V uplynulej sezóne som sa k vode nedostával príliš často a vždy to boli iba popracovné výpady na jednu, maximálne dve noci. Pri každom odjazde od rieky na miesta putovalo poriadne množstvo guľôčok, a nielen to vo mne evokovalo predstavy, ako sa kapry na ničím nerušenom mieste kŕmia. Lysec perfektných tvarov, ktorý svojim pupkom rozráža jemné sedimenty riečneho dna, nikde žiadny vlasec, ktorého dotyk pod vodou pôsobí ako rana elektrickým prúdom? To vôbec neznie zle, čo poviete?
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.09.2019.
Práve podobné rozjímanie ma priviedlo na myšlienku, ako to urobiť, aby som aj počas doby, keď sú moje prúty nahodené, de facto pri vode „nebol“. Lepšie povedané, aby môj vlasec smerujúci na lovné miesto, pokiaľ možno kopíroval dno a nikde nekrížil cestu okolo plávajúcim rybám. V nasledujúcich riadkoch nebudem popisovať žiadne prevratné novinky, „neobjavil som Ameriku“. Len by som chcel poukázať na to, že pokiaľ si človek dá záležať, venuje čas príprave montáží, doťahuje detaily, tak sa mu to všetko vráti v podobe vytúžených úlovkov.
Jar – ideme na to!
K Labe ma vytiahli už prvé teplejšie lúče jarného slnka. Počas zimy som si vytvoril jasnú predstavu o tom, ako svoje
vlasce „pribijem“ o dno rieky a hneď počas prvej akcie som sa pustil do práce. Došlo mi, že vlasec môže byť za predpokladu, že klasicky nahadzujem a nezavážam, ukotvený na dne až na piatich miestach. V skutočnosti na šiestich, ale k tomu sa vrátim neskôr. Vezmime si to pekne od špičky prúta – ako prvé a asi najdôležitejšie ťažidlo je závesný backlead. Spätné olovo nám krásne prišpendlí vlasec ku dnu už na začiatku, a pomáha tak v práci aj ostatným ťažidlám. Na trhu je ich nepreberné množstvo hmotností, tvarov, spôsobov odpadávania a vyberie si každý.
Druhé a tretie závažie tvoria pred nahodením viac‑menej jeden bod, avšak len čo sa montáž ocitne vo vzduchu, pekne sa od seba oddelia a ukotvia vlasec na ďalších dvoch miestach, vzdialených od seba cca 1 – 3 m. Hovorím o malom guľatom olovku, ktoré zaisťujem zhruba 100 – 150 cm od hlavného olova nie pomocou plavačkovej zarážky, ale drobným
bročkom Camo Shotz od Carp’R’Us. Tie sú k dispozícii vo dvoch farbách a hmotnostiach: 0,40; 0,90; 1,20 a 1,60 g.
V drvivej väčšine prípadov používam najťažší variant. Je to taká drobnosť, možno aj trochu navyše, olovko by sa určite dalo zaistiť aj pomocou jednoduchého bavlnkového uzlíka, ale mne sa to zapáčilo takto. Štvrtou položkou je, samozrejme, naše hlavné olovo, ktorého hmotnosť väčšinou zodpovedá aktuálnemu prietoku. Dlho som s obľubou používal pomerne ťažké olová, začínajúce na 170 g, ale po zaujímavej debate s Jirkom Majerom som začal najmä pri love v blízkosti brehu, na miestach s veľkými kameňmi, dávať menšiu gramáž. Pokiaľ to prietok dovolí, väčšinou 90 g olová, ale pokojne aj menej. Výsledky sú naozaj pozoruhodné, ale to je už iná kapitola. Posledným bodíkom je broček na samotnom nadväzci, ktoré používa drvivá väčšina z nás.
Backlead, bročky, olovká a samozrejme hlavná záťaž - pre mňa v minulom roku nevyhnutnosť.Prvá jarná lastovička
Takto upravené
udice som poslal ku brehu oproti a trpezlivo čakal na nejakú akciu. Správy z celého úseku neboli dvakrát povzbudivé, pokiaľ sa nejaký kapor chytil, väčšinou išlo o menšie kusy. Keď som sa ráno zobudil, panoval poriadny mráz a mne sa vôbec nechcelo zo spacáku. Čas ma však tlačil a nástup do práce sa predsa len nezadržateľne blížil. Pri sledovaní lúčov slnka, ako ukrajujú mrazivú hmlu nad riekou som premýšľal, prečo sa včera celý deň nič neudialo. Možno tu kapry nie sú, možno sú, ale moje krmivo ich nezaujíma.
Chvíľku pred odchodom signalizátor predsa len pípol, ale skôr to vyzeralo na pleskáča, alebo jalca. Vlasec trochu zavibroval a ja som jemne prisekol. Ako som očakával, žiadny veľký odpor sa na druhej strane vlasca nekonal, a tak som pomerne rýchlo sťahoval montáž k sebe. Vo chvíli, keď som rybu prvýkrát zbadal, však nastal trochu šok – z hĺbky na mňa vykukol pekný šupináč, odhadom okolo 12 kg. To bola príjemná, prvá jarná lastovička.
Láďov decembrový šupináč, rovných 20 kg.Šiesty bod
V podobnom rytme prebehla celá jar a leto. Sotva som sa k vode dostal, málokedy som sa vracal bez poriadneho úlovku. Aby som svoju zostavu ešte trochu vylepšil, začal som namiesto klasického vlasca používať
fluorokarbónové vlasce XTRA od Carp’R’Us. To je práve ten šiesty, už spomínaný prvok navyše. Opäť je to taká drobnosť, ale myslím, že podstatná. Fluorokarbónová imitácia ide ku dnu ako kameň sama o sebe, a čo už potom, ako som pridal svoje olovká. Výhodou navyše môže byť aj dokonalá priehľadnosť fluorokarbónu, to však nechám na posúdení každého z vás.
Vrcholom leta boli tri na seba tesne nadväzujúce výpravy, ktoré vždy skončili rybou nad 15 kg. Musím podotknúť, že som vždy lovil na úseku s pomerne silným rybárskym tlakom. Vždy to však bolo, akoby som tam ani nebol. Kapry sa pokojne kŕmili až do chvíle, keď došlo na moju nástrahu. Menšie kapríky sa tu dajú chytiť pomerne jednoducho za predpokladu, že sú vaše vlasce napnuté ako struny až na lovisko, potrebujú sa nasýtiť a často nad nejakým tým nebezpečenstvom ochotne privrú oči. To sa už však podľa mňa nedá povedať o veľkých, skúsených kaproch, ktoré sa mi podarilo chytiť za spomínané tri dni. Nikde nezaznamenali žiadny varovný signál, dokonca ani menšie kapry, jalce, alebo pleskáče, ktoré by tĺkli do dna a snažili sa zobnúť si každý kúsok návnady. Z ničoho nič rana do prúta a brutálna jazda, ktorá vždy skončila úspešne v
podberáku.
Parádne stavaný jesenný šupík.Jesenný vrchol sezóny
Takto nabitý sebavedomím som sa nachystal aj na jesenné rybačky, ktoré som absolvoval vo veľkej väčšine s Láďom Janíkom. Vytypovaný úsek rieky sme v pravidelných intervaloch kŕmili kilogramami
boilies, kapry spokojne papali a v podstate sa tu zdržovali až do januára. Dá sa povedať, že sa nám ryby kŕmili doslova pod nohami, a aj napriek tomu sme zažili noci, keď zábery takmer neustávali. Pasca prilepená na dne bola jednoducho neodhaliteľná. Na podložkách sa nám vystriedalo pekné množstvo kaprov všetkých veľkostí a medzi nimi aj ryby blízko ku 20 kg. Úplný vrchol sezóny zažil Láďo v decembri, keď v istých intervaloch doslova iba nahadzoval a zdolával. Keby som to nevidel na vlastné oči, nikdy by som neuveril.
Ako som už spomenul, času som pri vode v roku 2018 strávil minimum, ale takmer vždy som sa mohol spoľahnúť na to, že vlasec vyskladaný na riečnom dne mi prinesie pekný úlovok. Okrem vyššie uvedených výhod netreba zabudnúť aj na jeden čisto praktický bonus. Po Labe sa plavia nielen nákladné a výletné lode, ale aj množstvo menších, športových, alebo rybárskych plavidiel, ktorých počet začína na niektorých úsekoch povážlivo stúpať. Križujúce plavidlá sú potenciálnym rizikom pre vaše vlasce, ale pokiaľ pribijete svoje šnúry až na dno, nemusíte mať nikdy obavu o zachytenie, alebo rovno odrezanie svojej montáže. Verím, že pokiaľ uvedenú taktiku vyskúšate, jednoznačne spoznáte rozdiel.
Jeden z mnohých jesenných kaprov.Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
