Jasná obloha bez mráčikov a dlhé slnečné lúče rozžiarili krajinu všade okolo. Ranná námraza rýchlo mizne a s ňou mizne aj tá zatrpknutá každodenná šeď, ktorá nás obklopovala dlhých päť mesiacov. Medzi suchým lístím začínajú pučať prvé zelené stonky a lístočky rastlín. Vtáky poletujúce všade okolo doslova revú radosťou. Dočkali sme sa... je tu opäť JAR!
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: APRÍL 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.09.2017.
S teplými dňami nás to ťahá k vode čím ďalej častejšie. Hoci cez noc teploty ešte klesajú k nule, cez deň ako vystúpi slniečko, odhodíme teplé zvršky a len v tričku či ľahkej mikine nasávame tú príjemne hrejúcu energiu vychádzajúcu zo slnka. Príkrovy ľadu po tuhej zime sú už dávno preč. Teplota vody deň odo dňa rastie a s ňou aj aktivita rýb.
Stávam sa súčasťou všetkého okolo
Ryby sa napchávajú, aby načerpali dostatok energie po niekoľkých mesiacoch pôstu. Sú veľmi aktívne, plávajú všade okolo, hľadajú niečo dobré pod zub. Tam sa urobilo koliesko na hladine, tam vystupuje rad bubliniek sprevádzaný zákalom bahna a tam vyskočil krásny kapor nad hladinu. Beriem feeder do ruky, sadám si na breh svojho obľúbeného jazera a stávam sa súčasťou všetkého okolo. Miešam vrecúško voňavého krmiva s trochou kukuričky a kostných červov, aby som nalákal tie krásne tvory v lesklom striebornom kabáte so žiariacimi šupinkami. Nahadzujem pár veľkých kŕmidiel krmiva do miest, kde tuším hladné ryby, ktoré mi budú brať. S ďalším hodom tam posielam prvé „sústo“ niekoľkých kostňáčikov na maličkom háčiku. Dopínam šnúru len zľahka, aby najjemnejšia špička môjho feedra nebola príliš ohnutá a čakám na prvé nesmelé zábery. Počas pár uplynulých minút sa nič nedialo. Vyťahujem montáž a napichujem iba jedného červeného červíka, ktorý sa na háčiku pekne krúti. Plním malé kŕmidlo čiernym voňavým krmivom a do jeho stredu umiestňujem iba pár ďalších červov. Nahadzujem do rovnakého miesta, ukladám prút do vidličiek a ďalej čakám, čo sa bude diať. Očarujúca príroda strháva moje pohľady mimo farebnú špičku. Kochám sa, užívam si tú nádhernú jar. Zrazu ma niečo prinúti sa pozrieť späť na špičku. Práve včas, špička sa dvakrát zatrepala a prechádza do plynulého ohybu. Beriem prút a zľahka sekám. Ten sa ohne ako luk pod ťarchou ryby, ktorá stojí na mieste a len kope hlavou zo strany na stranu. Pletená šnúra na navijaku ešte umocňuje jej silu a brzda sem tam zľahka prekĺzne, aby utlmila prudké rany do prúta.
Mám veľkú radosť
Áno, je tam! Krásny vysoký pleskáč v striebristom kabáte s krupičkou na tele, chystajúci sa na blížiace sa svadobné radovánky. Podoberám ho a kladiem na namočenú podložku. Kochám sa jeho stavbou tela a krásnymi temne zafarbenými plutvami. Jeho vysoká chrbtová plutva stojí ako zástava na stožiari. Mám veľkú radosť. Je to prvá ryba tejto sezóny. Beriem ho do rúk a opatrne ho púšťam späť do rodného živlu. Prudko vystrelí od brehu ako šíp a nenávratne mizne v hlbinách krištáľovo čistej vody. Umývam si ruky od slizu a pripravujem ďalšie lákavé „sústo“ pre nastávajúcu rybiu hostinu. O pár minút prichádza ďalší záber. Tentoraz sa špička dvakrát prudko ohne a náhle povoľuje. Po záseku cítim to známe kopnutie a tuším, že ide opäť o pleskáča. Po chvíli súboja sa objaví pri brehu, a tým sa potvrdzuje moja domnienka. Ďalší statný mliečniak z pleskáčieho rodu. Vraciam ho späť do vody. Ale ten namiesto toho, aby sa radosťou zo slobody rozbehol späť do hlbín, tak len nečinne leží na hladine a pozerá na mňa. Potom čo do neho zľahka štuchnem, sa ihneď obracia a mizne.
Čo viac si priať?
V rovnakom tempe uplynie niekoľko hodín a ja mám na prúte zdolané desiatky ďalších krásnych rýb. Cítim sa ako v siedmom nebi. Po dvoch mesiacoch pôstu a dvoch predchádzajúcich vychádzkach bez jediného záberu si užívam každý súboj s rybou a som rád na svete. Je tu krásne, ryby mi berú… Čo viac si priať? Na záver lovu prichádza úplne odlišná ryba. Najskôr sa nechá celkom ľahko pritiahnuť ku brehu, ale sotva ucíti plytčinu, podniká prudký výpad na voľnú vodu. Súboj trvá dlhšie a stále neviem, s kým mám tú česť. Slnečné lúče ma oslepujú a ja tam stojím, držím ohnutý prút, pozerám na navijak, ako sa z neho odvíja šnúra a len čakám kedy to skončí. Po chvíli plynulý ťah povoľuje a ja môžem opäť zabrať a navinúť pár metrov naspäť. Tvrdohlavého bojovníka priťahujem pomaly ku brehu. Na chvíľu sa vynorí časť jeho tela a cez oslepujúce slnečné lúče zazriem kúsok chrbtovej plutvy. Už viem, s kým mám tú česť. Spoznávam tú masívnu kosť, pílku jeho chrbtovej plutvy. Konečne ho dostávam do podberáka a nemôžem sa vynadívať na to krásne bacuľaté slniečko takmer bez šupiniek. Je to krásne stavaný kaprík a vôbec nevyzerá, že by v zime trpel. Hladkám ho mokrými prstami po tele a ďakujem mu, že mi zabral. Odnášam ho s podložkou do vody a pomaly ho púšťam. On mi zamáva chvostovou plutvou na rozlúčku a mizne v hlbinách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
