vode v takej zime, je to skvelý pocit. Aj moji rodičia to berú tak, že rybám by som už mal dať pokoj a ja im stále odpovedám, že prestávku budú mať dosť dlhú, a že im ešte aj chýbať budem. Nedajú sa a pokračujú, že aj priateľke by som sa mohol viac venovať a nie stále vysedávať na rybách.
Len si to predstavte
Na to už im neodpovedám a len v duchu si vravím, že je to asi pravda veď za rok mám viac ako 200 príchodov k vode. Aj sa zamýšľam nad tým ako to vlastne zvláda moja priateľka, keď som stále preč, ale mám také tušenie, že prišla na to, čo pre mňa znamená príroda a rybačka. Chápe, že to nie je len o tom, že si idem chytiť rybu, ale že idem vypnúť od každodenných starostí a prísť na iné myšlienky.
Začiatok roka bol pre mňa a mne podobných rybárov koncom ozajstnej sezóny, no ja som nehodlal posledné dni prívlače stráviť doma pri televízore, ale radšej pri mojej obľúbenej vode a patrične sa rozlúčiť so sezónou a poďakovať sa za pekné dni a za náramne pekné úlovky.
Len si to predstavte. Vonku je zima, niečo tesne pod nulou, všade je sneh, ale mňa to neodrádza, varím čaj, obliekam sa do zimného oblečenia a odchádzam rozmrazovať auto. Pokým sa mi ako tak zohreje, zapájam zaň prívesný vozík, na ktorom spočíva čln. Sused na ulici sa pýta, či sa nejdem radšej korčuľovať a ja mu s úsmevom odpovedám, že radšej idem na ryby.
Príchod k vode, pár rýchlych fotiek na spomienku a aby som ukázal priateľom, že aj v takomto počasí sa dá ísť na vodu. Skladám čln a vzápätí sa ukazuje na brehu aj ďalší rybár. Tak asi nebudem sám čo skúša šťastie a prišiel si vychutnať posledné dni sezóny. Hľadám prvý zaujímavejší zlom „hranu“ a kotvím. Aby som nezabudol, rýchlo sa ešte zapisujem, aby všetko bolo tak ako má a neporušil som nič.
Rozbaľujem udicu a nahadzujem. Vtom ma napadá, že som zle začal a nepodplatil som si vodníka. Prestávam chytať, otváram termosku s čajom nalievam pekne do hrnčeka a vylievam čaj do vody so slovami: Aby si to so mnou vydržal v tejto zime a prípadne ma obdaril nejakou rybou. Ďakujem.
A dosť!
Všetko splnené tak ako sa patrí a veselo môžem chytať. Nepríjemný vietor mi dáva najavo, že som tu neželaný hosť a že by som sa mal pobrať preč. Nevzdávam sa, aj keď chytám už viac ako hodinu a vodník mi neposiela žiadnu rybu. Počasie sa mení – raz svieti slniečko, potom je pod mrakom a sem tam padne na vodu aj nejaká tá vločka. Takto neúspešne som zmenil už niekoľko miest a bez akéhokoľvek záberu či ryby. Očká primŕzajú a po každom treťom nahodení je potrebné ich čistiť od ľadu. Šnúra dostáva zabrať, pomaly sa strapká a podobá sa ako keby sa ježila.
A dosť! Je už obed a ja som bez záberu a to som čakal, že sa niečo podarí. Moje myšlienkové kolieska sa začali naplno krútiť a premýšľam, čo robím zle a kde je chyba. Našiel som síce pekné hrany, ale asi tam ryba nie je. Alebo žeby odmietala prijímať potravu, čo sa mi nezdá, lebo ostatné roky dozadu som mal vždy úspech.
Pohrávam sa aj s myšlienkou, že si na sonare nastavím vyhľadávanie rýb. NIE! Nerobil som to nikdy a nepotrebujem to ani teraz. Doteraz som chytal vo vode, ktorú som považoval za najhlbšie miesto na danej vode a skúsim spraviť zmenu, asi ryba nie je zazimovaná v tejto partii a presuniem sa na vodu, kde je polovičná hĺbka a tentoraz hľadám na dne takzvaný lavór. To je miesto ako priehlbina bez nejakých hrán len klasické prehĺbenie dna a inde je rovina.
Toto nebude zubáč
Viem, že aj v takýchto miestach sa zdržujú ryby a tieto priehlbiny sa vytvárajú tým, že sa krútia dookola na jednom mieste a čistia si priestor. Zakotvujem sa kúsok od takéhoto miesta a nahadzujem nástrahu vo veľkosti 6,2 cm a bielej farby. Je to malé kopýtko osadené 5 g hlavičkou. Prvé potiahnutie a následné oťaženie palice bez klasického povestného kopnutia. Toto nebude zubáč.
Ryba po záseku strašne prudko vyštartovala, čo ma dosť prekvapilo, keď voda na hladine mala sotva len 3 stupne a viem, že v takejto studenej vode ryba už nie je taká aktívna a rýchla, skôr je pomalá až letargická. Bol som nútený povoliť brzdu navijaka a opatrne zdolávať rybu. Veď to bol prvý záber po skoro piatich hodinách strávených v člne. Po zhruba štyroch minútach zdolávania sa ukazuje na hladine ryba, ktorú som očakával, že to bude miesto môjho cieľového zubáča.
Áno je to kapor a moju nástrahu ani nevidieť. Z papuľky mu trčí len olovená hlavička. Ryba je zdolaná a bez toho aby som ju vyberal von z vody, ju odopínam pri člne a bez problému púšťam. Šupináč mi zamáva chvostovou plutvou a vypustí bublinku. Asi to bolo ĎAKUJEM a ja som mu na to v duchu odpovedal nemáš za čo.
Neprišiel som chytať kapry, ale posledné zubáče
A už mám úsmev na tvári aj keď mi ruky asi odmrznú, čo som si ich namáčal v studenej vode. Zohrievam sa čajíkom a po krátkom oddychu opravujem nástrahu a pokračujem v love. Asi na piate nahodenie sa zopakoval ten istý záber. Zase je to kapor. To nie je možné, ja som neprišiel chytať kapry, ale prišiel som si chytiť posledné zubáče. Skóre 2:0 viedli kapry voči zubáčom.
No nič, treba zmena nástrahy. Mením farbu nástrahy a aj hlavičku za 7 g. Teraz dostala šancu fluo zelená. Mením trošku aj smer môjho nahodenia mimo tej priehlbiny a idem chytať jej okolie. Prvé nahodenie a hneď záber. Toto vyzerá nádejne a nebude to malá ryba. Ryba sa pomaly pohybuje pri dne a nie a nie ju dostať hore. Mojou mysľou hneď prebehlo, že toto bude zubáč okolo 9 kg.
Po piatich minútach sa mi podarilo zmeniť pozíciu z môjho zdolávania na zdolávanie ryby. Doteraz mala ryba navrch, ale konečne sa karta obrátila a zdolávam ja rybu. Teraz som si už nie taký istý, že ide o zubáča. Ryba sa pustila divne správať a začínam byť presvedčený, že to bude podseknutý kapor voľakde za stred tela. Po ďalších dvoch minútach sa mi potvrdilo, že ide znovu o kapra, ale háčik má pevne zaseknutý v papuľke a nie v boku. A potvrdilo sa aj to, že to nie je malá ryba.
Posledná ryba z tohto miesta
Po úspešnom podobraní ryby do podberáka a následným vylovením z vody kvôli komplikovanému vyberaniu háčika bol krásny, skoro zrkadlový kapor s hmotnosťou presahujúcou 4,5 kg aj mojou poslednou rybou na tomto mieste. Aj keď im očividne moje nástrahy chutia, ja som sem prišiel kvôli inej rybe, tak opúšťam toto lovisko a presúvam sa na miesto s charakterom dna prechádzajúcim z hnijúceho mäkkého na tvrdé hlinasté a tento rozdiel je ako keby odrezaný malou hranou.
Môj čln parkujem na spodnej hrane tohto zlomu a vietor mi fúka priamo do tváre. Poviete si prečo, tak si inak sadni a bude to príjemnejšie a pohodlnejšie chytanie. Len po mojich skúsenostiach a mojej teórii sa zubáče na voľnom priestranstve stavajú hlavou v smere vetra ako keby čakali, že im ten vietor alebo tie vlnky prinesú nejakú potravu. Preto chytám takto a nie s chrbtom oproti vetru. Moje nahodenia smerujú pozdĺž hrany, celú ju prechytávam a hľadám predátora s opálovými očami. Niekde tu len musia byť, dúfam že 2,5 m voda nie je moc plytká na toto zimné obdobie.
Záber na seba nenechal dlho čakať
Už neviem či to bolo desiate či dvadsiate nahodenie, vtom prišiel krásny záber, to povestné kopnutie od zubáča. Toto je to, čo potrebujem, aj keď ryba po 3 sekundách padá, ale som spokojný lebo na konci chvostíka nachádzam stopy po zuboch a ide o zubáča. Som tu správne. Teraz si uvedomujem, že stále chytám na tie malé kaprové nástrahy. Mením veľkosť nástrahy na 8 cm a skúšam zase bielu farbu a keďže je strašný vietor, tak som nútený dať aj 8 g hlavičku aj keď som si vedomý, že v tej 2,5 m vode nástrahu nezdvihnem a budem len orať dno.
Zvolil som to správne. Skoro čo náhod to záber. Ryby ma skúšali koľko zvládnem lebo po zaseknutí buď ryba padla, alebo som sekal do prázdna, prípadne ten horší variant, moja nástraha bola bez chvostíka. Dobré znamenie bolo, že sú tam a že majú chuť na moje nástrahy. Prestal fúkať ten uragán a už len tak na pol plynu pofukovalo. Je šanca dať aj menšiu hlavičku a mením z 8 na 6 g, a čo sa deje? Záber je oveľa razantnejší a ani hneď nesekám, dám mu ešte aj nejakú tú sekundu a sekám. A trpezlivosť prináša ovocie, v mojom prípade zubáče. Nie každý záber premieňam, ale aby som za 15 minút chytil 5 zubáčov od cca 30 do 55 cm, je pekné. Len škoda, že ma vyháňa tma. Nevadí, aj tak krásna rozlúčka, kopa záberov a veľa pekných rýb. Odchádzam so slovami: Ďakujem za peknú sezónu a teším sa na ďalšiu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
