Bešeňová, vyrovnávacia nádrž na severe Slovenska známa azda každému pstruhárovi, ktorý rád loví na stojatých vodách. Známa, nielen u našich rybárov, ale čoraz častejšie navštevovaná aj nadšencami lovu lososovitých rýb z Česka, Poľska, alebo iných krajín.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2018.
Mnohých rybárov odmenila kapitálnymi pstruhmi potočnými, resp. jazernými a pstruhmi dúhovými. Ale rovnako mnohí rybári odišli z Bešeňovej sklamaní, niektorí úplne bez úlovku, dokonca bez jediného záberu! Napriek tomu, že je to jeden z mála našich pstruhových revírov bez privlastnenia si úlovku, je to ťažká, nevyspytateľná voda. Pritom rýb je tu vskutku dosť…
Prekrásny Liptov
Málokedy sa dostanem na ryby na otvorenie pstruhovej sezóny. Pracovné a iné povinnosti mi väčšinou nedovolia vychutnať si magický dátum – šestnásty apríl, na pstruhoch. Nehovoriac o mojej obľúbenej Bešeňovej. Na jej brehy som sa dostal až začiatkom leta. Zavolal mi priateľ Vlado, pre ktorého sa Bešeňová stala prakticky druhým domovom. Pozná tu každý kút, každú zátoku, vie vycítiť, keď sú ryby pri chuti.
Lepší sprievod som si ani nemohol priať. Nezabudol mi pripomenúť, aby som prišiel čo najskôr ráno, keď je aktivita rýb najvyššia, pokiaľ chcem naozaj niečo pekné uloviť. Podarilo sa mi doraziť okolo ôsmej ráno, ale to už bolo slnko dosť vysoko a šance na úspešnú rybačku minimálne. Ale o to vôbec nešlo. Po dlhej „abstinencii“ som bol konečne na pstruhoch v prekrásnom prostredí Liptova. Na hladine sa mi zrkadlila panoráma Nízkych Tatier, Chočské vrchy a iné kopce, ktoré som ani nepoznal. Obrazy, ktoré dokáže vytvoriť len príroda…
Spomienky na bohaté úlovky
Ticho prerušované čľupnutím nástrah bolo upokojujúce, vôbec mi nevadilo, že ryby neberú. Ráno, ešte predtým ako som dorazil, mal Vlado jedného pstruha, ale odvtedy sme už nemali ani záber. Po dvoch hodinách lovu bez jediného záberu som už aj ja začínal pochybovať o Bešeňovej, ako jednej z najlepších nádrží na pstruhy.
Meníme nástrahy, voblery, plandavky, mikronymfy, rotačky… Stále nič, a tak s Vladom začíname spomínať na bohaté úlovky spred pár rokov. Vtedy nebol problém uloviť aj niekoľko veľkých pstruhov – okolo päťdesiat centimetrov, za vychádzku. Dokonca sa nám každý rok podarilo uloviť aj nejaké šesťdesiatky a s trochou vytrvalosti a šťastia aj väčšie ryby – až okolo štyroch kíl. O ešte väčších rybách sme vždy len snívali… Teraz sme už začínali snívať aj o nejakom priemernom násaďákovi. Kde sa všetky tie, každoročne nasadzované ryby, stratili? Predsa už museli dorásť…? Blíži sa poludnie, a tak sa rozhodujeme, že lov prerušíme a skočíme si dať niečo na obed. „Posledné tri hody a pôjdeme“, navrhujem, a Vlado súhlasí.
Ryby berú až na poludnie…?
Náhle, nečakane na poludnie prichádza záber. Konečne prvý dúhak. Žiaden „mega“ pstruh, ale aj štyridsiatnik poteší. Po chvíli nasleduje ďalší o niečo väčší. Začínajú brať, obed počká… Skutočne, každý ulovíme asi osem pstruhov medzi štyridsiatimi až päťdesiatimi centimetrami a potom opäť nasleduje „ticho“. Ryby sa stratili.
Opäť sa rozhodujeme ísť na obed, keď vtom pstruhy opäť začnú brať jeden za druhým, potom pauza. A tak stále dokola. Keď berú, tak doslova na všetko. Niekedy, akoby sa pstruhy vzdialili od brehu a berú len na ťažké plandavky vo veľkej diaľke. Po dopadnutí plandavky na hladinu a jej rýchlom potiahnutí vystrelia pstruhy ako strieborné šípy, aby zaútočili na nástrahu. Sú v neuveriteľnej kondícii, bránia sa nečakanými výpadmi, vysokými skokmi. Pritom sme stále na tom istom mieste, ryby nijako nevyhľadávame. Akoby sa pri nás striedali húfy pstruhov.
Tak toto sme určite nečakali. Aj keď je horúci slnečný deň, ryby sú stále aktívne a zábery neustávajú. Zdá sa, že z obeda už nič nebude. Je neskoré popoludnie, keď má Vlado konečne záber poriadneho pstruha. Jeden výskok a pstruh je preč. Trojháčik nevydržal, zostal vyhnutý. Pstruh sa zbavil nástrahy doslova profesionálne, určite nebol na udici po prvý raz. Napriek tomu, že sa nám nepodarilo uloviť trofejného pstruha, zažili sme doslova „rybačku snov“.
Ako loviť na Bešeňovej
Prívlač je obľúbený a veľmi účinný spôsob lovu pstruhov na Bešeňovej a to najmä na začiatku sezóny. Ľahko ju zvládnu úplní začiatočníci, rovnako je vhodná aj pre „profíkov“ pstruhárov. Poskytuje totiž množstvo variácií a možností na experimentovanie, či už vo výbere nástrah, alebo ich vedení.
Nám sa z používaných nástrah najlepšie osvedčili štíhle blyskáče v tvare rybičky – tobíky, alebo iné podlhovasté ťažké plandavky. Ich najväčšou výhodou je vysoká hmotnosť a tvar, ktoré umožňujú veľmi ďaleké nahodenia do miest, kde sa s inými nástrahami nedostaneme. Najčastejšie ich vedieme rýchlo a tesne pod hladinou. Svojím dráždivým nepredvídateľným pohybom sú vynikajúce, hlavne na pstruhy dúhové. Pokiaľ ich necháme postupne klesať na dno, bývajú účinné aj pre lov pstruhov potočných, alebo nás môže prekvapiť šťuka, zubáč, prípadne veľký ostriež.
Z ďalších prívlačových nástrah sú na Bešeňovej veľmi účinné, možno dokonca účinnejšie ako blyskáče, voblery. Tiež poskytujú množstvo možností na experimentovanie. Pri ich výbere dávam väčšinou prednosť klasike, prirodzeným farbám. Aj keď niekedy môžu prekvapiť aj rôzne fantastické vzory. Rovnako dôležité je aj správne vedenie nástrahy. Pstruhy často nedôverčivo prenasledujú vobler až tesne ku brehu, a tak napríklad zastavenie, alebo prudké zrýchlenie jeho pohybu, vie ryby vydráždiť k záberu. Pokiaľ prívlač zlyháva, je tu ešte jedna možnosť – „kráľovská“ rybolovná disciplína – muškárenie.
Muškárenie na Bešeňovej
Muškárenie na stojatých vodách je už oveľa náročnejšie v porovnaní s prívlačou, alebo muškárením na tečúcich vodách. Ryby majú dostatok času na dokonalú obhliadku nástrahy, sú nedôverčivejšie, vyberavejšie. Muškárenie tak poskytuje vyrovnanejšie šance rybe aj rybárovi. No na druhej strane pokiaľ nastane, napríklad rojenie pakomárov a „trafíme“ správnu mušku, je muškárenie priam neprekonateľné.
Pri love na pakomáre je neuveriteľné, že na úplne malú nepatrnú mušku dokáže zabrať trofejný niekoľkokilogramový pstruh. Ďalšou výhodou muškárenia je, že pri použití háčikov bez spätných hrotov nedochádza takmer k žiadnemu poškodeniu rýb. Aj pri muškárení začínam s prirodzenými zelenkavými, tmavými vzormi, až potom začínam experimentovať. Veľakrát sa mi stalo, že ráno som na niektoré pakomáre nemal ani záber a večer som na ten istý vzor ulovil desiatky pstruhov. Na výber tých správnych mušiek neexistuje žiaden zaručený recept. V prvom rade je potrebné pozorovať vodu, ryby, čo sa konkrétne rojí, kde sa ryby zdržujú. Napriek tomu azda každý muškár najviac verí práve tým svojim osvedčeným vzorom.
Revíry bez privlastnenia si úlovku
Rekreačný či športový rybolov, podobne ako iné záujmové aktivity, sa neustále vyvíja. V minulosti bolo prvoradým cieľom rybára uloviť si rybu pre mäso, obživu. Dnes sa do popredia dostávajú aj ďalšie prínosy, významy rybárstva. Rekreačný rybolov sa stáva dôležitou súčasťou agroturistiky. Ubytovanie, stravovanie rybárov, predaj povolení na rybolov, výroba a predaj rybárskych potrieb, rôznych suvenírov… to všetko môže pomôcť zveľadiť a zvýšiť životnú úroveň mnohých slovenských regiónov a to najmä v podhorských oblastiach.
Môže to priniesť oveľa väčší prínos a efekt pre väčšie množstvo ľudí, ako keby sme si rybu ponechali len na konzum. Bežne to už funguje v mnohých krajinách. Len dobre zarybnené vody dokážu prilákať turistov rybárov, aj zo zahraničia. Z predaja hosťovacích povolení môžeme navyše revíry ďalej zarybňovať a chrániť. Na tečúcich vodách môžu ryby voľne migrovať aj do susediacich lovných revírov. Tu si potom prídu „na svoje“ aj domáci rybári. Revíry bez privlastnenia si úlovku, rovnako aj lovné revíry majú svoj význam, opodstatnenie. Dôležitá je pestrosť ponuky, rôzne možnosti výberu. Na to by sme pri hospodárení na rybárskych revíroch nikdy nemali zabúdať.
Iné možnosti
V prípade Bešeňovej, ako revíri bez privlastnenia si úlovku, by sme, samozrejme, mohli tiež polemizovať. Veď vytvárať revír „chyť a pusť“ pre pstruha dúhového – čo je predovšetkým výkrmová ryba – je nelogické. Sú aj iné možnosti pre zlepšenie hospodárenia, napríklad zvýšenie lovnej miery u pstruha dúhového na 40, alebo 50 cm a pstruha potočného, resp. jazerného na 50 cm (60 cm), pričom by sa ostriež, šťuka, zubáč… mohli loviť v súlade s rybárskym poriadkom. Trofejné ryby, prestarnuté ryby, kanibali, resp. ryby nežiaduce z hľadiska hospodárenia na pstruhových vodách by sa tak pravidelne mohli odlovovať, a tým zároveň časť produkcie rýb. Vždy sú rôzne možnosti ako zlepšiť hospodárenie na našich vodách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
