Počas sezóny 2018 som sa zúčastnil viacerých kaprárskych pretekov. Niektoré boli len kratšie nahadzovacie, iné boli náročnejšie a trvali aj niekoľko dní. Dva preteky, na ktoré nezabudnem, som absolvoval s kamarátom Mariánom Brezovským na priehrade Hejlov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.09.2019.
Na Hejlove som nikdy nechytal a o tejto vode som mal informácie len z počutia. Ide o 24-hektárovú klubovú vodu s desiatimi lovnými miestami, ktorá patrí Jaroslavovi Těšinskému. Už niekoľko rokov tu Jardo organizuje tri zaujímavé preteky, z ktorých má každý rozdielne pravidlá. Jedny preteky sú nahadzovacie, na ďalších sa môže vyvážať s člnom a tretie sú kombinované. To znamená, že dva dni sa loví na nahodenie a ďalšie dva sa môže používať čln.
Hejlov Carp Cup 2018
S Majom Brezovským sa poznáme už niekoľko rokov a máme za sebou nespočetné množstvo spoločných rybačiek. Či už to bol lov kaprov, sumcov, prívlač, alebo zimný lov na dierkach. Napriek tomu, že každý už zopár sezón chytáme na inú značku
boilies, prijal som Mariánovu ponuku, keďže nemal s kým ísť. Tieto preteky som neodmietol aj z ďalšieho dôvodu a to, že Majo je pre mňa jeden z najlepších slovenských rybárov akých poznám.
V neposlednom rade som si chcel zmerať sily s hejlovskými kapríkmi, a tak som v druhej polovici júna stál spolu s Majom na brehoch tejto priehrady. Postupne sa zišlo všetkých desať teamov a mohlo sa začať losovanie. Každý skúsenejší rybár vie, že dobré miesto je základ úspechu a to nielen na pretekoch. Väčšina pretekárov, ktorí sa tu zúčastnili, Hejlov ako taký pravidelne navštevujú a veľmi dobre vedia, ktoré miesta sú papierovo lepšie a ktoré slabšie. Na týchto pretekoch sa počítali iba 4 najväčšie ryby, a tým je to nevyspytateľné, nakoľko nikto netuší, ktoré z miest v danej chvíli vydá svoje poklady.
Pred losovaním sme sa doberali s ostatnými pretekármi, kto si aké miesto vylosuje. Bolo evidentné, že okrem nás malo zálusk na miesto s číslom 5 aj ďalších deväť teamov. Ide o najširší a najdlhší sektor na tejto vode, kde je viacero možností uloženia montáží. Navyše sa na ňom pomerne pravidelne lovia práve veľké ryby. Nevďačná úloha losovania pripadla na mňa a s malou dušičkou som pristupoval k losovaniu. Okrem miesta číslo 5, ktoré sme chceli, sa tam nachádzali aj miesta, po ktorých sme netúžili. Ponoril som ruku do kýblika a vytiahol, kinderko“, v ktorom sa nachádzalo číslo 5! Boli sme spokojní, no na druhej strane trochu pod tlakom, nakoľko každý automaticky očakával dobrý výsledok.
Prvá ryba
Po losovaní sme sa rozišli na svoje stanovište rozložiť veci a večer sme sa opäť stretli v Starom mlyne, kde sa grilovalo, popíjalo a debatovalo. Ráno o 9. h bolo odštartované a vyrazili sme člnom na vodu, keďže Carp Cup sú práve vyvážacie preteky. Všetci sme si našli dve miesta. Marián lovil vpravo a ja tradične na ľavej strane. Tri montáže putovali na voľnú vodu a jednu som uložil v blízkosti protiľahlého brehu pod previsnutý strom.
Majo našil na svoje montáže Biokrill, ja som zvolil
G2 a
BigB. Vo vzdialenosti asi 90 m sa pred Mariánom nachádzal pás lekien, v ktorom sa v krátkom čase vyhodilo niekoľko rýb. Marián jednu svoju udicu ihneď stiahol a vyviezol ju priamo do lekien. Pred zotmením prišiel prvý záber a Majo pripísal prvé naše body do tabuľky, v podobe 12 kg lysca. Mysleli sme si, že máme zároveň aj prvú rybu pretekov, ale neskôr sme zistili, že o 9 minút nás predbehli chalani na čísle 9 a ešte aj s 9,9 kg kaprom! Hmm, asi bolo tých deviatok na nás až príliš. Večer prišlo neskutočné ochladenie a kraťasy s tričkami sme vymenili za všetko teplé, čo sme našli a nad plynovým varičom sme si dokonca museli ohrievať ruky. Na také niečo si koncom júna nepamätám a táto skutočnosť sa odzrkadlila aj na aktivite rýb. Do rána sa na celej vode chytili len 4 menšie ryby.
Strata, ktorá mrzela
Po 9. h počas raňajok mal Majo ďalší záber z voľnej vody. Naskočil do člna a vyrazil za rybou. Keď bol asi 100 m od brehu, rozozvučal sa signalizátor aj na jeho pravej udici. Zdvihol som prút a snažil sa dostať rybu čo najďalej od lekien, kde hrozila strata ryby. V tom momente sa roztočila cievka aj na mojej ľavej udici, ktorú som mal vyvezenú pod stromom v blízkosti brehu. Nemal som šancu nič urobiť s mojou udicou, preto som len otvoril preklápač na navijaku a dúfal, že keď ryba nebude cítiť odpor, vypláva od brehu na otvorenú vodu.
Majo v diaľke podobral 18 kg kapra a ja som dostal do podberáku 13 kg lysca a netrpezlivo som ho očakával, kedy dorazí k brehu. Akonáhle Marián vyskočil z člna, ja som okamžite naskakoval a vydal sa za rybou, smer zatopený strom. Asi po 10-minútovom rúčkovaní a vymotávaní silónu z rôznych konárov, som zacítil kontakt s rybou. Pomaličky som priťahoval rybu k člnu. Pokúšal som sa dostať podberák medzi spleť konárov, čo sa mi nedarilo.
Vtom sa mi prevalilo mohutné telo lysca pri člne. Všimol som si, že medzi olovom a zapichnutým háčikom v kaprej tlame bol omotaný konár. Kaprovi stačil jeden prudký pohyb a 25 lb šnúrka praskla ako tenká niť. Bol som sklamaný, lebo som prišiel naozaj o slušnú rybu… Nanovo naviazanú montáž som už do týchto miest nepoložil a rozhodol sa pre otvorenú vodu. Mali sme zapísané 3 ryby a priebežné prvé miesto.
Iskrička nádeje
Pred 15. hod. som mal ďalší záber a z voľnej vody som zdolal takmer 18 kg kapra. Základný cieľ štyroch bodovaných rýb sme mali splnený a verili sme, že sa nám ešte podarí dajakú z rýb prepísať. To sa podarilo až ďalšie ráno a po 9. h Majo zdolal 15,2 kg kapra. Napriek tomu aktivita rýb na celej vode bola slabá a chytilo sa len zopár rýb. Celkom nám to aj vyhovovalo, ale pri systéme štyroch bodovaných rýb sa môže všetko veľmi ľahko zvrtnúť a šancu na výhru má naozaj každý, až do samotného konca.
Okolo 14. hod. som sedel v kresle a sledoval vodnú hladinu. Zbadal som, ako sa pod kríkom, kde som stratil prvú rybu, prevalil veľký kapor. Na nič som nečakal a ihneď som stiahol jeden prút z voľnej vody a vyviezol ho opäť pod krík. Ako sa vraví, risk je zisk! Neprešla ani hodina od vyvezenia a prišiel mi práve na tento prút záber. Stál som rovno pri udiciach a okamžite som tak mohol zareagovať. Po záseku som sa cúvaním snažil vytvoriť na rybu tlak a dostať ju čo najďalej od potopených kríkov a stromov. Podarilo sa a keď bola ryba už v bezpečí na otvorenej vode, vyrazil som zdolať ju z člna. Na breh som priniesol krásneho dvojfarebného lysca s hmotnosťou 20,4 kg. Mali sme z tejto ryby radosť a otvorili sme si našu tradičnú ananásovú konzervu, ktorú sme si pri vážení kapra vychutnali aj s Jardom. V tabuľke sme si pripísali ďalšie body a mali sme zároveň aj najväčšiu rybu pretekov.
Čakala nás posledná noc, ktorá mohla ešte všetko zmeniť. V noci som navyše vytiahol 15,2 kg kapra, ale keďže mal identickú hmotnosť ako naša najmenšia ryba, rozhodcu sme ani nevolali. Ráno sme sa dozvedeli, že na čísle 3 bol ulovený kapor s rovnakou hmotosťou 20,4 kg, ako mal náš najväčší úlovok. Našťastie sme mali kapra s takouto hmotnosťou uloveného skôr, tak sme okrem prvého miesta udržali aj cenu za najväčšiu rybu pretekov.
Napriek tomu, že táto voda je slušne zarybnená, celkovo sa ulovilo pomerne málo rýb. Tri teamy zostali bez bodovanej ryby a päť malo len po jednej bodovanej rybe. Na druhom mieste skončili chalani z čísla 10, ktorí mali tri bodované ryby. Boli sme tak jediní, ktorí naplnili kvótu štyroch bodovaných rýb. Na konci sa tak potvrdili Jardove slová, ktorý mi na začiatku pretekov vravel, že Hejlov nie je ľahká voda, ako si mnohí mylne myslia a celkom bežne sa stáva, že z Hejlova odchádzajú rybári po týždňovej rybačke bez chytenej ryby…
Hejlovská Kombinácia
Po ukončení pretekov sme sa s Jarom dohodli, že s nami môže počítať aj na Kombináciu, ktorá sa konala na prelome augusta a septembra. Tentoraz to boli 5-dňové preteky a povolené nástrahy a návnady boli len boilies a pelety. Opäť sa zišlo 10 teamov a rovnako sa bodovali len 4 najväčšie ryby. V tabuľke sme boli zapísaní ako siedmi v poradí a nakoniec sme aj siedmi dostali k losovaniu. Všetky miesta, ktoré sme mali vopred vytypované, boli už vyžrebované. Tentokrát chcel ísť losovať Marian, no na poslednú chvíľu to zmenil a oznámil mi, že pôjdem losovať opäť ja. Navyše dodal, že z toho, čo tam zostalo chce, aby som vytiahol číslo 7. Na tomto mieste presne pred rokom vyhral a práve to bola taktiež Kombinácia.
Vytiahol som prvé "kinder vajce“ ktoré mi cinklo o ruku a bola tam sedmička. Znova sme odchádzali na stanovište celkom spokojní, navyše s pocitom, že toto miesto Marián už z vlaňajška poznal. Trošku sme mali obavy z informácie od správcu, a tak isto od Jara, že posledné dva týždne sa chytá ryba len v prvej časti jazera a od čísla 5 smerom k prítoku je to „mŕtve“ akoby tam ryba ani nebola. Ihneď po príchode na naše miesto sme sa pustili do kŕmenia pomocou kobry. Marián zvolil boilies Biocrab a Biokrill, ja som zostal verný BigB a G2. Prvé dva dni sa malo chytať na odhodenie, čomu sme nedávali príliš veľkú šancu a skôr sme verili vyvážke. Povedali sme si, že ak by sa podarilo zapísať aspoň jednu peknú rybu z odhodenia, zvyšné tri sa potom pokúsime uloviť z vyvážky.
Opäť nám to nevyšlo
Ranný výstrel odštartoval Hejlovskú Kombináciu a naše montáže leteli asi do 90 m vzdialenosti, kde sme večer kŕmili. Na internete sa začala tipovacia súťaž s otázkou, kto uloví prvú rybu pretekov. Veľa ľudí dávalo tip aj na nás, ale prvú rybu chytili chalani na čísle 1. Zabrala takmer po ôsmich hodinách od štartu a spočiatku to vypadalo, že sa Hejlovským kaprom ani na týchto pretekoch príliš nechce. Opäť nám to utieklo, keďže druhú rybu pretekov sme si pripísali my. Vytiahol som síce menšieho, zato však krásneho riadkača, ktorý vypadal ako plyšový vankúš, aký sa predáva v rybárskych obchodoch. Asi hodinu po mne zakontroval Majo s takmer 14-kilovým kaprom. Bolo nám jasné, že takéto ryby nič neriešia a budeme potrebovať úplne inú hmotnostnú kategóriu.
Prišiel niekoľkohodinový útlm a ryby nás nechali trošku prespať, no ráno o 5. h ma vyhnal z
bivaku záber číslo tri. Krásny šupináč cez 19 kg mi zabral na boilies s príchuťou
Losos -ráček‑asa. Neviem, čo ma to napadlo, našiť práve toto boilies, na ktoré som nechytal už veľmi dlhú dobu, ale bola to trefa do čierneho. Chalani na čísle 1 sa pekne rozbehli a ako prvý team mali chytené 4 ryby a krátko na to sa im jednu podarilo dokonca prepísať. Informácie o tom, že ryba je aktívna v prednej časti priehrady, sa začali napĺňať. My sme na ďalší záber čakali 17 hodín a až po zotmení Majo pripísal 13,4 kg na naše konto. Mali sme štyri ryby, s ktorými sme sa dostali na priebežné prvé miesto.
Prišiel rad aj na ananás
Po polnoci to začalo jazdiť a Marián roztočil kolotoč záberov, keď sme začali prepisovať naše najmenšie ryby. Najskôr sme vymenili môjho riadkáča za 12,6 kg šupináča. O ďalšie štyri hodiny neskôr zabral krásny guľatý šupík ťažký 16,40 kg a aby toho nebolo málo, o hodinu neskôr pri rozvidnení to Majo zaklincoval 21,2 kg lyscom. Mali sme 20 kg náskok nad chalanmi na hrádzi, ktorým ryby prestali brať.
Aby sme neporušili tradíciu, otvorili sme si zaváraný ananás, ktorý sme si po 20 kg rybe náležite vychutnali a zaďakovali tak svätému Petrovi. Úderom dvanástej hodiny nastala druhá polovica pretekov a mohlo sa vyvážať. Zvažovali sme variant, či nezostaneme chytať na odhodenie. Miesto sme mali super rozbehnuté a prišli nám ryby, s akými sme ani nepočítali. Bol to risk opustiť rozbehnuté miesto a vyviezť udice takpovediac do neznáma… Marián však veril vyvážke a lákala ho vŕba, ktorá sa skláňala nad vodou. Práve v blízkosti vŕby nachytal pred rokom pekné ryby a veril, že to bude tak aj teraz. Ja som sa rozhodol chytať ešte jednu noc na mieste, kde sme chytali na nahodenie. Po obede susedia na čísle 6 vytiahli šupináča s hmotnosťou 21,40 kg, ktorý bol zároveň naj rybou pretekov. Naša najmenšia ryba mala v tej chvíli hmotnosť 13,8 kg, ktorú sme sa snažili prepísať. Záber mi prišiel, ale hmotnosť sa nám prepísať nedarilo. Podarilo sa to až takmer po ďalších desiatich hodinách a bol to opäť Majo, ktorý priniesol ďalšiu fantastickú rybu. Krátky, ale vysoký lysec – 22,60 kg – nám urobil nesmiernu radosť a už sme začínali veriť, že by aj tieto preteky pre nás mohli dopadnúť dobre. Navyše sme mali naspäť aj najväčšiu rybu. Do konca však bolo ďaleko, a tak ako sa nám podarilo uloviť krásne ryby, mohli rovnako v krátkom čase zabrať hocikomu inému. V sobotu ráno sa tak aj stalo a susedia zakontrovali šupináčom 22,7 kg! Naj rybu nám zase uchmatli a mierne sme znervózneli.
Nervy našponované až dokonca
Potrebovali chytiť už len dve veľké ryby. Mierne upokojenie v našom teame nastalo keď Marián zdolal ďalšiu rybu a naša najmenšia ryba mala razom 16,4 kg. Prepísať takúto hmotnosť bolo už náročné, ale bojovali sme ďalej. Mali sme zábery od menších rýb, ale až po obede zaúradovala Majova ľavačka a prepisovali sme. Našu najmenšiu rybu sme posunuli o 1,8 kg na nádherných 18,2 kg. Do konca pretekov zostávalo 19 hodín, ktoré sa pre nás neskutočne vliekli. Starosti nám stále robili naši susedia na čísle šesť. Mali na konte dve ryby cez 20 kg a ďalšie dve okolo 10 kg. Po každom ich výjazde na vodu sme ich s napätím sledovali, či neprinesú ďalšieho mohykána. Na naše šťastie sa nekonala žiadna dráma a s hmotnosťou 81,2 kg sme ukončili Hejlovskú Kombináciu. Podarilo sa nám uloviť nádherné ryby s priemernou hmotnosťou 20,3 kg a najväčšia ryba nám tentokrát utiekla len o 10 dekagramov.
Priehrada Hejlov aj na týchto pretekoch ukázala, že sa ľahko nevzdáva a svoje poklady nevydáva ako na bežiacom páse. Jeden team skončil bez bodovanej ryby a ďalším štyrom sa nepodarilo ani naplniť limit štyroch bodovaných rýb. S Marianom sme sa opäť skvelo dopĺňali a dotiahli ďalšie preteky až na samotný vrchol. Už teraz sa tešíme na troje Hejlovské preteky v sezóne 2019, na ktorých sa spolu zúčastníme a pokúsime sa čo najlepšie zabojovať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
