Aprílové slnko už dokáže príjemne zahriať, ale počasie môže byť ešte stále veľmi zradné a pokojne nám môže priniesť aj studenú snehovú prehánku. Spomínam si na také dni, keď som sa chystal na ryby a ráno bolo zrazu všade bielo.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: APRÍL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Na také dni si človek spomenie aj po mnohých rokoch. Ale úprimne povedané, oveľa viac sa teším z pekných slnečných dní, keď všetko vonia jarou, je príjemne teplo a príroda nás pozýva, aby sme sa na pár hodín posadili k vode, trebárs s ľahkým feedrovým prútom...
Plytký rybník sa rýchlo prehreje
Koniec mesiaca sa skutočne vydaril. Vlastne, on to ešte nie je koniec. Do posledného apríla chýba ešte viac ako týždeň. Slniečko svieti od rána do večera a ja premýšľam, kam aspoň na chvíľu vyraziť. Hladina rieky po jarnom topení už klesla, ale voda je stále veľmi studená. Keď sa chcem zabaviť, radšej stavím na nejakú menšiu stojatú vodu, ktorá sa už skutočne prehrieva a ryby sa začínajú pekne kŕmiť. Mám kúsok od domu rybník, ktorý má necelé dva hektáre. Je dosť plytký, takže sa na jar rýchlo prehreje a ryby tam bývajú zavčasu aktívne. Ako každý rybník u nás, aj toto je voda zarybnená kaprom, ale je tu aj karas, amur, nájde sa červenica, nejaká tá plotička, občas sa uloví aj pleskáč a ešte zriedkavejšie nejaký ten lienik. Pre pobavenie je to dobrá voda a chodím tam celkom rád hlavne v takých chvíľach, keď nemám veľa času a chcem sa trochu zabaviť, pretože tu na záber nikdy nečakám dlho. Takýchto vôd je u nás veľa a na jar ich navštevujem najčastejšie.
Kúsky chleba robia v kŕmení divy.
Rybár má loviť tam, kde sú ryby
Popoludní zasadnem na brehu rybníka. Než začnem s prípravami, rozhliadnem sa trochu okolo. Váham totiž, či voliť hlbšiu vodu alebo ponúknuť svoje nástrahy rybám radšej na plytčine. Keď to však v kúte vľavo, kde je vody sotva do pása, poriadne zašpliecha, je razom rozhodnuté. Musím síce šliapať so všetkými svojimi vecami o kúsok ďalej, než som pôvodne myslel, lenže v tomto období, ako napokon aj kedykoľvek inokedy, je správna voľba miesta veľmi dôležitá, ba priam kľúčová! Rybár má loviť tam, kde sú ryby a nie sadnúť si tam, kde je pohodlný breh a čakať na zázrak, čo sa v mnohých prípadoch deje.
Lieň hnojáčikom neodolal.
Dnes sa chcem „hrať“ s drobotinou
Upracem sa teda do vzdialeného kúta, nájdem kúsok rovného brehu, ticho rozkladám svoje náčinie a začnem miešať kŕmenie. Všetko robím čo najtichšie, pretože hodlám loviť len kúsok od brehu a nerád by som si ryby vyplašil. Nemám v úmysle nahadzovať ďalej ako desať metrov a plánujem kŕmiť a pokladať svoju nástrahu presne na vrchol hrany, kde sa dno začína prepadať hlbšie. Mám to tu po rokoch rybárčenia dobre zmapované a viem, kam nahodiť. Na toto miesto chodím vtedy, keď sa ryby príliš neukazujú a ja som si nie istý, kde ich hľadať. Potom nahodím jeden prút do plytkej vody a druhý na hĺbku. Potom – podľa toho, kde zaznamenám aktivitu rýb – premiestnim aj druhý prút. Dnes ale budem chytať len s jedným prútikom. Nejdem po kaproch, aj keď sa ich záberu, samozrejme, nebránim. Uspokojím sa so zábermi drobotiny, pretože sa chcem zabaviť a podľa toho si pripravujem aj náčinie a kŕmenie.
Na pobavenie stačí krabička červov.
Kŕmenie chcem mať veľmi aktívne
Miešam ľahkú, celkom dosť kaliacu zmes s medovou vôňou, do ktorej pridám trochu chlebovej mrveničky. Tieto kúsky toastového chleba, ktorý som prepasíroval cez sito, na ktorom inak čistím mäsové červy, dokážu v kŕmení divy. Omrvinky pečiva sú ľahučké, vo vode napučia a stále sa vznášajú a zase klesajú na kŕmnom mieste. No a čo si budeme hovoriť, kaprovité ryby pečivo milujú. Preto je často súčasťou mojej vnadiacej zmesi kedykoľvek v roku a najmä teraz, keď chcem mať kŕmenie veľmi aktívne. Zmes mám prevlhčenú a než si pripravím prút, nechám ju v pokoji odpočívať. Počas tých niekoľkých minút, kým sa budem venovať prútu a koncovej zostave, absorbuje zmes vodu a bude tak rovnomerne prevlhčená.
Až si všetko pripravím, potom zmes ešte doupravím do finálnej konzistencie a bude hotovo. Aj keď sa vám bude zdať zmes po prvom vlhčení v poriadku, je isté, že v priebehu niekoľkých minút dosť vyschne a bude potrebné ju dovlhčit. Preto najskôr pripravujem zmes a potom náradie. Inak viem celkom iste, že by som potom musel prerušiť lov a zmes dovlhčovať, pretože by nedržala v krmítku.
Vyskúšam aj hnojáčiky.
Prút, vlasec, nadväzec, krmítko...
Pre dnešok použijem ľahký prútik dlhý tri metre, s vrhacou záťažou maximálne štyridsať gramov, čo pre lov drobnejších rýb nakrátko úplne stačí a vyberám tú najjemnejšiu špičku. S koncovou zostavou nič zvláštne nevymýšľam. Bude to klasická priebežka s nadväzcom dlhým zhruba štyridsať centimetrov. Chvíľu váham nad priemerom vlasca pre nadväzec a nakoniec volím miesto klasickej dvanástky radšej štrnástku. Keby prišiel nejaký kaprík, budem mať nejakú rezervu. Ak by drobotine silnejší priemer prekážal, výmena bude trvať len pár sekúnd. Konečne mám hotovo. Teraz pomocou väčšieho krmítka trochu nakŕmim a ide sa na to. Vnadím len zmesou, ale keď prvýkrát naostro nahodím aj s nástrahou na háčiku, čo sú tri kostné červy, pridávam červy aj do krmítka a k tomu ešte pár zrniek kukurice z plechovky.
Zásek! Bude to pleskáč alebo plotica?
Nástrahu ponechám na mieste v pokoji asi tri minúty a keď sa dovtedy špička nepohne, znova prehadzujem. Po treťom nahodení mám pekný, čitateľný záber. Špička prúta sa málinko prihla a vzápätí sa ohne naozaj poriadne, takže nie je na čo čakať. Seknem a hneď cítim na konci vlasca rybu. Je to príjemný a vzrušujúci pocit, zvlášť vtedy, keď sa ryba celkom bráni. Po celý ten čas, kým ju ťahám k sebe, môžem hádať, čo som to vlastne zasekol. Bude to pleskáč alebo azda veľká plotica? Mohol by to byť podľa slušného odporu aj menší kaprík, ale najpravdepodobnejší – a o chvíľu sa mi to aj potvrdzuje – je karas, presnejšie karas striebristý. Kedysi tu bývali aj karasy obyčajné, ale tie úplne zmizli, o čo sa zrejme postaral zavlečený karas striebristý. Ale pravda je taká, že tu bývali karasíky ako dlaň a títo strieborniaci majú aj trištvrte kila, tak sa na nich veľmi nehnevám.
Ťahám k brehu mrňúsa...
Karasy behom chvíle úplne obsadili kŕmne miesto a čulo sa kŕmia. Záber za záberom prichádza tak na červy, ako aj na zrnká kukurice, ktorú tiež skúšam. Ešte tu mám aj hnojáčiky, a tak nasúkam na háčik malý strapček a vyskúšam ich tiež. Na záber chvíľu čakám, ale už sa špička chveje. Až doteraz som mal zábery celkom razantné, ale táto ryba sa s nástrahou dosť pohráva... Asi to bude nejaký mrňús. Čakám s rukou nad prútom na vhodný okamih, aby som zasekol. Keď sa špička prihne viac, skúsim to. Som úspešný a vediem rybu k sebe. Zdá sa, že nakoniec nebude až taká malá, ako som si myslel. Ktovie prečo si s dážďovkami tak pohrávala. Už mám rybu pri brehu. Ponorím podberák pod hladinu, zdvihnem rybu od dna a – ajhľa! Nie je to karas, ale celkom slušný lieň! Tak preto ten trhaný a pomalý záber. Lieň má vždy dosť času, neponáhľa sa, je to preň absolútne typické.
Karasy sú tu pekné.
Na záver to najlepšie/najväčšie
Z lieňa mám radosť a vždy ho rád vidím. Je to ryba nielen vzácna, ale aj veľmi pekná. Zamatovo zelený kožúšok, rubínové očká a veľké plutvy. Krásavec! Na brehu ho dlho nezdržím a o malú chvíľku už zase pláva v rybníku. Dúfam, že sa mu bude dariť unikať rybárskym pasciam a bude sa tešiť z dlhého života v tejto vode, aj keď je to málo pravdepodobné. Po lieňovi chytím ďalších pár karasov, menšieho kapríka a potom mi prudký záber zhodí prút z vidličiek. Vezmem ho až keď leží na zemi a ryba ho ťahá do vody. Nadväzec to našťastie vydržal. Mám v rukách ohnutý prút a ryba sa ponáhľa z plytčiny do hlbšej vody. Od samého začiatku je isté, že sa ku karasom priplietol nejaký kapor. Otázkou je, aký je veľký. Podľa všetkého nebude úplne najmenší. Chvíľu trvá, než si dá povedať, ale už ho mám v podberáku a môžem sa tešiť z pekného úlovku, pretože je to kúsok, ktorý by potešil aj v lete. Zdolávaním kapra som si lovisko trochu poplašil, ale karasy sa čoskoro vracajú a kŕmia sa ďalej. Bavím sa kráľovsky viac ako tri hodiny a potom to zabalím. Slniečko sa zohlo k obzoru, prestalo hriať a tiež je čas ísť domov. Bolo to fajn a stačilo. Po dlhej a studenej zime to bolo ako balzam na rybársku dušu...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
