Horný Turiec
Začiatok pstruhovej sezóny ma veľmi neláka. Pri vode je pretlak rybárov, hlavne tam, kde sú vysadené tržné dúhaky. Radšej chvíľu počkám, kým sa pstruhári vybúria a prejdem sa potokom v oveľa väčšom pokoji.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V minulosti som niekoľkokrát navštívil prítoky Turca, lovil som aj na jeho hlavnom toku v lipňovom revíri. Turiec je v hornej časti pstruhovým revírom. Vzhľadom na svoju polohu je veľmi málo navštevovaný rybármi. Rozhodol som sa prvú pstruhovú vychádzku absolvovať práve tam. Autom som zastavil pri Sklenom, kde je hranica medzi lipňovým a pstruhovým úsekom. Len nedávno v Kremnických vrchoch napadlo pomerne veľa snehu, ten sa teraz topil a inokedy málo vodnaté koryto bolo plné ľadovej vody. Jej priehľadnosť však bola dobrá, tak som sa nenechal odradiť. Na menších tokoch lovím konzervatívne – na prívlač, a ako nástrahu používam rotačné blyskáče.
Potočák – prvá ryba sezóny
Vybral som sa hore vodou a prechytával sľubné miesta. Záber prišiel už na prvé nahodenie. Malý, pekne vyfarbený potočák bol prvou rybou sezóny. Opatrne som ho uvoľnil z trojháčika. Na každom blyskáči mám zatlačené protihroty, uľahčuje to púšťanie ryby ako aj vyberanie háčikov zo sieťky podberáka, prípadne z oblečenia alebo prsta. Pokračoval som ďalej proti prúdu a žasol nad množstvom pekných zákutí. Turiec tu už tečie otvorenou krajinou, meandruje a vytvára veľa úkrytov pre ryby. Charakteristické sú preň jemné štrkové až pieskové sedimenty dna. Polarizačné okuliare mi pomáhali registrovať útoky pstruhov potočných na môj blyskáč. Ryba zakaždým vyrazila za nástrahou, útok na ňu sa však končil nesmelým drgnutím. Voda bola ešte príliš studená a ryby neboli v tej správnej forme. Rozhodol som sa ukončiť lov s tým, že sa sem vrátim po dlhšie trvajúcom oteplení. Ďalšia vychádzka pripadla až na máj. Tentoraz som chcel prejsť vyššie položený úsek ako minule. Zaparkoval som už na začiatku obce, vzal si potrebné veci, obul broďáky a vyrazil na ryby. Rieku som mal po pravej ruke a počítal som s tým, že budem musieť prejsť kúsok hustou vegetáciou, ktorú tvorila hlavne vysoká ostrica. Prerátal som sa.
Vydra tu loví asi častejšie ako rybár
K vode to bol približne kilometer v neskutočne hustej džungli ostrice, žihľavy a napadaných starých stromov. Každú chvíľu som vyplašil jelenice, ktoré tu evidentne mali ukryté mladé jelenčatá. Spotený som sa konečne prebojoval k vode a opäť som musel žasnúť nad scenériou, ktorú vytvorila príroda. Krištáľová voda meandrujúceho Turca, na pravom brehu tatranská smrečina, na ľavom lužný les. Začal som prelovovať jednotlivé hlbočiny. Pstruhov sa ukazovalo menej, boli však krásne vyfarbené a taktiež boli zastúpené všetky veľkosti – od desaťcentimetrových rôčkov po ryby presahujúce 30 cm. Postupne som sa dostával vyššie, Turiec sa viac zarezával do terénu a bol stále viac dravý, rýchlejší. Nakoniec som prišiel k cestnému mostu, kde som lov ukončil. Pomaly som kráčal k autu a rozmýšľal nad práve prežitou rybačkou. Tým, že je tu Turiec ťažko prístupný, zachováva si svoj prirodzený charakter. Častejšie ako rybári tu určite loví vydra, ale množstvo rýb nie je to, prečo sa túto rieku oplatí navštíviť. Zostáva jedným z posledných, človekom nezasiahnutých tokov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
