Začiatok pstruhovej sezóny sa nám pomaly ale isto blíži a takmer všetci už netrpezlivo čakáme na prvé vychádzky k našim obľúbeným revírom, na úvodné nahodenia do priezračnej vody a, samozrejme, aj na prvé tohtoročné úlovky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.09.2017.
Úvod sezóny sa automaticky spája s obrovským rybárskym tlakom, nakoľko mnohé organizácie svoje revíry pred sezónou bohato zarybnia. Pri vode to vtedy vyzerá ako na rybárskych pretekoch a rybári doslova stoja v rade na top miestach, aby si chytili svoje prvé vytúžené pstruhy. Ja osobne sa takýmto miestam zďaleka vyhýbam a na úvod sezóny navštevujem miesta, kde stretnem minimum rybárov. Sú nimi predovšetkým malé horské potoky, kde v peknej liptovskej prírode nájdem vytúžený pokoj. Mám veľké šťastie, že v mojom okolí je takýchto revírov pomerne dosť a mám stále na výber, ktorý z nich navštívim. Výber volím najmä podľa aktuálneho stavu vody, nakoľko malé potoky sa dokážu aj po malom daždi extrémne zakaliť, a tým pádom rybačku viac‑menej znemožniť. Čo sa týka rybej obsádky, nájdem tu predovšetkým krásne vyfarbené, prírodné pstruhy potočné. Práve lovu týchto krásnych rýb budem venovať nasledovné riadky, kde sa vám pokúsim priblížiť spôsoby a techniky, akými ich lovím ja.
Malé horské potoky.
Náčinie
Počas lovu na malých potokoch sme väčšinou nútení používať prúty menších dĺžok. Miesta, ktoré ja najčastejšie navštevujem, sú veľmi zarastené, preto prút dlhší ako 2 metre by bol veľmi nepraktický ale takisto aj zbytočný. Ja pri tomto love používam väčšinou 1,8 m prút s vrhacou záťažou do 8 g, ktorý je úplne postačujúci. Dokážem s ním bez problémov viesť takmer každú nástrahu a manipulácia s ním je aj v hustom poraste bezproblémová. Parabolická akcia umožňuje zdolanie aj väčších bojovných pstruhov, ktoré bývajú v silnom prúde skutočne silnými bojovníkmi. Navijak používam vo veľkosti 2000 – 2500. Mnohí rybári sa ma pýtajú na ešte menšie veľkosti – 1000 – 1500, no ja osobne veľmi nie som zástancom takýchto malých navijakov. Za jedinú výhodu týchto „drobcov“ považujem asi len hmotnosť, no oveľa viac výhod vidím pri spomínaných veľkostiach 2000 – 2500. Oveľa dôležitejšiu úlohu ako hmotnosť tu zohráva kvalitná brzda. Na malé potoky málokedy idem len so silonom hrubším ako 0,10 – 0,12 mm, takže dobrá brzda nám určite môže zachrániť nejeden pekný úlovok. Šnúru na potokoch ani riekach nepoužívam, tú odkladám na jazero na lov s plandavkami.
Kde hľadať pstruhy a ako na ne
Pri výbere lovného miesta vychádzam predovšetkým z ročného obdobia. Začiatok sezóny je zväčša spojený so studenou, snehovou vodou. Ryby v takejto vode sú ešte pomerne lenivé, apatické, sú ukryté v najhlbších partiách potokov, kde prúd nie je až taký silný. Nájsť ich môžeme napríklad pod podmytými brehmi, prípadne pod previsnutými konármi stromov. Tieto „jarné“ pstruhy spoznáme podľa toho, že bývajú doslova oblepené pijavicami. S pribúdajúcim teplom sa čoraz viac presúvajú aj do plytších úsekov s prúdivou vodou. Mnohokrát nás prekvapia aj v úplne plytkej vode. Na to, aby tu boli, im stačí úplne malý úkryt alebo prekážka, či už je to kameň, prípadne ponorený konár. A aj pekné veľké ryby dokážu čakať na potravu práve na takýchto nenápadných miestach. V tomto prípade je základom si tieto pstruhy nevyplašiť. Pohyb po brehu je mnohokrát nemožný, práve kvôli zarasteným brehom, preto jediný možný spôsob pohybu je brodenie priamo v potoku. Každý jeden krok musí byť premyslený, v opačnom prípade si ryby môžeme akurát tak poriadne rozplašiť. Z jedného miesta sa snažím prechytať všetky dostupné úseky, kde by sa pstruh mohol ukrývať. Až keď som si istý, že všetky zaujímavé miesta som prehádzal, presuniem sa opatrne na nové lovisko. Väčšinou sa pohybujem dolu prúdom, no na potokoch s bahnitým dnom je to veľakrát nemožné. Zvírené bahno prúd splavuje dolu tokom a zaujímavé miesta si akurát tak zakalím. Vtedy je lepší pohyb práve hore prúdom tak, aby som nástrahu nahadzoval vždy do čistej vody.
Nástrahy a spôsob ich vedenia
Asi najuniverzálnejšou a asi aj najpoužívanejšou nástrahou pri love na menších potokoch je rotačka. Typov, tvarov, veľkostí rotačiek aj ich farieb je na našom trhu neskutočné množstvo a každý pstruhár má určite svoje obľúbené. V minulosti som dosť často používal rotačky menších veľkostí - 0, 00 či dokonca 000. Na tieto nástrahy sa mi však veľmi často chytali aj tie najmenšie pstruhy, ktoré mnohokrát nemali ani 10 cm. Zdalo sa mi nehumánne trápiť takéto malé ryby, a preto sa v súčasnosti pri bežnej rybačke úplne vyhýbam týmto najmenším rotačkám. Zámerne píšem pri bežnej rybačke, nakoľko tu musím spomenúť posledné majstrovstvá sveta, ktoré sa konali minulý rok vo Svite. Najčastejšie lovenými rybami tu boli potočáky a dúhaky vo veľkosti 25 – 35 cm. V posledných kolách pretekov už však boli takmer všetky tieto ryby „dopichané“. V rieke však okrem nich bolo pomerne veľa malých pstruhov medzi 10-15 cm a práve vtedy prišli na rad tieto najmenšie rotačky. Dokázal som s nimi spod brehu chytať tieto menšie ryby práve vtedy, keď už ostatní pretekári ťahali ryby len sporadicky. Takže aj vďaka týmto mikro rotačkám sa mi podarilo dosiahnuť môj vysnívaný sen a na majstrovstvách sveta zvíťaziť.
Rotačku považujem za najuniverzálnejšiu nástrahu...
Vedenie nástrahy je veľmi dôležité
Vráťme sa však k tým malým potokom a „bežnej“ rybačke. Jednotku rotačku považujem za ideálnu veľkosť. Čo sa týka farby, tak určite nie som zástancom toho, aby som mal v škatuľke farby od výmyslu sveta. Úplne vystačíme so základnými farbami, čiže zlato, striebro, prípadne „lienka“. Párkrát sa mi veľmi dobre osvedčila aj čierna farba, predovšetkým v prikalenej vode. Krikľavým farbám sa väčšinou vyhýbam, tie si radšej odložme na nasadené dúhaky. Otázka vedenia nástrahy je veľmi dôležitá, no neexistuje zaručený spôsob, ktorý by fungoval stále. Niekedy mi funguje len držanie nástrahy pri brehu, keď stačí sila prúdu na to, aby rotačka pracovala. Je to účinný spôsob najmä pri „lenivých“ rybách, keď potrebujú určitý čas na to, aby na nástrahu zareagovali a následne na ňu zaútočili. Druhým spôsobom, ktorý býva úspešný asi najčastejšie, je nahadzovanie nástrahy kolmo na potok, prípadne mierne dole prúdom tesne k protiľahlému brehu. Väčšina pstruhov zoberie nástrahu tesne po dopade na hladinu, prípadne ju naháňa cez celú šírku potoka a následne na ňu zaútočí. Poslednou metódou, ktorá sa mi osvedčila najmä počas teplých letných dní, je ťahanie rotačky dolu prúdom. Pstruhy sú vtedy pomerne agresívne a práve rýchle ťahanie nástrahy býva veľmi účinné. Ďalším typom nástrah, ktoré na potokoch s obľubou využívam, sú voblery. Lov s nimi je z veľkej časti podobný ako lov s rotačkami. Dôležité je predovšetkým to, aby bol vobler dokonale vyvážený, inak nám ho bude prúd „vyhadzovať“ a stane sa pre pstruhy nezaujímavý. Za ideálne považujem voblery s dĺžkou 3-5 cm, väčšinou v prírodných farbách. Moje obľúbené sú pstrúžik, čerebľa prípadne farba „ayu“.
Nástrahy na nerozoznanie od živého hmyzu
Posledným typom nástrah, a priznám sa, že mojim obľúbeným, sú gumy. Je to z toho dôvodu, že sa dá s nimi pri love najviac „hrať“, ale aj preto, lebo sú pre ryby najviac prirodzené a dokážem mať s nimi úspechy aj vtedy, keď pstruhy na rotačky a voblery vôbec nereagujú. Keď píšem o gumách, mám na mysli predovšetkým napodobeniny vodného hmyzu. Nymfy, červy, larvy či patentky sú prirodzenou potravou pstruhov a v mnohých prípadoch sú tieto nástrahy vyrobené tak dokonale, že sú na nerozoznanie od živého hmyzu. Takisto vedenie nástrahy by malo byť čo najprirodzenejšie. Rozhodujúce je nechať ju pomaly unášať prúdom tak, aby sa nachádzala v tesnej blízkosti dna. Preto je veľmi podstatné dbať na správny výber veľkosti jigovej hlavičky. Podľa mňa je tento aspekt oveľa dôležitejší, ako samotný výber nástrahy. Príliš ľahkú nástrahu nám prúd veľmi rýchlo odnesie a pstruh na ňu nestihne vôbec zareagovať. Na druhej strane preťažená nástraha pôsobí neprirodzene a je pre ryby takisto nezaujímavá. Pri love s gumami sa najsilnejším prúdom snažím vyhýbať a vyhľadávam najmä hlbšie, pokojnejšie miesta, kde dokážem nymfu, či červa podržať čo najdlhšie a vyprovokovať aj staré, opatrné pstruhy. Používanie háčikov bez protihrotov považujem za samozrejmosť a veľmi ma teší, že tento trend sa dostáva čoraz viac do popredia aj medzi ostatnými rybármi. Podberák nosím len preto, že musím, ale počas lovu ho vôbec nevyužívam. Oveľa menej rybu poškodím, ak ju len vo vode pridržím mokrou rukou, opatrne vyberiem háčik a v plnej sile ju vrátim naspäť do jej domova. Sú to síce maličkosti, ale aj vďaka nim máme ešte stále na Slovensku potoky, kde dokážeme prežiť úžasné chvíle a chytať krásne zdravé ryby. Preto si vážme to, čo máme, aby sme sa tu aj v budúcnosti mohli s radosťou vrátiť.
Vhodná veľkosť jigovej hlavičky býva veľmi dôležitým aspektom k úspechu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
