V tejto novej rubrike budeme každý mesiac spovedať rôzne rybárske osobnosti, predajcov rybárskych potrieb, reprezentantov, ako aj predstaviteľov Slovenského rybárskeho zväzu a ministerstva životného prostredia.
nezadaný
29.03.2016 (4/2016)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 7
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2016.
Ing. Tibor Dobiaš - vedúci oddelenia štátnej správy rybárstva MŽP SR
Pravdepodobne máte na mysli snahu o zvýšenie „spodnej“ lovnej miery pstruha, tak ako je upravená vo vyhláške k zákonu o rybárstve z 25 cm na 30 cm. Vzhľadom na vzrastové parametre tejto ryby sa skutočne môže zdať, že 25 cm limit na jej možné privlastnenie je skutočne pomerne nízky. Na druhej strane existujú viaceré drobné vodné toky – drobné vlásočnice, ktoré sú zároveň pstruhovými lovnými revírmi, kde je ulovenie pstruha nad 25 cm dĺžky tela takmer nemožné. Som toho názoru, že kompetencia, ktorú užívateľ vo vyhláške má a podľa ktorej si môže zvýšiť lovnú mieru, dostatočne rieši tento „problém“. Dôkazom toho je veľa lovných pstruhových revírov, kde je ustanovená vyššia lovná miera pstruhov ako 25 cm. Napríklad v rybárskom revíri VVN Čierny Váh, ktorý užívajú Lesy SR, š.p., je lovná miera pstruha potočného aj dúhového po jej zvýšení užívateľom až 40 cm. Myslím si preto, že lovná miera pstruhov by sa nemala zvyšovať paušálne, napr. prostredníctvom pripravovanej novelizácie vyhlášky, ale táto možnosť by mala byť naďalej delegovaná na užívateľa rybárskeho revíru, ktorý sa pre jej zvýšenie, alebo ponechanie v zmysle vyhlášky rozhodne podľa charakteru vodného toku.
František Zmoray - rybársky sprievodca na Liptovskej Mare a spolumajiteľ „Rybárskej osady“ Lipt. Trnovec
Môj názor je, že v súčasnosti taký vzácny druh, akým je pstruh potočný, by sa mal vyhlásiť na 10 rokov za chránený a zakázať jeho privlastňovanie. V prípade Liptovskej Mary po vysadení PP do jej prítokov (dnes väčšinou prázdne – nezarybňované potoky) by sa vytvoril priestor aj na návrat krásnych jazerákov do jej vôd. Som presvedčený, že po nabehnutí genetického cyklu – nasadený potočák do prítoku, ktorý sa po čase splaví do priehrady a mení sa na jazeráka, ktorý sa v čase pohlavnej zrelosti vracia na neres do potokov kde bol vysadený - by nebolo po pár rokoch potrebné ani umelé zarybňovanie. A po tých pár rokoch verím, že slovenské rybárstvo už nebude postavené na všeľudovej zdravej výžive rybárskeho národa za pár eur. Prípadne ak by došlo k premnoženiu tohto druhu, operatívne riešenie by sa iste našlo.
Ing. Alena Vladovičová - obchodná spoločnosť VV VEKA, s.r.o., Sereď
Pstruha potočného považujem za vzácneho obyvateľa našich vôd, ktorý má komplikované podmienky prežitia v dôsledku extrémnych poveternostných vplyvov. Ako rybárka prechovávam úctu a rešpekt k jeho prejavom. Nie je bežnou rybou v ponuke obchodov pre konečného spotrebiteľa. Zvýšenie lovnej miery je vo výhľadovom efekte predpokladom jeho ochrany, prispeje k možnosti jeho rozšírenia a uchovania v oblastiach vyhovujúcich k prirodzenému prebývaniu, preto vyjadrujem súhlas s uvedenou skutočnosťou.
Ing. Ľuboš Javor - tajomník Slovenského rybárskeho zväzu
Podľa môjho názoru, zvýšenie miery pôvodných druhov rýb resp. druhov, ktorých početnosť v revíroch každoročne klesá, veľmi úzko súvisí so zamyslením sa nad významom spojenia - rybárska etika, pokiaľ si každý jeden rybár nevybuduje v sebe vzťah k rybám a prírode, pokiaľ nevytvoríme pokojný úsek na lovných revíroch (zimoviská, neresiská, lov CHaP min. na 30 % výmery resp. dĺžky toku), bude nám početnosť rybej obsádky každoročne klesať a to aj v prípade navýšenia lovnej miery rýb. Je to iste náročný a dlhý proces, ale je potrebné začať.
Simona Lacková - miss česko-slovenská rybárka
Podľa môjho názoru by celoplošné zvýšenie miery pstruha potočného na 30 cm pomohlo zvýšiť jeho populáciu v našich vodách. Taktiež by k tomu pomohlo aj zníženie dovoleného počtu kusov, ktoré sa môžu zabiť na jednej vychádzke.
Martina Michnicová - Rybárske potreby Tornádo, Banská Bystrica
Samozrejme, som za každú možnosť ochrany pôvodných druhov rýb na území Slovenska. Patrím do skupiny športových rybárov takže neberiem žiadne ryby, ale hlavne sa k ním snažím správať s úctou aj keď sú malé, alebo ich niekto považuje za plevel. Ja hovorím ÁNO.
Ing. Peter Zachar - reprezentant SR v prívlači
Myslím si, že my máme problém úplne niekde inde, ako vo zvyšovaní miery pstruha potočného. Miera môže byť pokojne aj 50 cm, čo z toho, keď nám potok 3x ročne vytrávia, robia sa necitlivé zásahy do prirodzených biotopov (regulácie tokov, malé vodné elektrárne), nasádza sa pstruh dúhový na úkor plôdika a ročka pstruha potočného aj tam, kde nemá čo robiť, stále sa môže chytať na pstruhových revíroch na mŕtvu rybku, počty volaviek a iných rybožravých predátorov neustále narastajú. Tento problém je potrebné riešiť komplexnejšie, nielen zvýšením miery pstruha potočného na 30 cm.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
