Každý rybár jasne vie, ktorý deň tým myslím. Sviatkom každého milovníka lovu pstruhov je 16. apríl. V tento deň sa otvárajú pstruhové revíry. Naozajstnému nadšencovi je jedno, či začiatok vychádza na všedný alebo víkendový deň. Skrátka je začiatok a všetko ostatné padá a vyráža k obľúbeným riekam a potokom zistiť, či ten krásny bodkovaný kúsok, tam od vlaňajška ešte zostal.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 92
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 14.04.2016.
Síce sa nemôžem asi úplne radiť medzi pamätníkov, ale pár desiatok „zahájení“ lovu na pstruhových vodách mám už za sebou. Ani jedno nebolo rovnaké ako to predošlé a žiadne nebude také, ako to prvé. Tak to jednoducho je. Osobne beriem „zahájenie“ ako prvé vytrhnutie zo zimného spánku, alebo skôr polospánku. Tým, ako sa na tento deň človek teší, tak si v čase, keď sa ešte nechytá, chystá všetko vybavenie, dopĺňa škatuľky nástrahami, ktoré vlani zostali v koreňoch alebo ich daroval kamarátom a pokukuje po novinkách, ktoré sa práve objavili na trhu. Proste ten zimný spánok je len relatívny.
Moja teória
Očakávania bývajú často veľmi veľké a v poslednej dobe sa málokedy naplnia v reáli. Naše vody už nie sú také ako predtým. Ubudlo všetkého, a to z mnohých dôvodov. Tie však nechám na iných odborníkov, pretože rovnako každý rybár má svoju vlastnú teóriu. Takú svoju teóriu som si pre seba vypracoval aj ja a v posledných rokoch sa správam asi inak ako pred napríklad 10-timi rokmi. Začal som sa na začiatok sezóny tešiť skôr ako na príjemný výlet k rieke do prírody, skúšam si nástrahy a občas aj niečo chytím. Dosť sledujem okolie a učím sa od iných rybárov. Keď mám na výber, tak sa začínam viac vyhýbať miestam, kde sa zíde veľké množstvo ľudí, čo sa úplne vždy nedá. Väčšinou sa tu zídu kvôli vysadeniu čerstvých rýb, ktoré si veľa rybárov chce ihneď odniesť domov, alebo si chcú zachytať väčšie množstvo rýb v rozumnejších veľkostiach. Nič z toho nikomu neberiem, je to také spestrenie a na odnesenie ryby má každý rybár svoje právo. Niekedy som dokonca rád, že ľudia chytajú nasadené pstruhy a sivone, než tých „posledných mohykánov“ z radov pstruhov potočných. Stačí, že ich osud ťažko skúšal počas zimy. Ja som si dnes trochu zaspomínal na dve nedávne „zahájenia“. Každé iné, avšak pekné a podarené.
„Zahájenie“ 2013
Hoci tento rok nebol ničím výnimočným, tak v tom čase pripadalo na Českú republiku organizovanie majstrovstiev sveta v love pstruhov v prívlači, takže sme s kamarátom Martinom Forbakom celú jar podriadili týmto pretekom. Kde boli asi nikomu rozprávať nemusím. Nádherná pstruhová voda s pomerne stálym prietokom (najskôr rozumným hrádznym), ktorú som poznal už z množstva vychádzok s jedným z najlepších pstruhárov na svete, Jožkom Foltýnom. Avšak naraz už to nebola „len“ voda, kde som si vždy prišiel užiť krásnu prírodu a pekné ryby. Teraz to bola voda, kde je nutné robiť niečo viac ako bežne. Alebo nie? To bola otázka, ktorá ma určitú dobu trápila. Avšak trochu som vedel čo nás čaká a podľa toho som si pripravil svoj malý arzenál do tašky. Bolo toho z každého trochu. To znamená na tri škatuľky. Jedna s voblermi, druhá s gumičkami a tretia s rotačkami. Takže vlastne nič výnimočné. Len som nečakal, že tu bude „zahájenie“ s takou návštevnosťou. Keď som ráno videl tú procesiu pri vode, tak som preglgol na prázdno. Skoro som sa zbalil a išiel domov. Ale prehovorili ma k tomu, aby som to hneď nevzdával. Aj keď zabrodení „akožemuškári“ s tromi jigmi uprostred toku ma dosť zarazili. No čo, niečo vymyslíme. Hlavne nasadiť klapky na oči.
Martin Forbak s dúhakom na rotačku vlastnej výroby.
Na začiatok obľúbené voblery
Vyrazili sme trochu vyššie proti vode, ľudí síce stále veľa, ale už som si pomaly zvykal. Do rieky bolo vysadené veľké množstvo rýb, a to jednoducho láka každého rybára. Stav vody bol o niečo vyšší, čo bolo dobré, pretože to ľudí neťahalo všade brodiť. Mne sa to začalo aj pomaly páčiť. Lov som začal s obľúbenými voblermi. S nimi som dohodil aj na širokých miestach prakticky do všetkých pre mňa zaujímavých miest. Keďže som zvolil potápavý vobler, tak sa mi veľmi dobre držal aj v silnom prúde a dokázal som ho dostať aj pomerne hlboko. Som zvyknutý nahadzovať kolmo na prúd alebo mierne proti vode. Tým dosiahnem to, že mi vobler po dopade ihneď ide ku dnu a ja ho tam nemusím dostávať zatiahnutím a ubrať si tak z atraktivity miesta.
Navyše skoro ráno býva ešte šero a ryby sú skôr v hlbších partiách ako v plytčinách. Pri rýchlom klesaní mám aj čas na dorovnanie vlasca a otočenie špičky tak, aby mi vznikol čo najprijateľnejšie uhol medzi nástrahou a prútom. Ja osobne považujem toto správne „uhlovanie“ k jednému z najdôležitejších momentov v ideálnom pohybe s nástrahou. S tým však absolútne úzko súvisí aj presný zásek ryby, čo sú body pre nás. Vobler na väčších vzdialenostiach vediem hlavne špičkou prúta a navijak používam pri nutnosti vyhnúť sa prekážke, alebo kvôli dorovnaniu previsu, alebo podržanie v mieste. Nástrahe tak dávam určitú prirodzenosť, hoci môže byť výraznej farby.
Biela farba voblera dokáže príjemne prekvapiť.
Tip
Uhol medzi vlascom a prútom by sa mal pohybovať ideálne okolo 90 °. Avšak vždy to úplne tak nejde. Takže nakoniec sa rybár pohybuje v uhle plus mínus 10-15 °. Toto je však už otázka cviku a skúseností. Pokiaľ bude špička viac zdvihnutá k oblohe, tak sa, samozrejme, uhol viac otvára v závislosti od vzdialeností nahodenej nástrahy. Tu je však nutné mať naozaj predstavu, kde nástraha je a podľa toho prút natáčať a s nástrahou, pochopiteľne, pracovať a ideálny uhol si nájsť sám.
Zábery prichádzali jeden za druhým
Tým, ako si počas trasy voblerom vyhľadávam miesta, kde by mohla stáť ryba, tak si nachádzam ideálny chod a rýchlosť spúšťania a priťahovania. Zistil som, že nasadené ryby sú hlavne v tôňach za kameňmi a dole pri dne, kde nie je taký prúd. Takže som začal nahadzovať trochu proti vode a za každým takým miestom, som vobler vyložene zastavil a nechal prepadnúť a špičkou ho podržal a zase pustil. Zábery prichádzali jeden za druhým. Vďaka absencii jedného trojháčika bol občas záber na prázdno, ale to mi nijako nevadilo. Nechal som len ten na bruchu nástrahy, ale na nasadené ryby to fungovalo pomerne slušne. Lenže som sa nechcel uspokojiť iba s lovom nasadených rýb, a tak som začal hľadať ryby pôvodné, ktoré síce nebudú také veľké, ale pre mňa majú rybársky väčšiu hodnotu. Našťastie som nemusel tak dlho hľadať. Pstruhy boli vytlačené novými rybami len o niečo nižšie zo svojich stanovíšť, na čo sa dalo jednoducho prísť. Použil som prírodné farby a nechal zadný trojháčik. Pstruhy stáli prilepené na dne vždy len o kúsok nižšie. Tu však bolo nutné nástrahu podržať podstatne viac v prúde a skôr ju len spúšťať a zastavovať než akokoľvek priťahovať proti vode. Záber bol vždy neskutočne rýchly a veľmi často sa tiež potočák sám rýchlo oslobodil. Príde čas, keď sa zase dostanú na svoje pôvodné stanovište a s postupom roka aj viac do plytšej vody, kde bude dostatok potravy z hmyzej ríše.
Rotačka dokáže byť veľmi pomalá
Nechcel som zostať len pri love s voblermi, tak som následne vyskúšal rotačky a gumičky. Lov s nimi je pre mňa prakticky totožný ako s voblermi. Len je trochu iná možnosť v udržaní v prúde. Rotačka dokáže byť veľmi pomalá, avšak pri dotiahnutí do prúdu sa podstatne horšie brzdí než vobler. Má neustále chuť ísť ku hladine, tak sa popúšťa rýchlejšie po vode. Niekedy to nie je vôbec na škodu. Kto to vie správne časovať a pracuje dobre špičkou, tak s ňou vie prejsť celý profil. Hlavne nijako sa neponáhľať a dostať ju do požadovanej hĺbky a miesta. Avšak to, pochopiteľne, nemožno na jeden dlhý hod, ale na viac kratších a presne mierených hodov. U rotačiek je dôležitý pri takomto chytaní farebný spúšťač. Ten funguje na všetky druhy rýb. Keďže nástraha je po nahodení len unášaná, tak krídelko príliš nefunguje a práve farebný korálik na konci telíčka alebo priamo farebné telíčko takto urobí dosť práce za nás. Po rozbehnutí rotačky je záber už len otázkou okamihu. Tak pozor a neprepásť nedostatočne nepripravenú zostavou nášho vybavenia.
Tip
Aj v prúde rád chytám pomalšími typmi rotačiek so širším chodom krídelka. Musí byť však o niečo ťažšia, aby nebola hneď na hladine. Preťahujem tak veľmi pomaly profil toku predo mnou. Rotačku je nutné nahodiť proti vode a uviesť ju do pohybu až pred požadovaným miestom otočením špičky prúta.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
