Francúzsko
Po včerajšom fiasku už nedávame sumcom možnosť, rybky úplne živé, my krásne vyspatí a silní, miesto dané. Nič už neriešime, potichu hádžeme veci do člna, odpájame nabíjačky a ide sa na to. Dnes máme už všetko pripravené. Nič sa nemôže stať, myslí asi každý jeden z nás. No jasné, odpovedá karma.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2016.
Ranná rozcvička dostať čln na vodu a dôjsť na miesto sa vcelku darí na jednotku. Cestou sa kocháme terénom, zastavujeme sa na zopár fotiek. Takže s chvíľkou meškania, ale sme na mieste. Napichávame živé rybky a ide sa dole. Ako nadväzec my dávame 120-tku silón, kým „konkurenčná loď“ ostáva pri splietanej šnúre, dĺžka je okolo 80-100 cm. Na konci už klasický 8/0 jednoháčik, podľa prvotného názoru by sme to mohli použiť v mäsiarstve ako hák na šunku, ale v sumčiarine žiadna novinka. Ako kmeňovú mám 30-tku šnúru, z tohto hľadiska ideme na istotu.
Pred obedom.
Chcú nám zničiť zvyšok sebaúcty?
Už po prvom splavovaní zaznamenávam záber, špička ide pod vodu… čo iné, sekám. Čo by človek čakal, po takom zábere je ťah zdola, ale nič. Len minimálne „niečo“. Vyťahujem rybku a pozerám, že ten dole sa so mnou zahráva. Tesne 1 cm pod háčikom odtlačok zubov. To už je aká hra, nič sa nedeje, kolega ide dole hľadať zas. Korigujem loď späť k dráhe a medzičasom vidím ako Antimu skáče špička, akoby na feeder chytal s 250-gramovou palicou. Žiadny ťah, len útoky, ťukance a pohrávanie sa s rybkou. Akoby sa komplet armáda sumcov dohodla na tom, že dnes nám zničí zvyšok sebaúcty. Za pár hodín lovu registrujeme enormné množstvo záberov a zásekov do luftu. Ani ich nepicháme. „Treba zmenu“, kričí škriatok v hlave, ale najprv sa treba napapať a zvolať technickú poradu s kolegami. Od rána sme sa nerozprávali čo a ako.
Počas siesty si vymieňame skúsenosti z aktuálneho stavu, druhá banda má to isté. Thomas síce zapol pár rýb, ale všetko popadalo, Mikael ani to. Ale podľa ich slov my registrujeme oveľa viac záberov a akcií.
Anti sa hrabe v taške. „Mám tu 60-tku vlasec“, ja v momente vyťahujem trojnulku háčik. Takže z našej strany ideme zjemniť, iné riešenie tu nebude. Vyrábame montáž a po ukončení a napichnutí rybky konštatujeme, že má oveľa lepší pohyb, dokonca aj ten háčik tam vyzerá lepšie. Padne posledné pivko, chvíľku podriememe a plnou parou späť. Voda očividne od rána opadla aj dobrých 50 centimetrov. V takýchto podmienkach podľa veľkej knihy sumčiarov treba ísť chytať niečo iné a nie ryby. Ale nás to neodrádza.
Ide sa ďalej chytať
Podľa dohody ideme od seba cca 10 metrov, s takým 50-metrovým odstupom. Oni bližšie ku brehu, my viac ku korytu. Komunikácia ide rukami nohami, kto čo vidí. Anti dostáva zase úder, doteraz sa ryby hrajúce na pleskáče na feeder zmenili späť na sumce. Špička prúta ide bez otázky dole a seká. V momente prichádza zdola prvý kotrmelec, oblúk palice skáče hore‑dole. Raz sa skoro vyrovnáva a potom ide špička do vody. Zdolávaj, len zdolávaj, na tohto sme čakali.
Kvôli jemnejšiemu nadväzcu Anti dáva menší tlak na rybu, ktorá sa z času na čas objaví na sonare. Veľkosť odhadnúť neviem, väčšinou je to len všelijaký mišung znakov, bez tvaru. Prvýkrát ju vidíme po zhruba piatich minútach, krásna ryba. Krúti sa, točí a vyráža ku dnu, ale osud ju neminie, moje ruky sa zatvárajú v tej tlame. Háčik krásne sedí v rohu tlamy, ryba nemala šancu.
Brucho má plné, takže sa bojím, aby nevyložil večeru. To nám aktuálne chýba najmenej. Po meraní má 192 cm, takže sme blízko hranice. Thomas sa v momente vypytuje, zhruba opíšeme scenár a ide sa späť. Vietor sa pomaly ale isto dvíha, pozeráme čo dnes bude - 40 km/h. Kývnem rukou, však to je malina. Ide sa ďalej chytať.
Špička letí do vzduchu, spadol
V druhom kole sa nachádzame na úrovni prvého záberu, ale doteraz sa tu ukazujú len nesmelí záujemcovia. Množstvo záberov sa hromadí, výsledok je minimálny. A zase ide dole špička Antimu, podáva ešte niekoľko desiatok centimetrov, špička je už pod vodou a prásk. Sedí to, no ale táto ryba sa už hýbe inak! Tento ide dole prúdom ako delo, prút má taký oblúk, že sa radujeme. Sumec tam dole „kvaltuje“ dvojku, cievka cvrliká jedna radosť… a cvak. Špička letí do vzduchu, spadol. V nasledujúcich piatich minútach sme si zaistili lístok do pekla. Ani jeden z nás neudržal na uzde kvetnaté slová, keď sme uvideli, čo sa udialo. Vlasec 60-tka to nezvládla, kefy to odrezali. Hrabeme sa v taškách, či tu náhodou nemáme fluorokarbón podobnej hrúbky ale nič, len ten môj brutal špagát. Ostávame v tom, že sme nemali šťastie a ideme hore prúdom. Cestou späť sa však rozhodnem, že skúsime druhú stranu rieky, tam sme dnes ešte neboli. Už prichádzame k miestu, kde by som aj ubrzdil, keď sa na hladine ukazuje silueta obrovského sumca. Majestátne sa vynorí a chvostom tresne o vodu. „Videl si to???“ No môj kolega pozerá nechápavo, akurát niečo pratal do tašky. Ale miesto si v hlave zapamätám. Vychádzame o 100 metrov vyššie a rýchlo púšťame rybky. Ja sa točím dozadu, aby som zhruba našiel to miesto, kde sa sumec otočil… a keď sme tam, Anti dostáva razantný ťah.
Ryba, alebo strom?
Samozrejme, aj aj.
Mikael reve, ako prasa pred bitúnkom
Neprestáva, ide dole. Pomaly vstane, ešte mu púšťa pár metrov a bum, prisekáva. Na prúte, ale aj na tvári vidím, „no sakra, toto už hej“. O pár sekúnd sa ryba spamätáva a vyráža dole prúdom. Anti chytá cievku, keď prásk, niečo povolilo. Vyťahuje a vidíme prerezaný vlasec. Potrebujeme fluorokarbón! Takto to nepôjde, nožík do ruky a režeme ho dole. Radšej nech máme menej záberov, ale nie sme firma, ktorá ponúka zadarmo piercing. Menšie háčiky ostávajú, ale pridávame hrubý silón. Počas výmeny nadväzca počujeme výkrik. Akoby niekoho chceli zabiť, v momente zaostrujem na Thomasov čln na druhej strane. A tam vpredu Mikael reve, ako prasa pred bitúnkom. Palica plným oblúkom k vode, v druhej sedačke Thomas očividne sa krúti od smiechu. Akurát sme menili montáž, a tak navrhujem, aby sme sa na to pozreli. Zblízka to vyzerá tak, že Mikael priškrípnutým hlasom niečo rozpráva Thomasovi a on sa počas toho smeje, až sa za brucho chytá. Samozrejme, rozumieme zhruba nič, vietor nám berie slová v momente preč, motor hučí, vlny trieskajú o čln. Revem na nich, „no čo“? Nuž, náš mladík si vybral cestu ťažkú, vertikálny vobler nad dnom. Sumec mu zabral tak meter nad dnom a hneď aj išiel dole. Lenže Mikael na to nebol pripravený a skoro ho to vytrhlo zo sedačky (to sme počuli ten prvý výkrik) no a odvtedy sa mu ústa nezavreli, je to jeho prvý sumec väčších rozmerov (O Mikaelovi treba vedieť, že chytá UL a maximálne stredne ťažkú prívlač, na sumce ho ešte neťahalo - doteraz).
Nový osobák.
Au revoir.
Ďalej to už neriešime, aj my chceme
Thomas s hurónskym rehotom robí už všetko, poklepkáva rybu po hlave a dáva ju do člna. My dvíhame len klobúk, ďalšia ryba podobných rozmerov. Ďalej to už neriešime, aj my chceme!
Ďalšie kolo, ďalšie možnosti, a tu karta ide mne. Rýchly záber, ryba razantne vyráža na jednu stranu keď sekám, háčik sedí. No už bolo na čase, dvíham ruku, mávam chalanom, keď skoro vypadnem z lode, vypla sa. Som si istý, teraz nemohol nadväzec prerezať. A bolo to tak, aj keď ryba bola asi hladná, ale malý háčik sa dobre nezapichol. Ani neviem koľko vyhrávajú ryby, hrôza.
Ledva si sadám, keď sa Antimu udeje to isté. Avšak háčik sedí viac, ale je to ryba menších rozmerov. Vylepšujeme skóre na 100 000:3, výprask akoby sme hrali tenis proti sestrám Wiliamsovým. K večeru si ešte skóre trošku vylepšujeme, aj keď väčšinou malými rybami. Hlavná vec, že máme nápad ako na to, odchádzame skôr. Plán: zohnať flourokarbón.
Ani v obchode u Daniela…
Po rybačke bežíme k Danielovi do obchodu: hneď teraz fluorokarbón cca 80-tku! On len pozerá či nám náhodou nepreplo. V očiach však vidí naše odhodlanie a začne sa vypytovať a my mu líčime náš príbeh až k dnešnému dňu. Medzičasom sa hrabeme, aby sme dačo našli, ale má buď náramne jemné, alebo morské hrúbky. Presne to, čo chceme my, tak veľa ľudí nehľadá. Frustrovaní kecáme čo a ako. Medzičasom dobehnú rybári z okolia, reč sa nezastavuje. Sme na tom oproti ostatným až extrémne dobre, ale od zajtra ide vietor. Už zajtra hlásia 70 km/h, je to hranica, ktorú by sme mohli vydržať. Večer si líhame skoro, plánujeme len do obeda, po obede podľa najnovších informácií to bude aj nad tých 70 za hodinu. Predstavujem si, čo sme tu naposledy prežili pri skoro stovke za hodinu, zaspávam nie veľmi pokojne, len nech nám to vydrží.
Dnešná trojica.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
