V stredu 24. apríla 2019 si Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Martine pripomína 100. výročie svojho založenia. Je to udalosť, ktorá si zaslúži, aby sme sa pri nej aspoň na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad uplynulým obdobím.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Počas desiatich desaťročí prekonala rybárska organizácia na svojej ceste mnohé úskalia. Vznikala v ťažkej dobe po zložitých rokovaniach, ak pravda nerátame, že jej zrod motivovala veľká odvaha a obetavosť niekoľkých uvedomelých športových rybárov, našich predkov, ktorí doceňovali význam spoločnej celoslovenskej rybárskej organizácie. Vývoj organizácie rybárov sa musel často prispôsobovať aktuálnym spoločenským zmenám, kým napokon dospel do svojej dnešnej podoby.
Po 100 rokoch môžeme dnes s hrdosťou povedať, že v priebehu historického obdobia sa Mestská organizácia SRZ v Martine stala významnou dobrovoľnou spoločenskou organizáciou, schopnou plniť všetky úlohy vyplývajúce z jej poslania.
Rybárstvo, rybnikárstvo a život rybárov zaznamenal odvtedy svoje úspechy, dni a roky rozkvetu, ale, bohužiaľ, i ťažké chvíle, s ktorými sa bolo potrebné chlapsky popasovať. No zvládli sme to a ideme ďalej. Vďaka a uznanie za to patrí všetkým, ktorí sa o to najviac pričinili, ale aj celej členskej základni.
Revíry v typickom podhorskom prostredí
Mestská organizácie SRZ Martin hospodári na revíroch, ktoré má pridelené do svojho užívania v zmysle zákona o rybárstve č. 216/2018 Z. z. Rybárske revíry sa nachádzajú v typickom podhorskom prostredí s dvoma nosnými riekami pretekajúcimi Turčianskou záhradkou, riekou Váh a riekou Turiec, ktoré sú napájané množstvom prítokov.
Z východu do Turca priteká najdlhšia slovenská rieka Váh. Úsek, ktorý preteká územím Turca, je výrazne ovplyvňovaný manipulačným režimom vodnej nádrže Krpeľany. Podstatná časť pritekajúcej vody je odvádzaná do derivačného kanála, ktorým sú napájané vodné elektrárne Sučany a Lipovec. Táto situácia výrazne ovplyvňuje prietoky vody v pôvodnom koryte Váhu a obmedzuje hospodársku činnosť našej organizácie na tomto revíre.
Čiastkový úsek Váhu od ústia potoka Hoskora (Jánošíkov potok) po vtok derivačného kanála do Váhu je revír lipňový. V tomto úseku možno uloviť tak biele ryby (podustva severná, mrena severná, nosáľ sťahovavý, jalec hlavatý, šťuka severná) ako aj lososovité ryby (pstruh potočný, pstruh dúhový, lipeň tymianový a hlavátka podunajská).
Úsek Váhu od vtoku derivačného kanála po priehradný múr VN Krpeľany je revírom kaprovým s dominantným zastúpením rýb typických pre mrenové pásmo. Vyskytuje sa tu hlavne podustva severná, mrena severná, nosáľ sťahovavý, jalec hlavatý, šťuka severná a aj kapor rybničný. V úsekoch pod prítokmi sa tiež v menšom množstve vyskytujú lososovité ryby a to pstruh potočný, pstruh dúhový a lipeň tymianový. V čiastkových úsekoch sa pritrafí aj hlavátka podunajská. Rieka Váh v tomto úseku odvádza niekoľko zaujímavých pstruhových potokov a to najmä: Šútovský potok, Studenec, Kantorský potok a Biely potok.
Z juhu sa Turčianskou kotlinou kľukatí Turiec a odvodňuje ju. Rieka je v celom úseku, čo patrí našej organizácii, lipňovým revírom s dominantným zastúpením lipňa tymianového a výskytom pstruha potočného, pstruha dúhového a tiež hojným výskytom hlavátky podunajskej.
Revíry, ktoré vznikli po ťažbe štrku
Revír je rozdelený na dve časti. Spodný úsek od vtoku Turca do Váhu po most pod partizánskym cintorínom v Priekope je úsek „chyť a pusť“, ďalej úsek pokračuje ako lovný až po cestný most v obci Moškovec. Časť revíru od vtoku Bystrického potoka po cestný most v obci Moškovec sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii so stupňom ochrany č. 4 a je revírom lovným. Do rieky Turiec ústi viacero zaujímavých pstruhových potokov, a to najmä: Vríca, Blatnický potok, Necpalský potok, Valčiansky potok, Sklabinský potok, Pivovarský potok, Bystričský potok.
Naša organizácia hospodári aj na viacerých ostatných vodných plochách, ktoré vznikli po ťažbe štrku. Ide hlavne o štrkovisko Sučany s plochou 14,22 ha, štrkovisko Lipovec 1 (12,5 ha), Štrkovisko Lipovec 2 (9,5 ha) s režimom „privlastnenia si úlovku“ (CHAP) to znamená, že rybár si ulovenú rybu nesmie privlastniť! Štrkovisko pri Turianskom moste (9,9 ha), Štrkovisko Bôr (3 ha) s dominantným zastúpením kapra rybničného a výskytom pleskáča vysokého, lieňa sliznatého, šťuky severnej, zubáča veľkoústeho a ďalších sprievodných druhov bielych rýb. Na týchto revíroch je lov rýb povolený celoročne s dodržaním individuálnej doby ochrany.
Významnými z hľadiska rybolovu sú aj rybník Ďanová (3 ha) a odstavené rameno Biele brehy (7,27 ha) s dominantným zastúpením kapra rybničného a výskytom pleskáča vysokého, lieňa sliznatého, šťuky severnej, zubáča veľkoústeho a ďalších sprievodných bielych rýb.
Účelové hospodárske strediská
Meno martinskej organizácie je na celom Slovensku, ale aj v Česku a Rakúsku spájané s chovom hlavátky podunajskej. Zachovávanie genofondu a rozvoj chovu tejto krásnej pôvodnej ryby našich riek v hospodárskom stredisku na Stáňach je už dlhé desaťročia jednou z priorít chovateľskej činnosti martinských rybárov. Okrem neho Martinčania obhospodarujú ďalšie dve účelové hospodárske strediská (Hruškov mlyn a Turany - Černík) zamerané na chov pstruha potočného, pstruha dúhového, sivoňa potočného a podustvy severnej. Dochované rybky slúžia primárne na zarybnenie ich vlastných revírov a nadprodukciu ponúkajú ako násadu ostatným organizáciám SRZ.
Investičná a brigádnická činnosť je priamo úmerná finančným možnostiam a potrebám organizácie. Brigády sa zameriavajú na čistenie potokov a riek od nežiadúcich pobrežných porastov, úprave korýt odchovných i lovných potokov, vytváranie jednotlivých kaskád, ktoré zmierňujú rýchlosť toku a vytvárajú lepšie podmienky pre rybiu obsádku. Nemožno nespomenúť, že veľa času a energie sa vynakladá na čistenie okolia, ako aj samotných vodných plôch od neporiadku, ktorý tam zanechávajú návštevníci týchto miest a od komunálneho odpadu vyvážaného občanmi do tých najkrajších zákutí našich revírov.
V zimnom období sa činnosť zameriava na vysekávanie otvorov na prevzdušnenie stojacich a zamŕzajúcich vodných plôch. Neodpracovanie stanoveného času jednotlivými členmi sa spoplatňuje a finančné prostriedky sú využívané na kúpu a skvalitnenie materiálno‑technického vybavenia obvodných organizácií pre zabezpečovanie prác.
Odchovný rybník v lokalite Schádzaná
V poslednom období sa zakúpili prostriedky potrebné na skvalitnenie vykonávania brigádnickej činnosti ako napríklad krovinorezy, píly a podobne. Sme hrdí na zrealizovanú veľkú investíciu, kúpu rybníka Ďanová do vlastníctva organizácie, jeho vyčisteniu a obnove výpustu. Boli vykonané i ďalšie náročné investície, skvalitnenie a zmodernizovanie odchovných zariadení na jednotlivých hospodárstvach zaizolovaním nádrží, vybudovaním moderného okysličovacieho zariadenia vody v liahni na Hruškovom mlyne, narazením novej studne na Stráňach, opravením výpustov na rybníkoch RH Černík, rekonštrukcia účelového zariadenia na štrkoviskách Sučany…
V neposlednej miere nesmieme zabudnúť na investíciu vyčistenia a vybudovania odchovného rybníka v lokalite Schádzaná, zakúpenie úžitkového automobilu, zlovovacieho benzínového elektrického agregátu a prepravných nádrží pre činnosť hospodára a vylovovacej skupiny. Do budúcnosti sú spracované alebo sa spracovávajú projekty na opravu záchytu vody pre RH Stráne, prívod vody pre RH Hruškov mlyn zo Záhradnického potoka a hlavná investícia by mala smerovať do sprevádzkovania rybníka Čajka, na čo je už spracovaný projekt a prebieha schvaľovacie konanie. V ďalšom období plánuje výbor podať žiadosti o kúpu do vlastníctva organizácie ďalšie revíry, ktoré v súčasnej dobe obhospodarujeme.
Zhoršujúci sa prístup k ochrane životného prostredia
V súčasnosti sa funkcionári MsO snažia svojou činnosťou udržať prijateľný stav vo vodnom ekosystéme vôd, ktoré obhospodaruje. Materialistický a stále sa zhoršujúci prístup k ochrane životného prostredia sa prejavuje aj v Turci. Nevyhýba sa tomu ani rieka Váh, ktorú považujú materialisticky zmýšľajúci podnikavci za lacný zdroj zisku. Ťažbou štrku menia štruktúru dna a profil koryta, a tým narušujú podmienky na prirodzenú migráciu a trenie pôvodných druhov rýb. Ďalším faktorom, s ktorým sa stretávajú pri ochrane života vo vodách, ktoré obhospodarujú, sú malé vodné elektrárne na pstruhových potokoch. Tu tiež prevláda snaha o zisk a nehľadiac na prirodzenú migráciu rýb sa len s ťažkosťou darí presadzovať nutnosť technických zariadení, ktoré toto umožňujú.
Kladom môže byť konštatovanie, že v priebehu niekoľkých rokov dozadu sa nevyskytol v regióne žiadny hromadný úhyn rýb a vodných organizmov z dôvodu ekologickej havárie.
Problémom posledného obdobia je rozmnoženie chránenej vydry na našich hlavne odchovných potokoch, a tak sa pravidelne stáva, že s malou násadou pstruha potočného kŕmime vydry.
Tie však stále boli a sú v regióne a revíroch, horšie je to za posledných päť rokov so zimovaním kormorána veľkého aj na turčianskych vodách. Je to nepôvodný predátor rýb, ktorý nemá u nás prirodzeného nepriateľa, a tak spôsobuje v našich revíroch, hlavne tečúcich a v zime nezamŕzajúcich, obrovské škody na rybej obsádke. Najviac ohrozeným druhom je lipeň, pstruh a podustva, ktorých úlovky každým rokom klesajú. Boj proti tomuto škodcovi sa sústreďuje na jeho plašenie a čiastočný odstrel v rámci povolenej výnimky MŽP.
Je to však iba dielčie riešenie, ak sa tento problém nebude riešiť celoeurópsky, tak za pár rokov bude kormorán veľký taký premnožený, že jeho výskyt i u nás bude celoročný.
O ochranu životného prostredia a monitorovanie jeho stavu sa v MsO stará sekcia rybárskej stráže. Zároveň plní svoju hlavnú úlohu v ochrane rybárstva a ochrane rybárskeho práva.
Pretekárska činnosť a práca s deťmi
Krúžky mladých rybárov majú v našej organizácii dlhoročnú tradíciu, založenú na obetavej práci vedúcich týchto záujmových útvarov a v spolupráci s centrami voľného času (v minulosti Domy pionierov a mládeže) Kamarát (Martin) a Domino (Vrútky). Množstvo dnes už dospelých členov martinskej MsO prešlo starostlivými rukami J. Majera st., V. Zimena, M. Kulicha, A. Lojdla, p. Barániho, M. Kšenžigha, D. Morgoša, F. Závodského, M. Šestága, R. Martiniaka st. a iných. Vďaka vám!
Prvá polovica mája sa u väčšiny rybárov spája s účasťou na každoročných „otváracích pretekoch“, organizovaných jednotlivými obvodnými organizáciami. Tie však nie sú jedinou športovou udalosťou v rámci MsO. Tá každoročne v spolupráci s rôznymi spoločenskými organizáciami usporadúva preteky v love rýb udicou pre deti, ale aj dospelých. V posledných rokoch sa stáva tradíciou obojstranne prospešná spolupráca s firmou Volkswagen (preteky v LRU pre zamestnancov) a spolupráca s CVČ Kamarát a Domino pri organizovaní pretekov v LRU pri príležitosti „Dňa detí“(obr. VW Day, deň detí).
Svoju tradíciu má aj „Memoriál Samuela Ivašku“, kde si svoje majstrovstvo v love rýb merajú členovia výborov obvodných organizácií MsO SRZ Martin a pozvaní hostia z okolitých MO a MsO SRZ a spomienkové preteky „Petra Facunu“ na rybníku Ďanová.
Účasťou súťažných družstiev v ligových súťažiach sa MsO SRZ Martin ujala taktiež organizácie niekoľkých ligových pretekov v LRU‑muška (2006) a LRU‑prívlač (2006, 2007a Majstrovstiev SR v LRU‑muška juniorov (2008).
Aj po sto rokoch existencie a problémom, ktorým musí aj v súčasnosti MsO Martin čeliť, nechýba jej členom a funkcionárom chuť do práce a rozvoja rybárstva v ich regióne. K tomu im želáme veľa zdravia a elánu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
