tipy
Dlhá a nepríjemná zima je pomaly ale isto za nami. Príroda sa po dlhých mesiacoch prebúdza, prvé kvety začínajú rozkvitať, slnečné lúče sú čoraz teplejšie. Neklamný znak toho, že k slovu sa hlási jar. Pre väčšinu slovenských rybárov to znamená jediné – blíži sa 16. apríl – tak dlho očakávaný začiatok pstruhovej sezóny. Pre mňa je úvod sezóny spojený, samozrejme, s prívlačou, keď prvé vychádzky roku venujem prekrásnym revírom severného Slovenska.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2016.
V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim priblížiť zopár trikov, rád a skúseností, ktoré som nadobudol za posledné roky pri našich riekach a potokoch, a ktoré by mohli priniesť nejeden pekný úlovok v prvých dňoch pstruhovej sezóny. Samozrejme, neberte to ako zaručený návod, ako nachytať kvantum pstruhov, pretože to, čo platí u nás na severe, môže byť úplný opak toho, čo funguje na iných revíroch Slovenska.
Príprava náčinia
V žiadnom prípade nebudem teraz menovať značky prútov alebo navijakov, ktoré by som vám odporučil. Ako všetci vieme, trh s rybárskym náčiním je v súčasnosti taký široký, že každý si v ňom dokáže nájsť to, s čím sa mu chytá pohodlne a rybačku si viac‑menej užíva. Väčšina rybárov však určite opráši prúty a navijaky z minulej sezóny. Po krátkej kontrole, či už napríklad očiek na prúte, prípadne chodu navijaka sú opäť pripravené do boja. Dôraz by som však každopádne kládol na výmenu vlascov na navijaku. Netvrdím, že aj vlasec z minulej sezóny nám nemôže poslúžiť, ale prísť kvôli tomu o slušný úlovok, je skutočne zbytočné. A na druhej strane tých pár eur za nejakých 100 m nového vlasca nás určite nezabije. Ja osobne som veľmi obľúbil silon výraznej žltej farby, a to najmä pri love s mäkkými nástrahami. Vďaka nemu neustále vidím, kde sa moja nástraha nachádza a na jeho pohybe dokážem rozpoznať aj záber od opatrného pstruha.
Vysoká snehová voda
Jarné toky a prvé dni sezóny sú v mnohých prípadoch spojené so zdvihnutou hladinou vody v dôsledku topiaceho sa snehu. Voda v riekach a potokoch je prikalená a extrémne studená. To sa výrazne prejavuje aj na aktivite pstruhov. Väčšina rýb je ukrytá pod brehmi, prípadne za prekážkami a uloviť takéto ryby vôbec nie je jednoduché. Mnoho rybárov je po pár vychádzkach bez úlovku sklamaných v domnienke, že vo vode žiadne ryby z minulej sezóny neostali. Túto skutočnosť potom pripisujú rybožravým predátorom, či už kormoránom alebo vydrám. Samozrejme, na niektorých revíroch dokážu títo predátori spôsobiť značné škody a do veľkej miery zdevastovať rybiu populáciu. Viaceré organizácie preto na začiatku pstruhovej sezóny svoje revíry zarybňujú, vo väčšine prípadov pstruhom dúhovým. Prirodzene, rybári toto ocenia, nakoľko si prídu na svoje v podobe prvých úlovkov. Loviť čerstvo nasadené dúhaky väčšinou nie je žiadne umenie a bez problémov ich dokážeme nalákať takmer na každú umelú nástrahu. Najčastejšie používané sú rotačky, plandavky a voblery výrazných farieb, prípadne rôzne gumené nástrahy ako nymfy, larvy či červy.
Ako na opatrné lenivé pstruhy?
Pre mňa však tieto „násaďáky“ nie sú až taká výzva, ako práve pstruhy, ktoré ostali v revíroch z minulej sezóny. Sú to opatrné ryby, ktoré už majú za sebou nejakú tú skúsenosť s rybármi. A práve táto ich opatrnosť v kombinácii s ľadovou snehovou vodou z nich skutočne robí „profesorov“ medzi rybami. Loviť ich cielene vôbec nie je jednoduché a trvalo mi pár rokov, kým som prišiel na to, ako a kde im nástrahu správne ponúknuť. Jarné pstruhy by sme márne hľadali v prúdivých úsekoch riek. Museli by na prekonanie prúdu vynaložiť množstvo energie, ktorá im po zime chýba. Naopak, zaujímavými sa stávajú pokojné miesta s hlbšou vodou, ako sú podmyté brehy či tíšiny s prekážkami. Presne toto sú miesta, kde budú pstruhy lenivo čakať na občasnú potravu, ktorú im rieka prinesie. Týmto okolnostiam musíme preto prispôsobiť spôsob lovu, a predovšetkým ponúkanú nástrahu. Rotačky alebo voblery v týchto situáciách používam len výnimočne. Zdajú sa mi na lenivé ryby príliš rýchle. Najväčšiu dôveru vkladám preto do mäkkých nástrah, ktoré sú pre ryby podstatne prirodzenejšie a pri správnej veľkosti jigovej hlavičky dokážeme s nimi dokonale napodobniť pohyb vodných živočíchov. Rybársky trh ponúka obrovské množstvo gumených nástrah. Niektoré z nich je na prvý pohľad dokonca problematické rozlíšiť od živých organizmov. Spomeniem predovšetkým nymfy, osie larvy a červy. Práve rôzne druhy červov bývajú v jarných mesiacoch pre pstruhy nástrahou číslo 1. Najmä vďaka nim som v minulých rokoch dosiahol v prvé dni sezóny mnoho pekných úlovkov, keď ostatné nástrahy nepriniesli žiadny úspech. Farba týchto nástrah nie je podľa mňa rozhodujúca, ale osobne sa prikláňam k prirodzeným farbám, ktoré vo vode až tak „nekričia“.
Na potočáky dobre funguje imitácia červa.
Pijavice
Nedá mi nespomenúť ešte jednu nástrahu – pijavice. Ako iste viete, jarné pstruhy sú mnohokrát doslova oblepené pijavicami, ktoré sa na ne prisali počas zimných mesiacov. Práve tieto pijavice tvoria na jar veľkú zložky potravy bodkáčov. Už prvé rybačky s touto nástrahou ma o tom presvedčili a s obľubou ich používam dodnes. Naschvál som sa zmienil o použití vhodnej záťaže. Predstavme si napríklad malú osiu larvu na 3-gramovej hlavičke. Takáto kombinácia nám po nahodení klesne ku dnu ako kameň a pre pstruhy pôsobí úplne neprirodzene. Naopak, prehnane ľahkú jigovú hlavu nám aj slabý prúd veľmi rýchlo odplaví a k dosahu ryby sa táto nástraha vôbec nedostane. Preto je potrebné mať pri sebe rôzne gramáže jigov a ich výber vždy zvoliť podľa momentálnej situácie. Dosť veľa sa diskutuje aj o farbe použitých hlavičiek. V minulosti som mal vždy v škatuľke volfrámové jigy rôznych farieb, či už zlaté, strieborné alebo oranžové. Postupom času som však dospel k názoru, že farba až taká podstatná nie je a posledné roky by ste v mojej škatuľke iné, ako nefarbené olovené jigy, ani nenašli. O tom, že sú všetky bez protihrotu sa snáď ani zmieňovať nemusím…
Prívlačová škatuľka majstra sveta.
Na začiatku sezóny je vynikajúcou nástrahou napodobenina pijavice.
Čo dodať…
Na záver by som poprial všetkým rybárom úspešnú sezónu 2016 so slovami, aby sme neustále mysleli aj na budúcnosť. Dennodenne bojujeme s negatívnymi vplyvmi, ktoré majú hrozivý dopad na naše revíry, či už sú to stavby malých vodných elektrární ale takisto aj spomínaní predátori, najmä kormorán. Bojujme proti nim ako len vieme, chráňme si to krásne čo tu ešte ostalo. Len vtedy sa budeme môcť tešiť z krásnych úlovkov a najmä z toho, keď ich vrátime naspäť do rieky.
Tip na záver:
Ako sa vraví: Výnimka potvrdzuje pravidlo. Písal som vyššie o tom že nástrahu treba viesť vo vode čo najprirodzenejšie. Tu si veľmi dobre spomínam na minuloročnú rybačku na rieke Váh na severe Slovenska. Asi dve hodiny som sa márne snažil uloviť nejaké pstruhy v prikalenej snehovej vode. Vyskúšal som všetky možné nástrahy, no bez úspechu. Už som to chcel vzdať, keď som si všimol, že nástrahu, ktorú som rýchlo vyťahoval z vody, mi prenasledoval menší pstruh. Prekvapilo ma to, že práve na takto rýchlo ťahanú nástrahu ryba zareagovala. Rozhodol som sa ešte pár hodov venovať úplne agresívnemu vedeniu nástrahy. Nymfu som viedol podobne ako pri tzv. twitching s voblerom – priťahoval som ju rýchlo, pričom som špičkou prúta pridával pomerne prudké krátke pošklbávania. Bol to zásah do čierneho. Tri potočáky v priebehu pár minút ma ubezpečili o tom, že treba neustále skúšať a vymýšľať niečo nové. Táto technika sa mi v minulom roku osvedčila ešte párkrát, ale to bolo už počas letných mesiacov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
