Športový rybolov v posledných dekádach prešiel neuveriteľným vývojom a raketovým tempom pokračuje aj dnes. Je to skrátka veda, ktorá neustále napreduje. Na scénu nastúpila éra „kozmických“ materiálov, ktorými sú dnešné prúty, navijaky a iné rybárske pomôcky doladené do absolútnych detailov.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2019.
Stále miesto v rybárskom priemysle si medziiným našla aj elektronika. Sonary s GPS uľahčujú vyhľadávanie rýb a zvukové signalizátory výrazne prispeli k vyššiemu komfortu nepremeškať zábery. S odposluchom sa môžeme pokojne uložiť na nočný odpočinok. Pritom sme neustále „v strehu“, pripravení vyraziť k udiciam pár sekúnd po zaznení tónu, ktorý prezrádza, že sa nám niekto ulakomil na nástrahu. Tieto výdobytky modernej doby sa stali výbavou takmer každého rybára.
Ryby začínajú byť v nevýhode
Nás to síce posúva ďalej, ale rybám sa znižujú šance na vyrovnaný súboj s nami. Povedzme si pravdu, ryby začínajú byť v nevýhode. Nepopieram, že aj rybačka s modernou výbavou môže byť vzrušujúca, no ja osobne skôr preferujem rybačku, ktorá je opradená väčším rúškom tajomstva. Ryby preto nevyhľadávam sonarom, radšej vyskúšam viacero miest a spolieham sa aj na ich migráciu.
Hlavne počas zmeny počasia, alebo keď deň strieda noc a naopak. Často práve detailnejším pozorovaním okolia odhalíme mnoho vecí, ktoré môžu vychádzku k vode zaradiť medzi tie úspešnejšie. Veci ako prúdenie vody, zakalené fľaky, bubliny spôsobené rytím rýb do dna, rozrážajúce vlny na hladine spôsobené pohybom rýb, miesta s tieňom atď., sú tie drobnosti, ktoré dokážu prezradiť, kde asi ryby hľadať.
Zvlášť obľubujem lov prívlačou, lebo je to jednak veľmi aktívny spôsob lovu rýb udicou a bezpochyby je to lov plný prekvapení. V strehu musím byť doslova neustále. Prakticky od momentu, keď nástraha dopadne do vody, až do chvíle, kým ju nevytiahnem, často pár centimetrov od svojich chodidiel. Nechcem porovnávať, čo je lepšie a čo horšie. Ani spochybňovať modernú techniku. Je to osobná vec každého z nás. Jednému vyhovuje viac to, inému zase niečo iné. Ide predsa o pôžitok.
Rastie počet rybárov, ktorým ako trofej postačí fotografia
Treba povedať, že okrem rybárskeho výstroja a spôsobu rybolovu pokročilo aj vnímanie rybárskej etiky. Rybári čoraz častejšie lovia pre radosť, pričom svojim úlovkom darujú život. Uvedomujú si, že ak vydrancujeme naše vody a zbavíme ich kapitálnych rýb, tak už nebudeme mať na koho použiť všetky tie dokonalé a precízne doladené rybárske výdobytky.
Stále viac počujeme o kategórii CHYŤ a PUSŤ (CHAP). Aj keď tiež patrím do danej skupiny rybárov CHAP, vôbec neodsudzujem rybárov s platným povolením a zmyslom pre rybársky poriadok, ktorí si úlovky nechávajú. Avšak, mohli by sa zamyslieť, či trofejné kusy patria na pekáč alebo späť do vody. V mladosti som si tiež úlovky privlastňoval. Až postupom času som k rybám nadobudol akúsi väčšiu úctu a dnes považujem za vhodné darovať im slobodu. Prestal som loviť dravce na živú alebo mŕtvu rybku, aby som sa vyhol zapichnutiu háčika hlboko v pažeráku alebo až v žalúdku rýb. Dravce lovím už iba prívlačou. Poslednou rybou, ktorú som si privlastnil, bola pred dvoma rokmi 3 kg šťuka, ktorá sa ulakomila na vobler. To bola jediná ryba v danej sezóne, ktorú som si privlastnil. Manželka s dcérou do mňa totiž vŕtali, že doma majú rybára, ale rybu na Vianoce nemáme. Jedného dňa som teda priniesol šťuku domov. Kladiem ju do vane a vzápätí nasleduje veľký plač. Predstava, že ju pripravím o život a zamrazím, aby sme ju mohli neskôr zjesť – to bolo pre moje dievčatá ťažko stráviteľné sústo. Odvtedy si ryby na Vianoce kupujeme a ja si tak zachovávam čisté konto CHAP.
Adrenalín sa vyplavuje a tep sa zrýchľuje
Mnohí moji priatelia nerybári sa ma pýtajú, aký to má pre mňa význam. Najprv sa na ryby dokonale pripraviť, potom ich vytrápiť na udici a nakoniec ich znovu pustiť. Z ich pohľadu to nemá žiadnu logiku. Pochopí to asi len rybár, ktorý pozná ten pocit, keď sa odpor protivníka v podobe ryby na jednom konci vlasca prenesie cez metre vlasca, ďalej cez navijak a prút až do našich rúk a koniec koncov až do mozgu, ktorý to celé vyhodnotí ako pocit vzrušenia a radosti. Adrenalín sa vyplavuje, tep sa zrýchľuje. Je to skrátka vášeň a neopísateľný pocit.
Súboj rybár verzus ryba je rovnocenný boj. Vyhrá ten, kto nespraví chybu. K tomu určite patrí aj malá dávka šťastia. Presne ako v športe. Myslím, že rybári CHAP sú obohatení ešte o jeden úžasný pocit. Chvíľa, keď rybu šetrne zbavenú háčika vypustia späť do jej prirodzeného prostredia je magická a umocňuje celý zážitok z rybolovu. Hlavne ak ide o tie väčšie, resp. kapitálne kusy.
Doprajme rybám pokojný dôchodok
Ako som spomínal, neodsudzujem privlastňovanie rýb v rámci pravidiel, len s ľútosťou konštatujem, že u nás nie je zákonom stanovená horná miera rýb. Klobúk dole pred všetkými uvedomelými rybármi, ktorí kapitálne kusy vrátia vode. Ryba rastie celý život a niektorým druhom trvá pomerne dlho, kým dosiahnu reprodukčnú schopnosť. Staršie veľké jedince sú veľmi významné práve z reprodukčného hľadiska a na to by sme mali prihliadať.
Navyše kvalita mäsa od určitej veľkosti výrazne klesá. Preto ma veľmi teší, keď v stati „Podeľme sa o úlovky“ čítam: RYBA VRÁTENÁ VODE. Vzdávam hold takýmto rybárom a želám si, aby ich bolo viac. Uloviť veľkú rybu na štátnej vode nie je jednoduché. Ak sa to niekomu podarí a neprivlastní si ju, tak výrazne prispieva k reprodukcii daného druhu a zároveň ponúka aj nám ostatným možnosť uloviť tú jeho kapitálnu rybu znova.
Pomôže legislatíva ochrániť trofejné ryby?
Viacerí asi poznáte nedávny prípad z Českej republiky, kde na rieke Morava ulovili obrovského sumca s hmotnosťou 115 kg a dĺžkou 260 cm. Šťastný (?) lovec tejto mega rybe život nedaroval a využil, čo mu zákon povoľuje. Život jej vzal. Rozdelil tak sumčiarov na dva tábory. Jeden tvrdí, že privlastnenie je v poriadku, lebo taký veľký predátor je škodnou. Druhý odsudzuje vziať život takej veľkej, starej (vek sumca odhadujú asi na 45 rokov) a z konzumného hľadiska nevýznamnej rybe. Terčom kritiky sa stal predovšetkým zväz, ktorý takéto trofejné ryby nechráni. Sumec neskončil na udici prvýkrát. Naposledy mal vraj o 6 cm menej, no ako trofej ostatným stačila fotografia. Fúzatý kolos sa tak mohol opäť tešiť na návrat do svojho vodného kráľovstva.
U nás od januára platí nový Zákon o rybárstve a nová Vyhláška č. 381/2018 Z.z. Osobne som uvítal viaceré zmeny. Máme lepšiu dobu lovu počas roka, predĺžila sa doba vláčenia do 15. 3. a na tzv. ostatných vodných plochách, kam patria napr. aj mnohé štrkoviská, je povolený celoročný lov. Po zimnej absencii, predovšetkým v jarných mesiacoch medzi 15. 3. a 31. 5. , keď bol zákaz lovu na všetkých stojatých vodách, tak konečne nemusíme chodiť za zážitkom na „súkromáky“.
Avšak chýba mi horná lovná miera rýb. Malým krokom vpred je aspoň odsek 5 v § 12, ktorý sa venuje lovnej miere rýb: „Užívateľ podľa miestnych podmienok môže do 30. septembra požiadať ministerstvo životného prostredia o súhlas na zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a zavedenie najväčšej lovnej miery rýb. Zavedenie najväčšej lovnej miery rýb možno aj na druhy rýb, ktoré nemajú ustanovenú najmenšiu lovnú mieru podľa odseku 3. Zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a zavedenie najväčšej lovnej miery rýb možno upraviť vždy na obdobie troch rokov s platnosťou od 1. januára nasledujúceho roka; túto skutočnosť užívateľ zverejní v povolení alebo v rybárskom poriadku.“ (Vyhláška č. 381/2018 Z. z. § 12, ods.5). A tak je to v rukách užívateľov rybárskych revírov. Dúfam, že si to kompetentní uvedomia a začnú veľké ryby chrániť. Zatiaľ je to malý krok od zväzu, no snáď to bude veľký krok pre ryby. Prajem príjemnú sezónu 2019. Petrov ZDAR!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
