Príhovor - 4/2016, Som v pasci...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Dostal som príležitosť napísať krátky príhovor do tohto časopisu. Príležitosť sa zároveň premenila na veľkú česť pre moju osobu. Mám možnosť často jazdiť na Slovensko. Stretávam sa s vynikajúcimi ľuďmi. Môžem loviť pstruhy na slovenských riekach. Môže byť pre rybárov, ako som ja, niečo väčším zážitkom? Myslím že nie. A teraz sa blíži deň, ktorý je sviatkom všetkých pstruhárov na Slovensku a ja naozaj musím spomenúť na svoju prvú návštevu krásnej rieky na Liptove. Možno ma s krajinou Slovenska odvtedy drží určité puto. Nie možno, určite. Cestou až tam ma celý čas sprevádzajú nádherné scenérie vašich hôr. Občas neviem, kam skôr zamerať pozornosť, lebo je na čo sa pozerať. Keď som prvýkrát dorazil k brehom Belej, tak ma oblial pocit nespútanosti, dravosti a sily vodného prúdu v kontraste s celým okolím. Priznám sa, že som v prvý okamih netušil, či budem schopný v takej rieke vôbec loviť. Našťastie bol so mnou jeden z najlepších pstruhárov Slovenska. Ten mi dodal prvé impulzy a ja som sa začal pokúšať o prvé úlovky. Možno to znie smiešne, ale v Čechách jednoducho nemáme takú rieku, vlastne rieky. Silný prúd krištáľovo čistej vody sa valí nádherným okolím. Prirovnal som to k malému Mongolsku. Pripomínalo mi to nespútaná prírodu vzdialenej krajiny. Avšak dôvod návštevy nebol len sa kochať, ale pokúsiť sa aj uloviť nejakých bodkovaných obyvateľov rieky. Prvý, aj keď malý pstrúžik veľmi potešil. Bolo mi jasné, že lov tu nie je vôbec žiadna sranda, ale pri troške svojho umu si deň snáď nádherne užijem. Na konci jedného z veľkých prúdov mi čosi prudko zabralo. Začal som krásny boj s rybou, o ktorej som si myslel, že bude naozaj velikánska. Pstruh ma ťahal po vode a ja som mal čo robiť, aby som s ním dokázal držať krok. Všetci domáci vedia, aký silný je prúd. Udržať sa vo vode nad kolená je už slušná práca. Nakoniec sa mi ho podarilo šťastne zdolať. Nebol zase taký veľký, ako som si spočiatku myslel. Avšak na kráse mu to neubralo. Zlatisté farby na slnku hrali na všetky strany. Pri púšťaní späť sa mi v hlave mihlo veľa vecí. Jeho život tu nebude jednoduchý. Musí prežiť veľa nástrah v podobe predátorov, nepriazne počasia, rybárov a potrava tu v tej rýchlosti tiež dlho nepočká. Rýchlo mi z ruky zmizol v tôni. S hrejivým pocitom som videl usmiatu kamarátovu tvár a za ním siluetu vysokých hôr s ešte zasneženými vrcholmi. Moje ohromenie prerušilo konštatovanie: „To je, čo?“ Nemal som potrebu niečo odpovedať, len som sa usmial. Ten lišiak však vedel, že som v pasci. Vedel, že už sem patrím. Vedel, že sem už budem jazdiť stále…
Všetko sa naplnilo a ja jazdím na Slovensko čoraz častejšie. Dnes už však nielen za rybami, ale tiež za priateľmi. Mám rád Slovensko, lebo je ku mne vždy príjemné. Vďaka tomu som aj dostal možnosť pomáhať slovenským pstruhárom v pretekoch majstrovstiev sveta. Veď taká partia je naozaj len u vás. Vďaka tomu si zaslúži tituly tých najlepších v tomto rybárskom športe. Bude mi cťou, že opäť budem súčasťou vášho tímu na majstrovstvách sveta v love pstruhov, ktoré tento rok organizuje Slovensko. Preteky sa uskutočnia na konci mája vo Svite na rieke Poprad. Určite budú všetci radi, keď ich prídete podporiť. Moju podporu už majú a prajem im ten najlepší výsledok.
Ten najlepší výsledok však prajem aj všetkým vyznávačom nášho krásneho koníčka. Užite si sezónu na brehoch vašich krásnych riek. Pokúste sa uloviť krásnych bodkovaných obyvateľov. S pokorou a slušnou myšlienkou sa to určite podarí.
Petrov zdar!
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
