V predošlom rozprávaní som sa zmienil o pozvaní priateľa, Slováka, ktorý v exotickej destinácii okrem iného loví žraloky. Také sa neodmieta, takže som zbalil najpotrebnejšie a zoznamujem sa s tamojšou vnútrozemskou flórou i faunou – vtákmi, leguánmi, hadmi, ale najmä so špecifickými rybami a rybármi...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2020.
Skúmam chute domácich rýb
Okolo brehov boli porasty asi na meter šírky až po hladinu. Väčšinou šlo o rastliny, ktoré poznáme z akvárií, vallisnerie, bacopy alebo drobné lekná. Nahodil som tak, ako som zvyknutý u nás pri love ostrieža a krátkymi poskokmi som skúmal dno. Za nástrahou sa okamžite spravila vlna a ako klepla nástraha o dno, ryba sa zastavila. Ďalší pohyb – ryba to isté a čakala. Nuž som prestal klepať a prerušovať ťah, ale zdvihol som nástrahu na hladinu a pridal v navíjaní. To bol ten správny postup! Ryba okamžite zobrala, po záseku začala vyskakovať s otvorenou tlamou – klasika pri tomto druhu. Po chvíli ju to prešlo a dala sa zdolať úplne v pohode.
Veľké jedince boli v útoku oveľa pomalšie a dosť často sa stalo, že pri prenasledovaní nástrahy ich predbehol oveľa menší, takže takýto veterán už potom nezobral. Ryby boli dosť učenlivé a priam alergické na domáce nástrahy. Domáci rybári lovili tak, ako som čakal, na svoju klasiku: multík, jednodiel 2 m, akcia x fast, 8-17 lb a žiadna práca s nástrahou, len ťahanie na šnúre alebo fluorocarbone. Nástraha mlok, veľký červ na veľkom offsetovom háčiku a koniec fantázie. Alebo živá miestna rybka z obchodu na plaváčiku – tú zobral každý dravec.
Veľmi hojný obyvateľ kanálov, bluegill. Ide o príbuzného našej slnečnice. Dospelý jedinec je veľmi agresívny, keď je v húfe.
Aké počasie, také ryby
V rybníkoch a jazerách boli ryby veľmi náladové podľa počasia. Ak spŕchlo, stačil len krátky dáždik, aktivita stúpla a ryby brali doslova na náhod. Cez slnečné dni boli opatrnejšie, nástrahy selektovali, doslova sa mi stalo, že na tej istej lokalite brali každý deň rozdielne typy, ale poväčšine šlo o gumené nástrahy. O vobler alebo rotačku bol veľmi malý záujem. Mnoho druhov, vzhľadom na nižšiu teplotu vody, nemalo o nástrahu záujem alebo boli špecializované na podobné nástrahy, ako je u nás biela ryba. Videl som krásne sfarbené tilapie a dokonca amury; kus okolo 40 kg bol pre mňa topka, ale miestni nejavili oň žiadny záujem, dokonca mnohí opýtaní ani netušili, že ho majú v jazere za domom, doslova v záhrade.
Mayan cichlid, pomalý, opatrný akváriový druh. Dovtedy naháňa krátkymi výpadmi korisť, nezvykle veľkú, kým neuspeje. V tomto prípade 4Street charter, určený na veľké bassy.
Medzinárodný „match“
Priateľovi známi, ktorí sa dozvedeli o mojej návšteve, zorganizovali malé prívlačové preteky. Veľmi ich zaujal môj výstroj, hlavne jemná šnúra, drobné nástrahy a tiež moja dôvera v náradie. Sebavedomie ich hnalo ukázať, kto je tu doma.
Malo sa chytať na dve hodinové kolá a každé na inom jazere. Jedno bolo plytšie, zarastené, druhé hlboké, krištáľovo čisté, s riedkymi vallisneriami, čiže akvárium. Bol aj rozhodca, ktorý meral ryby, najväčšia brala bank. Chytalo sa totiž o peniaze – vklad bol pekná kôpka dolárov.
Opäť legenda z akvárií, známy oscar. Najinteligentnejšia z ostriežovitých rýb, žije v malých skupinkách, rôzne veľké jedince. Po ulovení jedného sa navzájom hľadali a zostali na mieste, kde som vytiahol ich druha.
Nech nezostanem v hanbe
Začali sme v plytšom jazere, čo mal jeden z pretekárov doslova v záhrade. Dobre, ste doma, ulovím aspoň dačo nech nie som v hanbe; legendárne „zerá“, ako sú známe z našich pretekov, tu hádam nechytím. Zvolil som malú gumku 4street B-Ass bielej farby na 2 g jigu. Oni 12 cm mloky, offset, multik a klasika – orali vodu. Na prvý náhod mal rybu, okolo 20 cm. Dobre teda. Nahodil som neutrálnu tvár a vypol polovicu mozgu, ktorá vnímala rušivé vplyvy, ako bol jasot súperov pri ulovení ryby alebo keď spadla mne.
Ryby bolo treba trochu pohľadať: stačilo prechytávať vrstvy vody, nakoniec som ich našiel. Keďže bolo ráno, boli ešte pokope, ale takmer na hranici dohodenia. Dal som o jeden gram väčšiu hlavičku a preteky ma začali baviť. Jedno ma štvalo, že na takú diaľku sa ich dosť väčších vypínalo; ale stačilo eliminovať ich výskoky – ako pri dúhakoch ponorením špičky prúta do vody a ťahať ich cez brzdu – a bolo po výskokoch. Ku koncu prvého kola som mal už najväčšiu rybu, síce len o pár centimetrov, ale predsa. Viedol som. Chalani znervózneli, začali behať z jedného fleku na druhý. Ja by som už aj skončil, bol som spokojný.
Víťazný black bass. Dal mi veľmi zabrať na jemné náradie.
Napínavé finále
Presun na druhé jazero vzdialené kúsok cesty autom a začalo druhé kolo. Tu mi predchádzajúca nástraha absolútne nefungovala, ryby boli omnoho väčšie. Súper napravo zapol ohromnú rybu celkom pri brehu, ale spadla mu, keďže podberáky sú tuná vec úplne neznáma, hoci ich boli plné obchody. Zaujali ma veľké vážky, ktoré okolo nás krúžili (vo vode sú isto ich ešte väčšie larvy). Rybky nebolo veľmi vidno, tak som vybral z mojich skromných zásob nymfu podobnú vážke a na prepad som skúšal okolo brehov. Aj farba motoroil celkom sedela a veru dobre. Popri niekoľkých stredných rybách a zopár spadnutých, jednému zo súperov sa zavesil kus, ktorý mal rovnaké rozmery ako moja ryba z prvého kola. Čas sa pomaly napĺňal, pár minút pred koncom som mal silný záber, ale rybu som nezapol, predsa len som mal dosť malé háčiky. Asi po treťom náhode sa to zopakovalo a tento úlovok už stál za to. Bol o polovicu väčší ako doterajšie ryby, zabezpečil mi výhru, dokonalú radosť a nové skúsenosti. Zaujímavé, že sme za dve hodiny neulovili inú rybu, len black bassa.
Volavka obrovská, bežná v záhradách.
Floridská vodná sieť
Kanály mali rôznu hĺbku, šírku, väčšina bola navzájom pospájaná kovovými alebo plastovými rúrami s jazierkami, takže ryby voľne migrovali. Pred ústím sa vlievali do väčšieho, ktorý už bol dosť široký a hlboký na to, aby po ňom prešli väčšie motorové člny. Voda bola čistá, trochu sfarbená do hnedasta od humínových kyselín z močiarov, odkiaľ vytekala. Prúd bol slabý, sotva badateľný, nadmorská výška mizivá, keďže najvyšší bod krajiny je dáko málo cez sto metrov.
Pelikány boli veľmi vyberavé, radšej čakali na ponuku od rybárov a len čerstvé ryby.
Ak pôjdete na Floridu loviť...
Ryby boli v podstate rovnaké, akurát bol viditeľný oveľa väčší výskyt drobnejších rybiek, poväčšine cichlidiek, ale videl som i rôzne neznáme druhy podobné našim bielym rybkám. Ryby tam boli teritoriálne, zdržovali sa v skupinách a boli dosť plaché, keďže ich intenzívne lovili vtáky, vydry a korytnačky. Vydry sa vyskytovali dosť hojne aj medzi domami – jednu som videl na školskom dvore, úplne krotkú, keď ma zbadala, lenivo odtiahla do pralesa. Korytnačky bolo vidno písmenkové, ale i obrovské kajmanky, na brehoch suverénne odpočívali veľké leguány, menšie jasnozelené, veľmi plaché, skákali okamžite do vody, dospelé samce až oranžovo sfarbené mali diery v brehoch a boli celkom dôverčivé.
Najväčšie ryby sa zdržiavali na sútokoch malých kanálov s veľkými, kde boli vždy aj najhlbšie úseky. Niektoré časti boli vyslovene nechytateľné, lebo dno bolo zarastené až po hladinu jemným porastom a hoci tam bolo plno rýb, nijako to nešlo.
Priateľ Joe a rybačka na jeho jazere. Brali by ste?
Čo áno a čo nie
Ryba reagovala negatívne na šnúru, fluorocarbon bol vhodnejší. Z nástrah viedla jednoznačne nymfa raka v prírodnej farbe na ľahkom jigu. Ak som ulovil väčšiu rybu, tá pri zdolávaní beznádejne poplašila ostatné, takže bolo treba odísť ďalej. Najľahšie uloviteľné boli ryby z veľkých húfov – predbiehali sa v útokoch. Samotári tu boli iba hadohlavce; keďže sú veľmi teplomilné, tak sú tu vždy na kraji, pod porastom a veľmi ťažké je prekvapiť nejakého. Brehy sú dosť vysoké, stačil tieň a bol preč. Niektoré úseky boli súčasťou súkromných pozemkov, takže boli neprístupné, ale v podstate stačilo ísť o kúsok ďalej – nová voda, nové výzvy.
Ešte pár slov k miestnej legislatíve: povolenie alebo akýsi lístok vraj existoval, ale nikto ho ani nemal. Stál pár dolárov, takže to tu neriešili.
Spotted sunfish, drobná slnečnica. Žije v porastoch tráv, ale na svoju veľkosť je to prekvapivý agresor. Veľkosť nástrahy nehrala rolu.
Nabudúce budeme loviť na pobreží
Také boli moje zážitky zo sladkovodných kanálov a jazierok na Floride. V ďalšej časti vám predstavím moje skúsenosti z výprav k moru, čo bude o celkom inej výbave a o top úlovkoch inej váhovej kategórie.
Pokračovanie nabudúce
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
