Tepelné žiarenie je kľúčom ku všetkému životu, teda aj k životu kaprov, pretože ovláda životný cyklus každého jazera, rieky, teplotu vody, množstvo kyslíka v nej rozpusteného a množstvo svetla, ktoré ním preniká. Ďalšie faktory ako sú vietor, dážď a tlak vzduchu majú tiež významný vplyv na chovanie kaprov.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Vietor
Vietor má tri hlavné účinky: napomáha okysličovaniu vody, a tým k vytváraniu priaznivého prostredia pre život kaprov. Kapor je síce schopný prežiť i pri veľmi nízkych hodnotách vo vode rozpusteného kyslíka, ale v dobre prekysličenej vode výrazne lepšie, a tým pádom prijíma viac potravy a rýchlejšie rastie. O tom, že táto informácia nie je mýtus, som sa sama presvedčila na viacerých rybačkách, či už išlo o jednodňové alebo viacdňové výpravy. V čase keď nefúkal žiadny vietor a hladina bola ako sklo, bola aktivita rýb oveľa nižšia, ako v čase keď sa vietor rozfúkal a okysličil vodu. Vtedy sa nám množstvo záberov výrazne zvýšilo, nakoľko predtým sa nám veľakrát stalo, že keď bola hladina ako sklo nemali sme za celý deň ani záber.
Južný a západný vietor býva teda priaznivejší (ak je vietor teplejší než voda, platí to dvojnásobne, veľké plus v zime!); to však neznamená, že severné a východné vetry sú nepriaznivé. Najmä v lete ochladzujú a okysličujú vodu, čím podporujú potravovú aktivitu rýb. Vietor tiež napomáha koncentrácii potravy v náveterných (tam kam vietor fúka) stranách jazier (nafúka tam zooplanktón a fytoplanktón) a ešte k tomu spôsobuje podvodné prúdenie, čím naruší spodnú časť jazera a odkryje nové zdroje potravy. Dôjde k zákalu dna, a to majú kapry skutočne rady. Ak existuje prevládajúci smer vetra na danej lokalite, je pravdepodobné, že náveterná strana bude bohatšia na prirodzenú potravu.
Termoklimatický efekt sa týka jazier hlbších než cca 10 m. Slnko nie je schopné prehriať celý stĺpec vody, existuje tu oblasť dramatickej zmeny teploty (termoklíma) niekde medzi 5 – 10 m hĺbky. Chladnejšia voda je hustejšia než voda teplejšia, preto sa drží pri dne. Vrchné vrstvy dokážu vstrebávať kyslík z povrchu vody, ale chladnejšie vrstvy to nedokážu a sú teda na kyslík omnoho chudobnejšie. Následkom tohto efektu je výskyt veľmi malého množstva prirodzenej potravy v hĺbkach väčších než 10 m. Keď vanie vietor, narušuje to rovnováhu termoklímy a voda v záveternom (odkiaľ vietor fúka) konci jazera je pomiešaná, čím umožňuje, aby kyslík prenikal i do nižších vrstiev vody. Čerstvé potravové zložky môžu byť umiestnené práve v tejto oblasti. A tak, keď vanie nový vietor na hlbokom jazere, zvážte, kde sa dostať po vetre do záveterného konca tejto vody, pretože to môže byť miesto, kde sa kapry za týchto poveternostných podmienok pravdepodobne budú zdržiavať.
Tlak vzduchu
Ovplyvňuje množstvo kyslíka, ktoré je voda schopná vstrebať z atmosféry prostredníctvom hladiny jazera. Čím vyšší je tlak, tým viac kyslíka je možné vstrebať a naopak. Test – lastovičky lietajú vysoko – hmyz, ktorým sa živia, je nesený vzhľadom na vysoký tlak (sparné a pokojné dni) vzduchom. Tlak vzduchu tiež ovplyvňuje plyny, ktoré sú obsiahnuté v plynovom mechúre kapra – pokiaľ sa tlak zvýši, čiastočky plynu sú priťahované bližšie k sebe, a tým pôsobia ako vnútorný kompresor, ktorý tlačí na plynový mechúr – to spôsobí nezáujem ryby – napr. horúce letné počasie – kapor sa pohybuje len veľmi pomaly a takmer neprijíma potravu.
Pozitívne teda pôsobí predovšetkým klesajúci tlak alebo i dlhodobo nízky tlak (dostatok kyslíka, čerenie hladiny, nižšia úroveň osvetlenia). Naopak, na kolísanie tlaku hore a dole alebo na dlhodobo vysoký tlak väčšinou ryby reagujú negatívne. Účinky búrky – pred búrkou je dusno (tlak sa hromadí a stúpa) – cítime nedostatok kyslíka. Ten istý nedostatok, a snáď ešte hlbší, pociťujú i ryby – po začiatku búrky sa začnú cítiť lepšie (niečo ako účinky tabletky na zlé trávenie). Voda sa ochladí dažďovými kvapkami, ktoré zároveň do vody prinášajú kyslík a hostina sa môže začať. Nemusí to však byť pravda, pokiaľ po búrke nasleduje dlhšie trvajúce ochladenie (ryby sú apatické cca 3 nasledujúce dni).
Presne takáto situácia sa už asi stala každému rybárovi najmä v letnom období, keď sa u nás pravidelne objaví množstvo zmien počasia a takisto búrok. Stalo sa mi to už veľakrát na viacerých rybačkách. Niekoľko dní boli ryby aktívne a mala som veľa záberov. Nasledujúci deň však prišiel radikálny útlm a mala som problém chytiť rybu. Ako som tak sledovala vodu a okolie všimla som si, že sa blížila búrka. Chvíľku po tom ako sa búrka začala a spustil sa prudký dážď spojený s vetrom, objavili sa aj zábery. Bolo pekne vidieť ako sa okysličením vody dažďom výrazne zvýšila aktivita kaprov.
Prúdenie vody
Táto kapitola sa týka predovšetkým lovu na riekach, ktoré sú omnoho viac než vetrom ovplyvňované prúdením vody. Ak sa zvyšuje prúdenie vody po daždi, zvyšuje sa spravidla i potravová aktivita rýb. Pokiaľ bol predtým na rieke dlhšiu dobu nižší prietok vody, máte veľkú nádej na úspech (podobne to platí i na stojatých vodách – zvyšujúca sa hladina). Dobré – ustálený mierne zvýšený stav vody, pozvoľna stúpajúca hladina, ak voda klesá a zároveň dochádza k prečisteniu a zákal je už len minimálny, je dobrá šanca na chytenie peknej ryby. Zlé – nízky stav vody, neustále kolísanie hladiny.
Vplyv prúdu vody na aktivitu rýb sa mi prejavil najmä na riekach na feedrových pretekoch. V prípade, že voda stála alebo tiekla len veľmi pomaly, bol problém chytiť za 4 hodiny pretekov aspoň 1 kg rýb. Sotva však bol v iný deň silnejší prúd, ryba reagovala úplne iným spôsobom a nebol problém za 4 hodiny nachytať cez 10 kg.
Vplyv mesiaca
Mesiac je spolu so slnkom jednou z hnacích síl všetkého živého na tejto planéte. Pokiaľ teda ovplyvňuje napr. príliv a odliv, rast húb a veľa iných procesov v prírode, tak by mohol mať vplyv i na ryby. To, že o vplyve mesiaca na branie rýb vieme zatiaľ len málo, neznamená, že neexistuje. Nejaká súvislosť tu iste bude. Ale aká? Je možné, že ide o podporný faktor, ktorý pozitívne pôsobí v kombinácii s inými vplyvmi (vietor, tlak) alebo je to naopak hlavný faktor a tie ostatné sú iba podporné. Je to zatiaľ jedna veľká neznáma. Niektorí rybári sú ochotní odprisahať, že spln má úplne zásadný vplyv na branie rýb, ale určite by sa dalo o tom polemizovať.
Intenzita svetla
Znova diskutabilný faktor. Kapria potravová aktivita je zrejme vyššia pri nižšej úrovni osvetlenia. To môže byť spôsobené napr. dennou dobou (svitanie, súmrak, noc), aktuálnym počasím (oblačno) alebo zakalením vody. Ako si však vysvetliť, na mnohých revíroch úplne bežnú vec, záber na poludnie? Nejde presne povedať, v ktorej časti dňa kapry najlepšie reagujú, keďže na každej vode ryba reaguje úplne inak a v inom čase. Na jednom jazere boli ryby aktívne a mala som zábery iba v noci, zatiaľ čo na druhom mi to v noci nikdy ani nepíplo. Preto sa nedá presne povedať, v ktorej časti dňa je ryba najaktívnejšia.
pH vody
Veľmi dôležitá pre život kapra a jeho prosperitu je hodnota pH vody. Kapor je ryba, ktorá v podstate obstojí v širokej škále pH, ale optimálna je v rozmedzí od pH 6-8.
V závislosti od iných hydrochemických parametrov môže kapor ešte prežiť i pri pH okolo hodnoty 4 alebo 11,5, ale kapor sa pri týchto hodnotách v takom teritóriu nebude dlho vyskytovať. Bude si vyhľadávať zónu, kde sú tie hodnoty pre neho lepšie, s ohľadom na ďalšie faktory.
Dá sa povedať, že v nádržiach, kde kapor žije, dochádza ku kolísaniu pH a to hlavne deň‑noc. Čím je väčšia nádrž, tým je to pH stabilnejšie, ale zároveň je veľmi závislé od množstva rastlín, rias, množstva obsádky a veku nádrže. Veľkosť kolísania pH je ovplyvnené množstvom rozpusteného CO₂ vo vode. Dostáva sa do vody biologickou činnosťou organickej hmoty a jej rozkladom, ale taktiež pri disimilácii rastlín v noci. Nadmerne množstvo CO₂ nám môže nebezpečne urýchliť klesanie pH do kyslých hodnôt, čo veľmi dobre nevplýva na prostredie kapra. Súčasťou toho je aj deficit kyslíka v ranných hodinách na vodách s bohatým porastom rastlín.
O tomto som sa presvedčila v čase, keď sme do silno bahnitého rybníka aplikovali bioenzymatickú zmes PTP Plus, pričom sme pravidelne merali pH vody. Vďaka výraznému zníženiu organickej hmoty vplyvom aplikácie prípravku, došlo k výraznému zvýšeniu rozpusteného kyslíka vo vode a zlepšeniu hodnôt pH na optimálne hodnoty okolo 7. Toto zlepšenie sa prejavilo výrazným zvýšením množstva záberov. O lepšej kondícii rýb nás presvedčila aj väčšia bojovnosť kaprov počas zdolávania.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
