A je to tu. Pretieklo 12 mesiacov, či už 52 týždňov, 365 dní, alebo 8760 hodín. Podstatné je, že mŕtva časť sezóny prívlačiara sa prelomí rovnako, ako aj posledné ľady z našich horských potokov. Kaskády sa opäť rozozvučia stálym tónom jari a prílev sviežej vody prebudí nie len nás, ale aj bodkované dravce, pre ktoré sme schopní najazdiť stovky kilometrov, prebrodiť desiatky riečnych tôní, či našvihať tisíce nahodení. Áno treba navliecť broďáky, vziať UL-ko, a hlavne vyraziť konečne k vode.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2018.
Samozrejme, zavŕšiť výpravu úspešne nie je jednoduché. V hlave iste mnohým z vás víria spomienky na uplynulé otvorenie. Či už bolo zakončené krásnymi úlovkami, alebo, naopak, nebolo príliš štedré, na tom dnes nezáleží. Na vlas rovnaký deň sa na rybách nikdy neopakuje. Preto aj ja každý rok pristupujem k taktike rovnako a predsa inak.
Keď teplomer varuje
Každoročne si uvedomujem fakt, že počasie je vždy najväčší pán. Pstruh, ktorý náš ľudský kalendár nepozná, 16. apríl mu nehovorí nič, sa s tým vyrovná. Je však na nás ako sa s počasím porátame my. Dá sa obrátiť v náš prospech? Určite áno! Azda najnepríjemnejším, alebo ako to nazvať, možno najmenej lákavým dňom je studený sychravý deň. Poznáte to, posledné dni príprav na sezónu sa niesli v duchu krásneho jarného počasia. V to ráno zvoní o piatej budík. Cez okno dopadá šedý svit, mrholí, teplomer na balkóne iba odrádza opustiť teplo domova. Ostať doma? Kdeže. Ide sa na pstruhy!
Prekážka menom studená voda
Ako teda chytať v studenej vode? Konkrétny recept neprezradím, pretože ho neviem. Snažím sa vžiť do „myslenia“ ryby, ako túto zmenu vezme. Používam svoje znalosti z jesenného, či dokonca zimného rybolovu. Vyhľadávam pomalšie úseky, jamy, podomleté tíšiny, kde by bodkáč teoreticky mohol striehnuť. Nebojím sa skúšať hlbšiu vodu, kde použijem o máličko ťažšiu hlavičku gumenej nástrahy. Ak sa naskytne rozľahlejšia plocha, isto ju dokonale preoriem voblerom. Aj tak mám v taký čas (alebo skôr nečas), najradšej drobné mikronymfy, s ktorými narábam iba jemne, bez divokého tanca. Skôr ich držím v prúdení a chvením špice ich potrhávam často aj na mieste. Neuškodia však ani pomalé náviny proti prúdu. Vrelo odporúčam svoj ľahký prút Delphin Calypso 180, pri ktorom je to v kombinácii s tenkou pletenkou ozaj precízna hra.
Pstruhy vo vetre
Aby toho nebolo málo, po sivom aprílovom dni, si dáme trápenie vo vetre. Osobne považujem vietor za svojho najväčšieho nepriateľa, proti ktorému viem, že budem bojovať, kým rybárom budem. Miesto nadávok, alebo namiesto „zloženia zbraní“ vyťahujem protijed. Rozfúkaná hladina síce mojim polarizákom nepraje, ale vytypujem si miesta, pričom sa vždy snažím držať záveternej strany, ak je to možné. No z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že horúce fleky budú istotne naschvál tam, kde nás riadne prefúkne.
Tri dôležité veci
Sú tri zásadné veci, ktoré na lov vo vetre ja nutne potrebujem. V prvom rade je to prút nad dva metre, ideál je od tých 210 pokojne až po 230 cm. Druhá vec, ktorá mi v zostave nechýba, je kvalitná šnúra. Každoročne sa spolieham na 0,04 mm FIN Soul. Je to niekedy až neuveriteľné, ako ďaleko s ňou doletia aj skutočne malé nástrahy. Jej tenký priemer a dokonale hladký povrch sú v takýchto podmienkach na nezaplatenie.
Posledným článkom, ktorý už tretiu sezónu nosievam k vode, sú obyčajné plavačkarské broky. Nástrahu napichnem na malý háčik s očkom a na fluorokarbónový nadväzec, podľa sily vetra a veľkosti gumy, dopasujem vhodný náklad olova. Pritom pohyb napr. smáčika tým vôbec neskazím, práve naopak.
Vytúžené slnko
Hurá, slnečný deň! Vzduch okolo krásnej rieky vonia prebúdzajúcou sa zeleňou, ktorá len zľahka okúsila jar. Je príjemne teplo, dokonca aj otravný severák si dal pauzu. V broďákoch sa pri presune už celkom kvalitne dusím, ale v rieke je to iné. Cítiť, že je to len nedávno, čo sa od jej prameňov prevalili týmto úsekom ešte posledné ľadové kryhy, kým sa nižšie premenili na jej tok. Nasadzujem polarizačné „oči“ a ide sa.
Tichučko brodím meter po metri, nevynechám jediné vábne miestečko. Je síce skoro, ale zrejme som nebol dosť rýchly, a preto viem, že sa tadiaľ prehnalo už menšie „stádo pstruhárov“. Ryby budú veru opatrné. Viem však, že v skoré ráno sa zvyknú kŕmiť aj statnejšie dúhaky a potočáky.
Ako idem na opatrné ryby?
Určite idem do prírodných farieb, až na jednu. Podceňovaná čisto biela. Priznám sa, že k tejto jednoduchej farbe som sa aj ja prepracoval až po dlhšom čase, ale vyvrátila mi mýty o použití iba v prikalenej vode. Nie som si istý čím to je, ale jednoducho, občas tromfne aj klasické tutovky ako šedá, hnedá, či zelená. Na opatrné ryby mám buď návin vlasca, alebo minimálne 1 meter dlhý nadväzec z fluorokarbónu. Veľmi rád som chytal na nízko prieťažný vlasec FIN Absolut, no teraz sa už neviem dočkať jeho nástupcu – opäť slovenský FIN Hyper s japonskými koreňmi.
Hra s prúdom
Na opatrné pstruhy je často výhodné využívať klam prúdu. Staré potočáky sú známe tým, že dokážu sledovať korisť takmer nehybne dlhý čas, pričom tušia podraz v podobe ostria háčika. Ak sa však rozhodnú zaútočiť, často sa posúvajú s milimetrovou presnosťou, kde je ešte stále šanca, že si to rozmyslí.
Pritlačiť na jeho rozhodovanie sa dá aj práve tým, že nástrahu držím presne v zlome tíšiny a prúdenia. Je to buď alebo. Ja osobne radšej smerujem nahodenia po prúde dole, kde si viem splaviť vobler na dané miesto a zanoriť ho presne tam. Ak sa rozhodnem loviť proti prúdu, musím si prispôsobiť navíjanie, aby som stíhal kontrovať prúdeniu. Ale zábery však prídu, aj keď sa úbohá nymfa už len valí v mase vody dolu.
Skutočné umenie rybačky
Čo celkovo dodať na záver? V prvom rade si treba lov vychutnať bez náhlenia, v pokoji. Byť prvý na mieste neznamená okamžitý úspech. Keď vidím, ako si niektorí idú nohy dolámať, len aby vhupli do rieky ako prví, zvolím iné miesto. Je to o ničom ak vám niekto neustále dýcha na krk, prípadne ešte aj závidí ulovenú rybu. Skutočný úspech rybačky tkvie v tom, ako dokážeme naložiť s prírodou, riekou a rybami samotnými. Pretože už len zazrieť veľkého divokého pstruha je zážitok, o to väčší je následné ulovenie a vrátenie do jeho rodnej vody…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
