Pstruhy som kedysi lovil iba na malých potokoch prívlačou. Mojou obľúbenou nástrahou boli mepsky a hauzre. Muškárenie sa tu veľmi nedalo praktizovať.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2016.
Časom som však navštívil aj väčšie toky a v poslednej dobe aj pstruhové nádrže. Stále som sa však pri love držal osvedčenej klasiky. Jedného dňa sa mi dostala do rúk knižočka Muškobranie od Maťa Rybára. Po prečítaní pasáží o zaujímavých lovoch pstruhov na jazerách som začal uvažovať nad zmenou taktiky. Definitíva prišla po jednom telefonáte, kde som dostal referenciu o množstve ulovených rýb. Číslo presahovalo niekoľko desiatok, čo mi prišlo v podmienkach Slovenska ako čistá utópia. Rozhodol som sa to overiť.
Pstruhový revír s viacerými špecifikami
Nie som bohvieaký muškár, sviatočne si zašvihám na strednom Hrone. Lovia sa tu predovšetkým jalce, podustvy a mreny. Na pstruhy a lipne som sa dostal hlavne na Orave so striedavými úspechmi. Keďže párkrát do roka navštívim vodnú nádrž na Čiernom Váhu, rozhodol som sa otestovať lov s muškárkou práve tu. Tento pstruhový revír, ktorý rybársky obhospodarujú Lesy Slovenskej republiky, má viaceré špecifiká. Výška vodnej hladiny tu dosť kolíše, v lete je v nádrži v okolí brehov súvislý pás ponorenej vodnej vegetácie a kvôli hĺbke sa nedá dobre brodiť. Ďalším špecifikom je silné prúdenie vody pri výrobe elektrickej energie, ktoré strháva rôzne nečistoty a z pohodlného lovu sa behom chvíľky stane trápenie. Z rýb sa tu najviac vyskytuje pstruh potočný a dúhový, ostriež a jalec hlavatý, vzácny je úlovok lipňa. Pstruhy a lipne tu majú od roku 2015 stanovenú najmenšiu lovnú mieru 40 cm, na nádrž nie je vyvíjaný veľký rybársky tlak.
VN Čierny Váh
Moja prvá vychádzka sa skončila fiaskom. Zbalil som si muškársky aj prívlačový prút, k nádrži som dorazil v jeden jarný podvečer. Aktivita rýb na hladine bola evidentná. Horúčkovito som začal skladať prút, problém nastal pri hľadaní navijaka. Zostal doma, 110 km od nádrže. Rozčarovaný som sa pokúšal niečo uloviť prívlačou na osvedčené perie. Mal som však dokonalý „deň blbec“, z desiatich rýb na háčiku mi 9 spadlo a zdolal som len jedného podmierečného pstruha. Pri nasledujúcej ceste do doliny Čierneho Váhu som logistiku nezanedbal. Na hornom konci nádrže som na dlhší nadväzec naviazal zaťaženú larvu pakomára tmavej farby a na príves malú svetlozelenú nymfu. Zabrodil som, čo to šlo, rozhýbal plávajúcu šnúru a prvýkrát nahodil do priezračnej vody mušky. Vyrovnal som slučky a zostavu som začal pomaly sťahovať. Po pár sekundách prišiel prvý záber. Po súboji, ktorý sa mi zdal pomerne dlhý, som podobral prvého potočáka. Evidentne bol podmierový, mal okolo 35 cm. Zobral spodnú muchu, ktorú som mu ľahko vybral z papuľky.
Potočák z VN Čierny Váh v blízkosti vtoku rieky do jazera.
Nevedel som pochopiť, čo sa stalo
Potom sa začali rybárske hody. Zábery prichádzali na hod, striedavo na obe muchy. Najčastejšie boli na háčiku potočáky, všetky najviac do 40 cm, občas sa pritrafil jalec a malý ostriež. Ryby som vďaka háčikom bez protihrotu vždy ľahlo uvoľnil a pustil späť. Keď som si v začínajúcom šere dopriaval asi piaty posledný hod, na spodnú muchu zabral približne 30 cm potočák. Postupne som ho dotiahol pod nohy a začal dvíhať ku hladine. Mucha na prívese sa dostávala pomaly nad hladinu, ulovená ryba sa bránila a voľná mucha lákavo poskakovala nad hladinou. Nevenoval som tomu žiadnu pozornosť. Zrazu som zaregistroval výskok ryby, ale nepomerne väčšej akú som vodil na prúte. Na sekundu som pocítil nápor, ten však okamžite povolil. Asi minútu som nevedel pochopiť, čo sa stalo. Pri uvoľňovaní pstruha som zistil, že mucha na prívese chýba. Vo výskoku na ňu zaútočil veľký pstruh, v sekunde však nadväzec pretrhol a zmizol.
Zbalil som prút a vydal sa na cestu domov. Počas krátkej vychádzky som ulovil toľko pstruhov, čo sa mi nepodarilo predtým za celý rok. Muškárenie na tejto nádrži som si ešte zopakoval, vždy s úspechom. Adrenalínové boli predovšetkým súboje s dúhakmi na hlbokej vode pri hrádzi. Veľmi dobre reagovali na farebne výraznejšie muchy, ktoré na veľkej vodnej ploche registrujú na väčšiu vzdialenosť.
VN Motyčky
Jazernému muškáreniu som takto prišiel na chuť. Niekoľko rokov jazdím cez Donovaly a pri stúpaní z Bystrice som vídaval jednu nádrž dobre viditeľnú z hlavnej cesty. Po zážitkoch z Čierneho Váhu som sa rozhodol zastaviť sa aj tu. Revír, zhodou okolností rybársky tiež obhospodarujú lesáci, má približne 2 hektáre. Bol koniec augusta, v aute som mal opäť náčinie na prívlač aj muškárenie. Zostavil som oba prúty a pomaly prišiel k vode. Prekvapila ma jej vysoká priehľadnosť, na dne hojne rástla akási riasa. Čistota vody klamala o hĺbke nádrže. Pri brehu som cez polarizačné okuliare zbadal dúhaka, ktorému nechýbalo veľa do 50 cm. Neďaleko sa promenádovali ďalšie ryby. Nasadil som nenápadné vzory mušiek, prikrčil sa pri brehu a začal prelovovať príbrežné partie nádrže. Jediná reakcia zo strany rýb bolo jedno prezretie si mušiek a dosť. Čas plynul, ja som bol bez náznaku záberu a navyše začal pofukovať chladný vietor. Zložil som muškársky prút a skúsil loviť na nenápadný ťažší strímer. Výsledkom bol jeden malý potočák. Nakoniec som rezignoval. Vyšiel som na vyvýšenú hrádzu, odkiaľ ma videli všetky ryby jazera, na karabínku som pripol najlesklejšiu striebornú rotačku – slovlikovku a ledabolo nahodil. Po dvoch otočeniach kľučkou navijaka prišiel záber a po dlhom pobehovaní a hľadaní miesta na zídenie k vode som podobral pstruha potočného s dĺžkou mierne presahujúcou 45 cm. Spravil som rýchle zhodnotenie práve zažitej rybačky. Ryby tu boli, evidentne ochytané, nezaberú na hocičo. A vtedy ich musíte niečím šokovať. Záber je zaručený.
Urastený potočák z VN Motyčky na striebornú slovlikovku.
VN Palcmanská Maša
Koniec sezóny v septembri ma zastihol na Dedinkách. Prívlačový prút som bral len pre istotu, tešil som sa na muškárenie z člna na jednej z našich najkrajších pstruhových priehrad. Osobne mám na Dedinkách problém s počasím. Keď som tam, okamžite začne pršať. Nepamätám si tam rybačku bez dažďa. Po príchode k nádrži sa začalo nenápadne zmrákať. Rýchlo som vybalil veci, nalodil do člna a vydal sa na vodu. Bol piatok, podľa množstva člnov sa dalo usudzovať, že nedávno tu zarybňovali dúhakom. Na dlhý nadväzec som dal tri muchy, keďže som nemusel s takouto zostavou švihať a pomaly som ju pustil za čln. Čln sa dostal do driftu a po niekoľkých chvíľach som mal na prúte prvého dúhaka. Na druhé nahodenie sa situácia zopakovala, následne som o jednu rybu prišiel. To už však začala poriadna búrková smršť a ja som rýchlo šiel z vody do chaty. Nasledujúce dni boli o veľa naveslovaných kilometroch, samozrejme, hlavne v daždi a iba o niekoľkých rybách, ktoré podľa ešte nevyhojených rán na plutvách na 90 % pochádzali z čerstvej násady.
Pekná scenéria Slovenského raja na vodnej nádrži "Dedinky".
Revír SRZ vyšiel ako porazený
Občas sa mi podarilo uloviť aj dúhaky kondične lepšie, ale úlovky neboli mimoriadne. Na vynaložené úsilie bol výsledok slabý. Je to škoda, pri porovnaní spomenutých revírov lesákov vyšiel tento revír SRZ ako porazený. Pritom rybársky tlak počas mojej návštevy Dediniek nebol veľký, horšie to bolo s privlastňovaním si ulovených rýb, ktoré je tu automatické. Potom sa nedá v takejto vychytanej vode čakať pekný úlovok. Tieto negatívne nálady mi však vylepšilo krásne prostredie Slovenského raja. Po nečakanom skončení dažďa začal fúkať taký silný vietor, že na vode mali problémy aj člny s elektromotormi. Dal som sa teda na turistiku a hubárčenie, výsledky boli oproti rybačke nad očakávanie. Minulá sezóna mi ukázala krásy muškárenia na stojatých pstruhových vodách. Tento mesiac sa začína ďalšia, teším sa na ňu a vrelo odporúčam skúsiť túto techniku aj vám.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
