Dava - oslovujem nášho mongolského šoféra - chalani chcú hovädzinu a nie baraninu. Sme skoro na konci dediny a šanca na steaky sa zúžila na posledný obchod. Stará Mongolka nás voviedla do malej chatrče a my čumíme ako blázni. Všade vôkol nás sa chladí čerstvo rozporciovaná krava. Zdeněk sa prehrabuje v naporcovaných kusoch mäsa a úporne niečo hľadá. Po chvíli to vzdáva a skonštatuje - Tá krava nemala sviečkovú.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2015
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Už pri príprave zájazdu do Mongolska ma Peter upozornil na základnú filozofiu tejto výpravy - „Chceme chytiť všetko, čo sa na rieke Onon chytiť dá, ale uprednostňujeme pokojný a pohodový pobyt pred naháňaním sa za trofejným tajmenom.“ V tomto duchu prebiehalo celé naše dobrodružstvo.
Zátišie so pstruhom sibírskym.
Vojak zavelil: „Vpirijod!“
Po prílete sme sa ubytovali v hoteli a nenáhlili sa do terénu ako zvyčajne, ale dôsledne sme si spísali všetko, čo nám treba nakúpiť. Vybrali sme si potraviny v obchodnom dome v centre Ulanbátaru a ja som pochopil, že celosvetová globalizácia nám tentoraz uľahčí život. Výber potravín v ulanbátarskom supermarkete bol taký, na aký sme naučení aj doma, iba mäso sme sa rozhodli kúpiť až v poslednej dedinke pred vstupom do pohraničného priestoru v mongolsko‑ruskej tajge.
Určite poznáte situáciu, že na rovnakú vec pozerajú dvaja ľudia rozdielne. Typickým príkladom je, keď v ementáli jeden vidí iba syr a druhý zas len diery. Po príchode do nášho zrubu na brehu rieky Onon, ktorý je veľmi skromný a jednoduchý bolo cítiť, že naša partia na neho pozerá ako na teplý, hrejivý, rybársky domov. Každý deň sme sa tešili na návrat k rozpálenej piecke, kde sme znova chytali ryby, ktoré sme už raz počas dňa pustili.
„Zajtra príde pohraničník a povedie nás hlboko do tajgy, ďaleko za poslednú stojku (malá strážna búdka v lese)" - povedala Alena, ktorá zabezpečovala našu výpravu, ako môj mongolský partner.Ruské auto UAZ je v týchto prírodných podmienkach bezkonkurenčné. Je nenáročné na údržbu, ľahko opraviteľné a hlavne zmestí sa do neho viac, ako by ste čakali. Keď sú už obsadené všetky sedadlá, tak to znamená, že sa tam ešte poľahky vojde jeden mongolský pohraničník. Vojak si sadol na kraj sedadla a zavelil: „Vpirijod!“
Zdolávanie lenoka.
Libasov lenok na vobler.
Mäsiarstvo na mongolský spôsob.
Zlatá brána otvorená...
Zostal v nás pocit pokory
Brodili sme sa cez bažiny, kľučkovali medzi stromami v hustom lese, až sme sa ocitli na brehu rozsiahlej hlbočiny rieky Onon, kdesi na konci sveta. Hoci sa v ten deň nechytil ani jeden trofejný tajmen, ale iba hŕba lenokov a pstruhov sibírskych, napriek tomu zostal v nás pocit pokory z majestátnej nedotknutej prírody, s ktorou sme na chvíľu splynuli. V našom uponáhľanom svete, kde nám už rozkazujú smartfóny a reklama sa na nás valí zo všetkých strán, je príroda už dávno skrytá za veľkými bilbordami.
Deň za dňom ubiehal ako voda. Kravskú roštenku „po selsku“ na panvici vystriedal lenok na prírodno a keď tvrdý chlieb bol vhodný len na topeničky, vtedy Libas poznamenal: „Je tu nádherne.“ Vtedy som pochopil, že i keď ideme o chvíľu domov, chalanom zostanú na Mongolsko pekné spomienky.
Pred návratom do civilizácie nás čakal ešte jeden deň v ďalšom zrube, ktorý chalani využili na rozlúčku s lenokmi v riečke Barch, ktorá tečie priamo pod ním. Kamil prehlásil, že to bol veľmi dôstojný záver zájazdu, lebo ryby brali ako besné. Po príchode do Ulanbátaru, tesne pred odletom, sa Láďa rozhodol, že pošle domov pohľadnicu z miestnej pošty; nikdy som to neskúšal, ale pridali sme sa aj ostatní a ja som až doma ocenil jeho nápad. Pohľadnica síce prišla až po mesiaci, ale voňala mongolskými diaľavami a nezabudnuteľnými spomienkami.
Chlapi odlietajú a mne už z príletovej haly letiska ide v ústrety ďalšia skupina.
Toto všetko sedem pasažierov vojde do UAZ-u.
Zvítanie s pohraničníkom (ten vľavo).
Pokračovanie na budúce...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
