O zubáčovi je známe, že je to starostlivý otec, ochranca potomstva. Nezľakne sa ani oveľa väčšieho a nebezpečnejšieho súpera, ba niekedy za svoju odvahu zaplatí aj tým najcennejším – vlastným životom.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2016.
Zubáč patrí k mojim obľúbeným rybám. Možno práve preto sa mu podstatne viac venujem už niekoľko rokov. A to nielen jeho lovu, ale aj chovu, a predovšetkým podpore prirodzeného neresu. Každý rok je trochu iný, a tak človek neustále získava nové zaujímavé poznatky, skúsenosti, stále je sa čomu učiť. Postupne ma čoraz viac začalo zaujímať aj to, čo sa vlastne deje pod hladinou po uložení hniezd. Sú chýry o odvahe a agresivite zubáčov naozaj pravdivé? Dokážu si účinne ochrániť svoje potomstvo?
Zubáč sa náhle vynoril z hĺbky a uštedril mi prvý úder.
Nové riešenia
Predpokladal som, že zistiť to by nemal byť až taký problém. Pri kontrole neresísk z člna sa mi párkrát stalo, že som zubáča strážiaceho neresisko takmer vylovil. Do poslednej chvíle nechcel hniezdo opustiť a vzdať sa starostlivosti o ikry. Jedného priateľa dokonca pohrýzol priamo do ruky! Tak to už bola trúfalosť.
Vystrojený novým fotoaparátom vo vodotesnom puzdre som sa pokúsil zachytiť toto zaujímavé správanie zubáča. Ale na fotografiách sa, okrem skalenej vody a niekoľkých neidentifikovateľných tieňov rýb, nič iné nevyskytlo. Teplý neoprénový oblek s dýchacím prístrojom a ďalšou kvalitnou potápačskou výbavou som nemal k dispozícii. A v marci, keď sa zubáč neresí, je voda ešte stále ukrutne studená a potápať sa k zubáčom bez neoprénu dokážu azda len ľadoví muži. Hľadal som iné riešenia. Vraví sa, kto hľadá nájde. A skutočne. Časom sa mi do rúk dostala zaujímavá malá podvodná kamera – Water Wolf. Uviaže sa pred nástrahu a po zapnutí neustále nahráva či už vedenie nástrahy, záber ryby, jej zdolávanie aj vylovenie. Okamžite som pre ňu našiel nové možnosti využitia. Na starý zlomený bič som lepiacou páskou pripevnil kameru a opatrne ju ponoril do blízkosti neresiska zubáča. Pomaly som ju približoval a vzďaľoval, skontroloval či sa páska neodlepuje, prípadne vyčistil, pokiaľ bola špinavá od bahna. Po chvíli som sa presunul na vedľajšie neresisko. Aj tu som kameru opatrne potápal do blízkosti hniezda, keď som náhle pocítil pomerne silný náraz. A po chvíli znova a znova. Bol som presvedčený, že je to on – zubáč.
Zubáč si neresisko vytrvalo čistí plutvami a stráži pred votrelcami.
Zubáč – vzorný otec
Záznam z mikro SD karty mi to potvrdil. Zubáč najskôr niekoľkokrát prudko ťukol hlavou do kamery a potom na ňu agresívne zaútočil. Doslova ju celú zhltol a takmer ju strhol dolu aj s lepiacou páskou. Pri podrobnom prezeraní záznamu som zistil aj ďalšie zaujímavosti. Zubáč neútočil len na kameru. Bol neustále zamestnaný odháňaním pleskáčov, plotíc a ďalších rýb, ktoré si chceli pochutnať na jeho ikrách. Len malému býčkovi sa podarilo tesne popri dne prekĺznuť k hniezdu, kde potajomky hodoval na malých ikrách zubáča. Mliečňak sa ani na okamih nevzdialil od ikier a pokiaľ nehrozilo nebezpečenstvo, tak ich čistil a pomocou plutiev k nim neustále priháňal čerstvú okysličenú vodu. Naozaj vzorný otec…
Napriek tomu, že zubáčove zranenia pokrývajú chumáčiky plesní, ikry ďalej vytrvalo stráži.
Nebojácny zubáč
Bol som spokojný, že sa videozáznam vydaril a to aj napriek dosť zakalenej vode. Chcel som ešte spraviť niekoľko dokumentačných fotografií. To sa mi však stále nedarilo. Po viacerých pokusoch sa náhle z prikalenej vody vynorila typická klinovitá hlava zubáča. Uštedril mi prvý úder do ruky. Bol som tým celkom zaskočený, ale aspoň pár fotografií vyšlo. Celý priebeh útoku na ruku sa mi podarilo nafotiť až neskôr v malom neresovom rybníčku. Zubáč si práve čistil hniezdo, keď som ho vyrušil. Opatrne som k nemu natiahol ruku a zubáč začal pomaly ustupovať a cúvať. Po ďalšom priblížení roztvoril chrbtovú plutvu a ďalej ma pozorne sledoval. Keď som sa prstami dotkol neresového substrátu, bez váhania zaútočil! A to neboli na neresisku ešte žiadne ikry. Žiarlivo si strážil svoje stanovište a vôbec sa ma nebál. Naopak, pri každom priblížení sa výstražne zavlnil, zježil a opäť zaútočil. Nechcel som ohroziť samotný neres tak som ho už nechal na pokoji. Jeho skutočná odvaha a odhodlanie prekonali všetky moje očakávania. Ďalším zaujímavým zistením bolo, že malá podvodná kamera sa dá úspešne využiť na kontrolu neresu. Po nerese bolo na videozázname vidno nielen samotné správanie rýb, ale aj hniezdo doslova obsypané ikrami.
Typická klinovitá hlava zubáča.
Séria fotografií dokazuje odvahu a agresivitu zubáča pri ochrane svojho neresiska.
V plnom nasadení
Zubáč je v období neresu mimoriadne zraniteľný. Prakticky niekoľko týždňov je bez potravy a neustále v plnom nasadení. Najskôr je to vyhľadanie vhodného neresového substrátu, vyčistenie neresiska a súboje so sokmi. Neskôr prebieha vlastný neres a ochrana ikier – budúceho potomstva. Ikry sú vždy vítaným spestrením jedálneho lístka pre ďalšie ryby. Plotice, pleskáče, malé ostrieže bez prestávky zamestnávajú mliečniaky zubáča, ktoré sú často silno poškodené po súbojoch so sokmi svojho vlastného druhu. Svedčia o tom hlboké jazvy na hlave a lícach. Na konci inkubácie, keď sa z ikier začína liahnuť drobný plôdik im rany niekedy pokrývajú chumáčiky plesní. Napriek tomu tu zubáče ešte zostávajú a plutvami čistia a priháňajú čerstvú okysličenú vodu k liahnucemu sa potomstvu. Každé ďalšie poškodenie a stres pri ulovení zubáča silno znižuje nielen jeho šance, ale zároveň aj šance jeho potomstva na prežitie. Preto loviť zubáča v tomto období je veľká nechápavosť ba až hlúposť.
Ochrana na prvom mieste!
Nielen zubáč, prakticky každá ryba si zaslúži ochranu a to nie iba v čase neresu, ale aspoň mesiac, dva pred samotným neresom a rovnako aj po nerese. Pred neresom potrebujú, predovšetkým ikernačky, nabrať dostatok potravy pre správny vývoj a kvalitu pohlavných produktov, po nerese potrebujú ryby určitý čas na zotavenie. Ryby a ich neresiská by sme mali v tomto období neustále chrániť. Veď práve odvaha a agresivita zubáčov v čase neresu sa im často stáva osudnou. Sú ľahkou korisťou pytliakov, pretože v snahe ochrániť neresisko, zaútočia na akúkoľvek nástrahu vedenú v ich blízkosti. Z niektorých priezračných vôd štrkovísk zubáč prakticky vymizol. Príčinou nie je len nadmerný rybársky tlak. Nočné šnúry, harpúnovanie rýb a žiabrové siete sa ešte stále z našich vôd úplne nevytratili. Proti nim je aj odvážny a starostlivý otec, nebojácny ochranca potomstva, prakticky úplne bezmocný…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
