Po mesiaci, ktorý som strávil na Katlove, som sa doma ani len neukázal a po dlhej 6-hodinovej ceste z Čiech som na zákrute odbočil – smer Krpáčovo. Rodinu som síce už mesiac nevidel, ale toľko hádam ešte zvládnu... Strašne ma to tam ťahalo, tak som sa rozhodol ešte pre jednu noc na mojej srdcovke.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2020.
Dobre som sa rozhodol
Kamaráti tam lovili už tri dni a mali na konte len dvoch menších kapríkov, čo neznelo ako dobrá správa. Hoci som bol po ceste dosť unavený, udice som mal naviazané ešte z Katlova, takže som si len pripravil PVAčko a na háčik napichol 20-tky dve pod seba Red One, nabil som to na obe udice a nahodil. Žiaľ, jednu udicu som pri nahodení odtrhol, nuž som tam nechal len jednu. Už som nemal viac síl a šiel som si hneď ľahnúť so slovami: „Chalani, ja vám to ukážem aj s jednou udicou a bez kŕmenia“. Netrvalo dlho a bol som v ríši snov... Asi o tretej hodine rannej som sa zobudil na brutálnu jazdu. Pokým som sa spamätal a našiel topánky, ryba si neustále ťahala. Zodvihol som udicu a pocítil som lepšiu rybu. Po 10 minútach som zdolal krásneho asi 8-kilového kapra. Ani som ho nefotil, hneď som ho pustil a už som ani nenahadzoval. Ráno som zbalil a pálil za rodinou. Večer som šiel do roboty na štyri dni a potom už znova nasledoval trojtýždňový pobyt pri vode – kde inde než na Krpáčove.
Po odfotení s pokorou púšťam svojho súpera späť do vody.
Tri týždne rybárskej pohody
Posledné tri prázdninové týždne som strávil, samozrejme, pri vode. Občas som sa šiel domov umyť a odbehol som aj do roboty, ale inak som bol neustále pri vode. Parťáci sa pri mne striedali ako počasie, ktoré sa za tie dni menilo ako na hojdačke. Cieľom bola aspoň jedna ryba cez 80 cm a 10 kg.
Na tejto trojtýždňovke som si dal za cieľ chytiť čo najmenej rýb pod 70 cm. Ako som už spomínal, dostať sa cez 70 cm bolo dakedy pre mňa veľmi náročné. Dlho som premýšľal, ako selektovať a ako úspešne odchytávať cieľovú rybu. Vedel som, že je blud selektovať rybu priemerom alebo počtom boilies. Jediná možnosť, ako selektovať, je len v montáži. Môj názor je taký, že selektovať rybu boiliesom je hlúposť a neraz sa mi to potvrdilo.
Montáž som mal klasickú, ako používam vždy – šnúrka SkinLink od Nash alebo Srip-X od Carp'R'Us len v 25 lbs verzii, háčik buď Centurion alebo Predátor veľkosti 6 plus krúžok a rovnátko, cca 5 cm nad háčik, kde končí stiahnutá šnúrka, tam pridávam gramový brôčik.
Ako táto montáž dokáže vyselektovať rybu? Je to úplne jednoduché – prispôsobujem vzdialenosť od guľôčky po háčik podľa veľkosti, akú rybu vyžadujem. Používal som vzdialenosť od 5 do 7 cm. Nemusíte sa toho vôbec obávať, ryba okolo 70 cm to nasaje úplne bez problémov, dokonca háčik sedí vždy v spodnej pere. Ako nástrahu som použil 2 × 20 mm SK30 alebo Signál a na druhú palicu kŕmny rad Grab & Go, príchuť Spice.
Počas tých troch týždňov sme chytili viac než 20 kaprov od 70 do 83 cm a nespočet amurov, z ktorých najväčšie mali od 90 do 95 cm, a takých bolo asi 10 kusov. Je síce pravda, že na taký záber som čakal dlhšie, ale keď to prišlo väčšinou to stálo za to. Hmotnosť rýb sa pohybovala od 6 do 9 kg a ak to pôjde takto ďalej, tak verím, že tieto ryby sa budú za dva roky pohybovať okolo 10 kg.
Úspešný deň na Katlove si decká z tábora veľmi užili.
Začala sa škola
Prišiel september a ja – či som chcel alebo nie – musel som nastúpiť do posledného, maturitného ročníka. Plány boli každý víkend až do zamrznutia stráviť pri vode. No už po prvom týždni som si uvedomil školskú realitu – vhupol som do sveta písmen a čísiel. Každý víkend som bol zahrabaný v knižkách, pretože profesori nám dávali náročné písomky. Na rybách som mohol byť len mysľou a dúfal som, že čoskoro k vode vyrazím.
Naskytla sa príležitosť stráviť pri vode aspoň jeden deň, respektíve noc. V piatok po škole som hneď skočil do auta a ponáhľal som sa k vode. Všetko som robil precízne, aj napriek krátkemu času na lov. Sadol som si k vode a všetky veci boli ešte v aute. Ani neviem nad čím som premýšľal, ale hodina a pol ubehla ako voda a ja som presne vedel, kam pôjdu moje montáže – na jednom mieste sa stále ukazovali ryby. Vzdialenosť bola veľmi dostupná, tak som si úplne pokojne nakobroval asi kilo gúľ do priestoru približne 5 × 5 m. Absolútne som sa neponáhľal – k vode som sa dostal pred druhou hodinou po obede a montáže ležali vo vode až okolo piatej. Vedel som presný čas, kedy spravím prvú rybu, lebo v tomto období mi ryby chodili pravidelne len po zotmení a tesne nad ránom. Všetko bolo prichystané: stavil som na topky SK30, ešte preliate krillovým hydrolyzátom plus ružová popka SK30. Na druhú palicu som dal kŕmny rad Spice, ktorému som veril najviac. A potom som si v pohode vychutnával krásne jesenné scenérie prírody.
Prišiel ma pozrieť kamarát Johny Perfecto z PVA Hydrospol, tak sme pokecali a čas ubehol rýchlo. Johny pred zotmením odišiel a asi o 10 minút nato som mal prvú jazdu. Nebudem naťahovať, bol to jeden z najväčších kaprov sezóny na Krpáčove – krásny, zdravý šupináč s neskutočným pupkom. Škoda bola, že som bol sám, inak by som mal pekné fotky. Rybka mala okolo 8 – 9 kg. Netušil som však, čo sa bude diať ďalej...
Tento kaprík odštartoval sériu záberov, no všetko to boli ryby od 3 do 6 kg. Celú noc som sa nezastavil. Už som k tomu nedával ani PVA a nahadzoval som to po celom jazere, aby som sa trochu vyspal, no ryby boli v neskutočnom žravom amoku. Nad ránom som vypol pekného amura pri brehu. Nevadí, krásna noc za mnou. Musel som však do roboty, takže som to zbalil a so slovami „o týždeň odveta“ som odišiel.
Prvá žena, ktorá strávila so mnou tri týždne pri vode.
O týždeň neskôr...
Presne ako minulý piatok, aj tento som šiel k vode na jednu noc a potom som opäť šiel do roboty. Všetko som spravil ako predtým. Vedel som, že do večera mám čas, takže som mohol nerušene relaxovať. Len čo sa zotmelo prišla razantná jazda a ja si zdolávam kapríka, ktorého som už chytil na jar tohto roku. V noci prišiel len menší kaprík a ja som sa super vyspal. No ráno, 10 minút pred budíkom, ma zobúdza razantná jazda... Podobral som zas kapríka, ktorého som už chytil počas letnej trojtýždňovky a kamoši ho chytili šesťkrát, čiže za tento rok bol vonku už 8-krát! Je to kaprík s neskutočným apetítom a papuľku mal úplne čistú, čo som nechápal, keďže bol toľkokrát na háčiku. Naposledy sa chytil na konci leta s hmotnosťou okolo 6,5 kg a teraz som ho odhadoval cez 7 kg – kaprík sa krásne futruje na zimu. Keď som už začal baliť, tak sa mi rozbehol ďalší prút, ale išlo, žiaľ, o menšiu rybu.
Kaprík, ktorého som
chytil počas troch
dní dvakrát.
Nehoda s dobrým koncom
Vedel som, že toto bude posledná vychádzka, aspoň na tri hodinky. Veď čo, vodu poznám dokonale a za tri hodiny sa dá vychytať do sýtosti. Prevládlo však chladné počasie a keďže som na ryby zobral aj svoju paniu, povedal som jej: „Jeden záber a ideme domov“. Ten prišiel asi za dve hodinky – po jazde sa ryba okamžite vynorila a ja som začal priťahovať. Asi po piatich metroch sa mi silon pri navijaku pretrhol a už som videl iba silon putujúci po hladine... Snažil som sa ho chytiť, ale bez úspechu. Bol som bezradný a strašne ma to nazlostilo; nie preto, že som prišiel o peknú rybu, ale preto, že bude za sebou ťahať zhruba 90 metrov silonu.
O tri dni nato som sa stretol s kamošom v Tescu a vravel som mu o mojom nešťastí. On na to: „Andrej, buď v kľude. Aj keď si prišiel o 90-centimetrového amura, je v poriadku, chytil ho rybár, ktorý bol na šťuky a on sa mu zamotal do plaváka. Vytiahol ho a našťastie pustil.“ Bol som rád, spokojne som si ním podal ruku a odišiel.
Ruské peklo, ale takýto už poteší.
Želanie na záver
Priatelia, pri vode som strávil dohromady 87 nocí. Hoci som sa tej stovky pre školské povinnosti nedočkal, na budúci rok to istotne dám. Prajem vám všetkým úspešnú sezónu 2020! Nech sa vám foťák plní krásnymi rybami a nezabúdajte, prečo robíme tento krásny šport. Nie je to o značke alebo sponzorstve. Choďte k vode a užívajte si ten krásny čas v pokoji, nie v strese, že „potrebujem nachytať velikánske kapry pre môjho sponzora“... Ja som už z toho vyrástol a som veľmi rád, že som to konečne pochopil.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
