Veľmi rýchlo sa priblížil čas, na ktorý všetci skalní pstruhári čakajú už veľmi dlho. Pstruhová sezóna! Povinná prestávka v love je až neľudsky dlhá, ale čo sa dá robiť. Naše zákony sú tak nastavené. Takže s malou slzou v oku hľadíme na fotky z okolitých krajín, kde sa už nejakú dobu na pstruhových vodách loví. Avšak aj my sa tiež dočkáme...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2018.
Začiatkom sezóny všetci očakávame, že to bude priam tá najlepšia chytačka. Avšak vôbec to tak byť nemusí. Hoci zima bola dlhá a ryby si odpočinuli, tak môže nastať veľa situácií, ktoré nám môžu začiatok trochu pokaziť. Ale so všetkým sa dá bojovať, len je potrebné byť na aktuálnu situáciu dobre pripravený. Ponúkam svojich pár poznatkov z minulých začiatkov sezóny.
Ľadová a vysoká voda
Je jasné, že ak na horách vydrží sneh aj v začiatku jari, tak nám následne môže priniesť niekoľko nepríjemných momentov. Ak príde prudké oteplenie, môže nám voda veľmi vystúpiť. Samotný vyšší prietok by nebol taký hrozný, ale problém skôr spôsobí ochladenie vody a jej zafarbenie. Pokiaľ už nejakú dobu taká snehovka tečie, sú ryby vyložene zaľahnuté pri dne a ich aktivita nie je a nebude práve vysoká. Pstruhy väčšinou volia stanovište v úkrytoch za veľkými kameňmi alebo kmeňmi, prípadne v pokojnejších tôňach, kde nemusia tak bojovať so silou prúdu. Problémom tejto studenej vody je hlavne prísun potravy, ktorý býva veľmi strohý. Pstruhy vďaka tomu ani príliš neopúšťajú stanovište a žerú len to, čo sa im objaví vyložene v ich blízkosti. Nie je to práve doba, keď budú razantne vyrážať za našimi nástrahami. Je nutné voliť úplne inú taktiku výberu nástrah a ich vedenie. Potrebujeme si pripraviť nástrahy, ktoré dokážeme dostať ku dnu a podržať ich v mieste, kde predpokladáme stanovište pstruha. Niekedy sa to lepšie napíše, než sa v skutočnosti dá vykonať. Ale bitka sa nesmie vzdávať. Mám už na túto dobu pripravených niekoľko osvedčených nástrah, ktoré mi dajú nádej v aspoň trochu dobrý lov. V prípade neúspechu je lepšie sa zbaliť a vyraziť na inú lokalitu. Pokiaľ je teda kam. Nerád však niečo vzdávam. Vždy mám preto pripravené voblery, ktoré sú buď veľmi preťažené, alebo s dlhším norítkom. Všetko v zmysle rýchleho zanorenia a udržanie pri dne.
Pijavice – jasný signál
Keďže sa väčšinou ani nedá veľmi zabrodiť kvôli silnému prúdu, tak je situácia ešte zložitejšia. Vobler vždy nadhadzujem tak, aby na stanovišti už bol plne zanorený. Ak dokážem cítiť dno, tak je to dobré, lebo potom už je všetko len o práci prúta a rúk, nie o priťahovaní navijakom. Nástraha musí byť pohybovo veľmi agresívna, aby prinútila rybu k záberu. Často však na pôvodnú ryby nefungujú v takej vode výrazné farby, hoci rybárovo oko by ich práve chcelo. Preto sa najskôr vždy držím prírodných farieb.
Iba nasadené ryby môžu lepšie reagovať na výrazné farby, ale nemusí to byť podmienkou. Ak sa mi darí nástrahu v miestach aspoň nejaký čas podržať, môžem byť po zásluhe odmenený. Väčšina ulovených rýb býva obalená pijavicami, čo je jasný signál toho, že sú vyložene prilepené na dne a pohybujú sa len minimálne. Preto tu nebudú fungovať plytko potápavé voblery.
Nikdy nezabúdam na rotačky
O niečo ľahšia práca pri dne je lov s gumovými nástrahami. Jigová hlavička nám dokáže nástrahu ľahšie udržať na mieste. Ale aj napriek tomu to nemusí byť jednoduchšie. Väčšinou stojí za to skúsiť nymfu, ktorá má trochu širší a vzplývavejší pohyb. Ale viac sa nadnáša, tak je nutné voliť primerane ťažšiu hlavičku. Spôsob vedenia je prakticky rovnaký ako pri vobleroch. Nikdy nezabúdam na rotačky. Vedia často prekvapiť. Jedinou podmienkou je, že musia byť o niečo ťažšie, aby ich pri rozbehnutí prúd nevyplavoval ku hladine. Mám rád širšie a pomalšie krídelká. Nástrahu dokážem úplne zastaviť a držať na mieste len pohybom špičky, pritom rotačný lístok vykonáva slušne dráždivú prácu. Avšak úspech býva vykúpený naozajstnou drinou a skúšaním nástrah a ich vedením v toku. Mnoho ľudí to môže odradiť, nie je to vážne jednoduché.
Nízky stav vody
Je to úplný opak predošlej situácie, avšak v posledných rokoch je javom častým. Vody stále ubúda. Prísť „zahájiť“ na nízku a čistú vodu býva tiež slušným orieškom. Ak sme pri vode sami, tak je to na pohodu, ale ak je nás viac, tak už nastáva problém. Ryby sa po pokojných mesiacoch veľmi rýchlo poplašia a zo začiatku to môže byť dosť utrpenie. Priznám sa, že sa takým vodám vyhýbam, snáď len skoro ráno, než prejde procesia ďalších rybárov, má lov trochu zmysel.
Väčšinou sa človek dostane na pár svojich obľúbených tôní a o hodinu môže vyraziť niekam inam. Na toto, bohužiaľ, neexistuje žiadny recept. Snáď len nikdy nezačínať veľmi výraznými nástrahami akéhokoľvek typu, to už potom býva miesto rozbité prvými nahodeniami. Výnimkou môžu byť granuláky, ale tými by som sa teraz naozaj príliš nezaoberal.
Kalná voda
Kalnejšia voda nemusí byť na začiatku úplne zlá. Hlavne z dôvodu rozplašenia rýb. Je jasné, že sa pri vode len málokedy nestretne viac rybárov, a potom sa to celkom hodí, teda ak to nie je úplné kakao. Zakalenie vody nám dáva nádej uloviť aj opatrné ryby a môžeme byť teda aj milo prekvapení. K tomu je ešte dobrá nestála oblačnosť a to ako za svitu slnka, alebo pri zatiahnutí mrakmi. V tú dobu dokážeme dať našim nástrahám úplne iný priestor. Lebo ich nepravidelný chod umocnia vo svojej dráždivosti odlesky.
Pstruhy len málokedy stoja na priamom slnku a posúvajú sa s tieňom vo svojom blízkom okolí. Ale v kalnejšej vode sa stáva, že si vyjdú kúsok mimo svoje stanovište. Tak sa nám rozširuje lovný priestor, priestor na skúšanie nástrah všetkých typov. V kalnej vode platia prakticky rovnaké pravidlá vedenia nástrah ako v snehovej vode, až na menšie, ale dôležité špecifiká.
Voľba nástrah by mala byť takmer bez zmeny, len by som sa nebál nasadiť po chvíľke i viac výrazné nástrahy a trebárs aj väčšie. V kalnej vode býva pomerne lepší prísun potravy a pokiaľ nie je vyložene studená, tak aktivita rýb býva solídna. Často už nástrahy aj prenasledujú a nečakajú len na to, až im skoro vkĺzne do papule. Zaujímajú ich odlesky a vibrácie, takže teraz sa ukáže naša schopnosť práce s nástrahami.
Zmenu musíme vycítiť sami
Nerobím v tomto období veľký rozdiel medzi nástrahami. Samotný lov sám ukáže, čo je najlepšie a u takej nástrahy väčšinou zostaneme na dlhú dobu. Pri akomkoľvek útlme je však nutné včas reagovať a nebáť sa vymeniť. Takúto zmenu musíme vycítiť sami. Väčšinou tomu napomôže opticky sľubné miesto bez kontaktu alebo len nevýrazné zábery.
Ako som už vyššie naznačil, tak pri kalnej vode sa nám trochu rozširujú loviská. Mnoho rýb sa posúva vyložene ku brehom a to tu ani nemusí byť vyložene hĺbka. Ryba sa vďaka tmavšej vode cíti bezpečne a navyše, býva tu hlavne väčší prísun potravy. Nikdy nezabudnem prehodiť aj zdanlivé plytčiny, do ktorých naraz toľko nevidím. Len vymením nástrahy za ľahšie, alebo s menším ponorom. Musím povedať, že už mnohokrát som bol veľmi prekvapený, aká ryba sa zrazu objaví na mieste, kde by som za normálnej farby vody mohol čakať iba vysunutého maličkého pstrúžika.
Nástraha by vodou nemala uháňať. Vobler by mal byť ľahko ovládateľný len špičkou a len pomalým priťahovaním navijaka. Vlastne to isté platí pre všetky nástrahy. Ak je možnosť, tak ani do takých miest nebrodím a nahadzujem z väčšej vzdialenosti. Je zbytočné si ryby vyplašiť a tým pádom o nich ani nevedieť. Pretože ak neurobí vyplašená ryba vlnku, tak o nej ani vedieť nebudeme do budúcna.
Ideálny stav
Rozmýšľam, či takáto situácia vlastne je? A kedy som ju naposledy zažil? Ale mám také tajné sny o tom, ako by mala voda na začiatku sezóny vyzerať. Zažil som to snáď len raz, alebo dvakrát, že som mohol povedať, tak dnes mi to sedí. Keby to tak zostalo navždy. Prial by som si, aby bola voda o niečo vyššia ako normálny stav a s ľahkým zakalením. To je už taká tá ťažšia voda, keď veľa rybárov to len skúsi a čoskoro od vody odíde a pri vode zostane len pár tých najzapálenejších, ktorí nenaháňajú čísla, ale zážitky. Potom je možné vyskúšať veľa nástrah.
Nie je vôbec zlé, keď už je občas vidieť aj nejaký ten lístok na stromoch. Mám potom oveľa lepší odhad vzdialenosti a nevisím na „neviditeľných“ vetvičkách. No a potom je všetko len o schopnostiach rybárov presvedčiť miestne pstrúžiky o tom, že aspoň raz by sa mohli na chvíľku pozrieť z vody. Snáď sa mi to podarí aj tento rok a budem bohatší o ďalšie skúsenosti. Prajem krásne a ideálne „zahájenie“ všetkým, ktorí berú lov pstruhov ako jeden z najkrajších okamihov pri vode a nezabudnite, že najlepšie im bude po ulovení zase späť vo svojej tôni.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
