Jedna skupina rybárov loví ryby len pre záľubu a svoje úlovky prakticky vždy púšťa späť do vody. Druhá skupina naopak – loví ryby len pre mäso. Ako by to teda malo byť?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2020.
Keď som takmer pred tridsiatimi rokmi púšťal späť na slobodu jedného z mojich prvých väčších boleňov ulovených v Dunaji muškárením, okolití rybári sa len s údivom prizerali a krútili hlavami. Po tretej pustenej rybe to už jeden z nich nevydržal a prišiel za mnou, či by som mu ho nepodaroval. Prečo nie? Rybár spokojne odišiel s asi trojkilovou rybou.
No po chvíli sa pri mne zastavil ďalší starší rybár s otázkou: „Prečo tie ryby len tak z rozmaru lovíš a púšťaš?“ Pravdupovediac, ťažko som hľadal odpoveď. Čakal som, že bude nasledovať náročná debata o etike tzv. športového rybolovu. Veď trápiť, hoci aj nemú rybu, len pre uspokojenie vlastnej loveckej vášne alebo pre záľubu je... Našťastie to ukončil celkom pragmaticky slovami: „Veď potom nám neberú.“ Napriek tomu som lov v ten deň ukončil.
Najväčšími pytliakmi sú často samotní rybári.
Jedinečná možnosť
Nie je to tak dávno, čo bolo prakticky nemysliteľné loviť ryby len pre pocit z krásneho úlovku, dokázanie svojho loveckého umenia alebo pre trofej v podobe fotografie rekordného úlovku. Aj keď už v minulosti bolo nepísaným pravidlom správnych rybárov, že sa prvý úlovok na začiatku sezóny púšťal. Dodnes si pamätám, keď som ako mladý rybár dorastenec dlho váhal a premýšľal, či pustím prvého pstruha v sezóne, ktorý mal až okolo 45 cm. Postupom času mi to už prišlo celkom prirodzené a začali sme so známymi púšťať na slobodu aj ryby – napríklad – mimoriadne bojovné, krásne sfarbené alebo v miestach, kde sa nám zdalo, že ich je už menej. Áno, my rybári, na rozdiel od poľovníkov, máme tú jedinečnú možnosť darovať svojmu úlovku slobodu.
Aj toto je odvrátená tvár revírov bez privlastnenia si úlovku.
Kde je pravda?
Postupom času sa táto „možnosť“ pustenia úlovku späť na slobodu rozšírila, a to najmä pri úlovkoch trofejných rýb, hlavne kaprov. Podľa rôznych zahraničných vzorov začali aj u nás vznikať revíry bez privlastnenia si úlovku, až sa medzi rybármi doslova vyprofilovali dva takmer extrémne názorové prúdy, rozdiely. Jedna skupina rybárov loví ryby len pre záľubu, druhá skupina len pre mäso. Kde je pravda?
V snahe nájsť aspoň trochu uspokojivú odpoveď som často pri vode debatoval so zástancami jednej aj druhej skupiny. A neboli to vôbec jednoduché debaty. Pádne argumenty boli na obidvoch stranách. Pokúsim sa vybrať aspoň niekoľko hlavných myšlienok...
Nešetrná manipulácia a lov, hlavne v čase neresu, znamenajú často úhyn tých najkrajších matečných rýb.
Lov rýb pre obživu
Lov rýb je starý ako samo ľudstvo. Loviť ryby pre obživu bolo vždy prirodzené. Ryby boli, sú a pevne verím, že aj naďalej zostanú dôležitou súčasťou potravy ľudí, ako aj množstva ďalších živočíchov. Aj z etického hľadiska je takýto lov v poriadku – veď lovíme preto, aby sme prežili! Aj iné živočíchy, dokonca aj dravé ryby, lovia z toho istého dôvodu. Lovom rýb vo vlastných vodách využívame miestne zdroje a tak zároveň chránime prírodu. Nie dovozom lososov alebo lacných pstruhov či pangasiov, často s veľmi otáznou kvalitou. V minulosti sme tomu vraveli hospodárenie, dnes sa to označuje za trvalo udržateľný rozvoj. Veď aj naše ryby majú vynikajúce, ľahko stráviteľné, dietetické mäso. Dokonca aj rybí tuk je mimoriadne kvalitný. Má schopnosť znižovať cholesterol v krvi a tým pôsobí preventívne proti srdcovo-cievnym ochoreniam... Samozrejme, to všetko platí len pri rybách z čistej vody!
Rekreačný rybolov, alebo priemyselná ťažba rýb?
Lov rýb pre záľubu
Loviť ryby len tak pre zábavu by pravdepodobne z etického hľadiska neobstálo. Trápiť nejakého živočícha len pre uspokojenie vlastnej loveckej vášne asi nie je celkom v poriadku. Dokonca v niektorých krajinách, kde už prevládli extrémne názory, takýto lov ani nie je možný a ryba sa po ulovení musí ponechať. Po ulovení povoleného množstva sa lov jednoducho ukončí. A to už nevravím o love na živú rybku!
Bez komentára...
Revíry bez privlastnenia úlovku
Avšak vývoj, aj v rybárstve, veľmi rýchlo napreduje. To, že sa z lovu rýb pre obživu stala aj záľuba, je celkom logické. Už nie je potrebné uloviť rybu preto, aby sme prežili. Z rybárstva sa stala predovšetkým voľnočasová aktivita – rekreačný rybolov. Množstvo rybárov vzrástlo. Zdokonalila sa rybárska výbava aj rybolovné metódy. Dnes je možné na udicu vyloviť absolútnu väčšinu hospodársky cenných rýb, prakticky z ktorejkoľvek vody, dokonca aj z najväčších priehrad. Revíry bez privlastnenia si úlovku predstavujú určitú alternatívu pre to, aby sme ryby v našich vodách udržali a zároveň si mohli zarybárčiť. Ide hlavne o udržanie matečných rýb, ktoré v dôsledku enormných rybárskych tlakov a premnožených predátorov z niektorých vôd takmer vymizli. Žiadne zarybňovanie plne nenahradí straty na pôvodnom genofonde rýb. Okrem toho sa niektorými druhmi rýb vôbec nezarybňuje.
S kvalitným rybárskym vybavením a technikou je dnes možné vyloviť väčšinu rýb aj z veľkých priehrad... (foto L. Mara).
„Mäsiari“ vs „športoví rybári“
Ako som už spomínal, medzi rybármi sa časom vyprofilovali dve, doslova antagonistické, skupiny. Jedna skupina, hanlivo označovaná ako tzv. „mäsiari“, nepustí žiadny úlovok – skonzumujú, predajú, vymenia alebo skŕmia doslova každú šupinku! Päťdesiat kaprov za sezónu je pre nich stále málo, úlovky zatajujú, prepisujú dátumy, alebo – tí poctivejší – si kupujú ďalšie povolenia. Nezaujíma ich budúcnosť revíru, brigád sa takmer nezúčastňujú, zato na členských schôdzach ich najviac počuť! Pravidelne nadávajú na hospodára a na prázdne vody! Ale matematika jednoducho nepustí. Pokiaľ by sme si všetci brali, čo i len po päťdesiat kaprov, nestačili by nám pomaly ani všetky české rybníky!
Na druhej strane máme tzv. „športových rybárov“. Ale asi si tiež neuvedomujú, že ryba si na udici zašportovať určite nechce! Dlhé zdolávanie, hlavne v teplej vode v letnom období znamená, že ryba má minimálne šance na prežitie. Ostal som prekvapený, keď mi istý rybársky hospodár povedal, že na ich revíroch sa v letnej sezóne ulovilo sedem sumcov cez dva metre a všetky boli pustené späť. Potom mi položil otázku: „Jaro, čo myslíš, koľko ich prežilo?“ Nečakal na moju váhavú odpoveď a hneď ma šokoval. „Ani jeden!“ Len som nasucho preglgol. „Povedz, nie je lepšie ich hoci vyúdiť a zjesť?“ Áno, aj toto je odvrátená tvár „športového rybolovu“! A to nevravím o uhynutých matečných kaproch! O roztrhaných, opuchnutých, krvácajúcich ústach rýb v mnohých súkromných, občas aj zväzových revíroch!
Aj lov bez privlastnenia si úlovku musí mať určité pravidlá. Pokiaľ ich nebudeme vedieť zdôvodniť a akceptovať, prevezmú iniciatívu rôzne extrémne ochranárske skupiny! Dokonca som sa stretol s názormi, prečo nie je povolený celoročný lov na revíroch bez privlastnenia si úlovku, bez akéhokoľvek druhového hájenia? No predsa preto, že aj tu a práve tu, kde je dostatok matečných rýb sa tieto ryby prirodzene rozmnožujú. Nechajme ich splniť si v pokoji svoju rodičovskú povinnosť a aj sa potom zotaviť! Neres predstavuje enormnú záťaž pre rybí organizmus, veď práve po nerese uhynie najviac rýb. Nesťažujme im to ešte viac!
Dalo by sa napísať ešte veľa – či už na jednu alebo druhú extrémnu skupinu rybárov. Isteže, ani mne, ako rybárskemu hospodárovi, nie je jedno, keď mi rybár pred očami škrabe od šupín desaťkilového matečného kapra. Je to obrovská škoda! Ale uvedomme si, že ešte väčšia škoda je, ak nám ryba po nešetrnej manipulácii uhynie a zostane rozložená niekde pod brehom ako „hnojivo“...
Ďalší uhynutý kapor.
Ideálny je kompromis
Nebuďme k sebe nevraživí, ba až nenávistní. Nevypisujme po internete urážlivé vety, dokonca anonymne! Snažme sa k uloveným rybám všetci správať maximálne šetrne. A je úplne jedno, či si chceme úlovok ponechať alebo pustiť späť na slobodu. Aj v tomto smere priniesli vyznávači lovu „chyť a pusť“ veľa pozitívneho. Dnes sú už podložky na ryby nevyhnutnou súčasťou výbavy mnohých rybárov. Snažme sa vidieť i počuť aj druhú stranu.
Ako to už často býva, myslím, že pravda je niekde uprostred. Ideálne by azda bolo, keby určitá časť revíru bola chránená rybia oblasť, ďalšia časť bez privlastnenia si úlovku a nakoniec lovný revír. Hlavne v riekach alebo na priehradách to v budúcnosti považujem prakticky za nutnosť. Pokiaľ chceme mať normálne zdravé populácie rýb v našich revíroch, je to jedna z najschodnejších ciest. Žiaden extrém nie je dobrý a neprináša pozitívne výsledky.
Neetické, ale reálne foto.
Chránené rybie oblasti
Možno niekto namietne, že netreba revíry bez privlastnenia si úlovku. Že udržať druhovú pestrosť rýb a pôvodné matečné stáda dokonale dokážu chránené rybie oblasti. Áno, určite je to pravda. Chránené rybie oblasti sú, z hľadiska ochrany rýb, jednoznačne tým najpozitívnejším. Avšak ich nevýhodou je napríklad to, že sa ľahko môžu stať doslova „špajzami“ pre premnožených predátorov. V revíroch bez privlastnenia si úlovku je v priebehu sezóny pohyb rybárov a tým zabezpečená určitá ochrana rýb pred predátormi. Takisto revíry bez privlastnenia si úlovku predstavujú možnosť ako udržať rekreačný rybolov aj v revíroch dlhodobo znečistených, kde konzumácia rýb predstavuje pre ľudí veľké zdravotné riziká. Typickým príkladom je Zemplínska Šírava, dlhodobo znečistená polychlórovanými bifenylmi. A takýchto vôd v budúcnosti pribudne oveľa viac!
Tento kapor je vhodný už len pre „kafilérku“.
Rybárstvo má význam a potenciál
V súčasnej dobe je potrebné vidieť rybárstvo v oveľa širších súvislostiach, ako to bolo v minulosti. Už to nie je len spôsob zabezpečenia obživy. Rybárstvo je významnou voľnočasovou aktivitou, spôsobom rekreácie. Umožňuje, ba doslova ťahá ľudí z pretechnizovaného betónového sveta späť do prírody. Pokiaľ neprecítime prírodu, tak ju ani nikdy nepochopíme a nenájdeme si k nej vzťah. Je to viac ako kedykoľvek predtým dôležité, hlavne u detí a mládeže. Rybári ako prví upozornia na zhoršenú kvalitu vody, znečistenie. V ochrane prírody majú dôležité postavenie, hoci často je, žiaľ, aj opak pravdou! Bez vody – čistej vody, život jednoducho končí! Dúfam, že zanedlho nastane čas, keď sa nielen rybári, ale celá spoločnosť bude musieť vážne začať zaoberať kvalitou vody v našich riekach!
Rybárstvo je aj predaj rybárskych potrieb, zamestnanosť, turistický ruch, nemalý ekonomický prínos. A práve tu je ďalší obrovský a dosiaľ nedocenený potenciál, predovšetkým revírov bez privlastnenia si úlovku. Môžu prinášať zamestnanosť a „peniaze“ do oblastí, kde je často nedostatok pracovných príležitostí. Týka sa to hlavne podhorských oblastí so zachovanou prírodou a ešte stále relatívne čistými vodami. Kapitálne pstruhy, lipne, unikátne hlavátky sú silným lákadlom pre množstvo nielen našich, ale aj zahraničných rybárov. Je to ďalšia možnosť ako podporiť turistický ruch a priniesť nové pracovné príležitosti v spojení s predajom rybárskych povolení, ubytovaním, stravovaním, rybárskym sprievodcovstvom, výrobou a predajom suvenírov a ďalšími službami...
Rybárstvo neznamená len lov rýb, ale jeho význam je oveľa väčší. Je to najmä starostlivosť o ryby, vodu, rozumné hospodárenie, nie plytvanie zdrojmi. Vážme si to, že máme viac možností a že sa môžeme rozhodnúť – či si rybu ponecháme alebo jej darujeme slobodu. Je na každom z nás, ako sa rozhodne.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
