Príhovor - 4/2015.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2015
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nie, nemýlite sa, listujete v novom, aprílovom čísle Slovenského RYBÁRA. V redakcii sme sa rozhodli pre zmenu, dúfam, že pozitívnu a náš nový, moderný dizajn sa vám všetkým zapáči. Samozrejme, je to úplná zmena, možno si na to nezvyknete ihneď, ale verím, že jej po čase prídete na chuť. V prvom rade musím poďakovať dizajnérovi a grafikovi Tomášovi Kellichovi, ktorý sa kreatívne podieľal na tomto prerode. Ale verím, že spoločne sme vytvorili nadčasový dizajn, ktorý tu ešte nejaký čas zostane, bude kráčať s dobou a bude sa nám všetkým páčiť. Aprílové číslo je moje obľúbené. Spája sa s ním hneď niekoľko príhod, alebo asociácií. Bolo to moje úplne prvé číslo, ktoré som v redakcii Slovenského RYBÁRA kedysi zostavoval, a zároveň je pre mňa, ako muškára, najobľúbenejšie preto, že ide jar, apríl a s ním aj otvorenie pstruhovej sezóny.
Okrem týchto, relatívne príjemných vecí je pre redakciu aj veľkou výzvou vybrať do „pstruhového“ čísla zaujímavé články v predstihu, pretože každé číslo pripravujeme približne mesiac pred jeho vydaním. Aj teraz chcem poďakovať skvelým ľuďom a odborníkom, či už je to Jaro Šubjak, ktorý do tohto čísla pripravil vynikajúci článok o chove, starostlivosti o pstruha potočného a jeho ochrane, alebo Peťo Zachar, úspešný prívlačiar, reprezentant a skvelý človek. Okrem nich je to ďalšia plejáda našich spolupracovníkov, dopisovateľov, kamarátov, kolegov.
Všetko sa mení. Okrem dizajnu magazínu je to aj príroda a kolobeh v nej. Veľmi sa teším ako si po hektike príprav nového čísla a výstavách pôjdem vyvetrať hlavu k mojej obľúbenej riečke. Aj tá sa mení. Bohužiaľ, k horšiemu. No na vyvetranie hlavy stačí. Ale stále v nej pláva nejaký ten potočák, ktorý čaká na moje nymfy a šetrné pustenie späť. Kedysi to tak nebolo.
Aj ja som sa zmenil. Dvakrát. Keď som ako malý chlapec chodieval k vode s otcom, sem-tam nejakú rybu vzal. Vtedy to bolo normálne, rýb bolo, nikto si s „chyť a pusť“ nelámal hlavu. Nebol mi príjemný pohľad na neboráka pstrúžika, ako mu v očiach zhasol život po neúprosnej rane po hlave. Akosi som cítil, že to nie je správne. Potom, už ako mladý rybár som veci prehodnotil. Nelúčilo sa mi ľahko s rybou, ktorú som vlastnoručne ulovil a zdolal. Praveký pud neobabreš!
No nie nadarmo som človek múdry. Uvedomil som si, že keď to takto urobím ja, Ďuro, Jano, Jožo..., o chvíľu nebudem mať kvôli čomu si „vetrať hlavu“. A voda, bohužiaľ, dávno nemá čarovnú silu vyprodukovať toľko rýb, ako pamätajú naši starí otcovia. A MO SRZ, žiaľ, nemá toľko peňazí, aby to takisto dokázala.
Mení sa aj porast okolo rieky. Čím ďalej bude pokračovať sezóna, tým ďalej zarastie hradba kríkov okolo nej a ja, ako princ, „prešermujem“ si cestu k šípovej Ruženke (Muránke) a jemnými muškami vrátim život pokojným a zadumaným rybám v nej. Voda sa pomaly ohreje, zmiznú otravné pijavice a s nimi aj chmáry chladných dní. Príde pravá jar, vôňa kvetov, čerstvej trávy. Bude to určite dobrý rok. Teším sa. A rieka tečie...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
