Dnešný článok nebude o love rýb, ale o ich zabíjaní. Nemajte obavy, časopis sa nemení na príručku pre spracovateľov v potravinárskom priemysle. Pozrieme sa trochu na problematiku priemyselných havárií, ktoré spôsobujú (spôsobovali) úhyn rýb a niekoľko okruhov vecí s tým spojených.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2018
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2018.
Obdobie pred rokom 1989 veľmi ochrane prírody a vodných tokov neprialo, prístup niektorých bol vyslovene macošský. Mnohí si určite spomenú ako vyzeral Váh pri vtedajších Severoslovenských celulózkach a papierňach (dnešné Mondi) v Ružomberku. Kúsok nižšie „dochucovali“ vody Váhu Bavlnárske závody V.I.Lenina. Hron aj v horných úsekoch bol prikrmovaný závodmi ako Strojsmalt Pohorelá či Petrochema Dubová.
Aj po roku 1989 došlo k mnohým haváriám…
V hlavnom meste existovali otvorené výpusty mestskej kanalizácie do Dunaja priamo pod dnešným Novým mostom a mostom Lafranconi. O situácii na východnom Slovensku, PCB látkach, je aj zbytočné hovoriť. Skrátka životné prostredie dostávalo poriadne na frak. O ekologických haváriách a s tým spojených úhynom živočíchov sa až tak veľa nehovorilo, aj keď vtedajšie komunikačné prostriedky o tom, samozrejme, v notickách informovali. Vyberám z dobovej tlače2: „Dňa 10. apríla 1983 v čase od 15. do 17. hodiny kuriči cestných stavieb pri prečerpávaní vykurovacieho oleja z vlakovej cisterny porušili predpisy tým, že prečerpávanie nesledovali a nezistili prasknutie jednej z hadíc, pričom cez vzniknutý otvor uniklo do rieky Rajčianky 6 329 kg vykurovacieho oleja… Povodiu Váhu Žilina spôsobili tak škodu 21 497,08 Kčs, Slovenskému poľovníckemu zväzu na uhynutom vodnom vtáctve škodu v predpokladanej výške 250 000 Kčs a Slovenskému rybárskemu zväzu na uhynutých rybách a vodných živočíchoch asi 150 000 Kčs. Obidvoch obžalovaných po prijatí spoločenskej záruky odsúdil Okresný súd v Žiline k podmienečným trestom odňatia slobody“.
Situácia sa po roku 1989 začala predsa pomaly meniť k lepšiemu. Na jednej strane nám však v a pri vodách ostalo dedičstvo minulého režimu v podobe ekologických záťaží a na strane druhej sa ani „novej dobe“ nedarí ochrániť vodné toky pred ekologickými haváriami. Napríklad rieka Nitra či Malý Dunaj patria k najznečistenejším riekam na Slovensku. Na Nitre je vysoko prekročený obsah ortuti vo vode, na Liptovskej Mare platí od minulej jesene z dôvodu mnohonásobného prekročenia ortuti zákaz privlastnenia zubáča a boleňa. Námätkovo vyberám ďalšie havárie z modernej tlače: Otrava na rieke Poprad, kyanid zabil rieku (február 2014), ekologická havária na Malom Dunaji, neznáma látka zabila tisícky rýb (január 2016), do Dunaja vytieklo takmer 14 tisíc litrov nafty (jún 2012) – smutných prípadov by sa však našlo ďaleko viac. Práve počas prípravy tohto článku došlo k ďalšej havárii – neznáma látka (zrejme pôvodom z banskej činnosti) bola vypustená do potoka ktorý sa vlieva do rieky Nitry.
Vyšetriť pôvodcu znečistenie nie je jednoduché
Vyšetrovanie ekologických havárií je pomerne komplikovaná záležitosť. Nie je cieľom článku vysvetľovať detaily postupov, ale je potrebné mať na zreteli pri tomto type vyšetrovania viacero vecí. Už len zaistenie miesta činu má určité špecifiká, zisťovanie pôvodcu úniku sa môže javiť ako jednoduchá záležitosť, nemusí však to v praxi tak byť najmä ak sa na toku, na ktorom došlo k znečisteniu a úhynu rýb, nachádza viacero potenciálnych znečisťovateľov.
Ešte komplikovanejšie je to v prípade, ak k znečisteniu vody a následnému úhynu rýb dôjde jednorazovým vypustením škodlivých látok napr. z cisterny, ktorá následne miesto opustí. Pri zabezpečovaní dôkazov by sa mali použiť rôzne prostriedky operatívno‑pátracej činnosti. Výsluchy svedkov môžu byť prínosom, pri ekologických haváriách nie je „priamych poškodených“ možné vypočuť – žiadna ryba, žiaľ, nedokáže vyšetrovateľovi povedať kto otravu do rieky vypustil… Poškodeným – z čisto právneho hľadiska – je Slovenský rybársky zväz.
Znie to optimisticky, prax však vyzerá trochu inak
Kvalifikácia podľa Trestného zákona t.j. to pod ktorú skutkovú podstatu konkrétny čin spadá môže takisto byť niekedy trochu problém. Určovanie výšky škody je takisto v tomto type vyšetrovania značene ťažké. Prečo je určenie výšky škody dôležité? Podľa výšky spôsobenej škody sa totiž skutok kvalifikuje podľa príslušného odseku konkrétnej skutkovej podstaty (či bola spôsobená škoda malá, škoda väčšieho rozsahu, veľká škoda…) čo má vplyv na výšku trestnej sadzby pre páchateľa (-ov). Právoplatný rozsudok v trestnej veci, ktorý obsahuje aj výrok o povinnosti páchateľa nahradiť poškodenému škodu, je exekučným titulom. Znie to optimisticky, prax však vyzerá veľakrát trochu inak. Ak súd totiž v konaní nevie presne ustáliť výšku škody, väčšinou odkáže poškodeného s jeho nárokom na občianskoprávne konanie. Čo to znamená? Súd vo svojom rozsudku konštatuje spáchanie skutku, vinu a trest, ale o výške náhrady škody nerozhodne. Poškodený tak síce má v ruke rozsudok, ktorý tvorí základ pre konanie o náhrade škody, ale na to aby sa domohol určenia konkrétnej výšky škody, musí poškodený podať žalobu na civilnom súde.
Dlhoročné súdne konanie
Zdĺhavé dokazovanie, ktoré sa v tomto type konaní vykonáva, o.i., prostredníctvom znaleckého dokazovania ako aj ďalšie elementy môžu predstavovať dlhoročné súdne konanie len na prvostupňovom súde. Keď si k tomu prirátame koľko mohlo trvať samotné trestné konanie a konanie pred trestným súdom, vyjde nám, že kým sa poškodený dostane k hmatateľnému výsledku, môžu ubehnúť naozaj roky. Pri tej náhrade škody v trestnom konaní ešte chvíľu ostanem. Súd má zákonnú možnosť odkázať poškodeného s jeho nárokom na civilné konanie, ak sa nepodarí v trestnom konaní spoľahlivo preukázať presnú výšku škody. Nie je však neobvyklý jav, keď je škoda presne určená už v trestnom konaní (napr. pri takom trestnom čine sprenevery, keď zamestnanec mal vložiť dennú tržbu presne zrátanú a evidovanú na účet zamestnávateľa a on tak neurobil, ale peniaze si privlastnil). Súd napriek tomu, že mal škodu úplne presne určenú, odkázal poškodeného (zamestnávateľa) na civilné konanie. Obsah tohto článku určite nemá za cieľ znevažovať konanie niektorých orgánov či inštitúcií. Z dlhoročnej praxe viem, že sú tu kompetentné a zdatné subjekty, ktoré sú špeciálne zamerané na odhaľovanie a vyšetrovanie tohto špecifického typu trestnej činnosti. Treba však otvorene povedať, že pôsobia ako súčasť určitého systému a nie vždy môžu niektoré veci zásadnejším spôsobom ovplyvniť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
