Saharské zápisky predstavujú môj pohľad na revír Sahara, respektíve moje dojmy, postrehy a názory zozbierané z návštev tohto revíru za posledné roky. Cieľom nie je popísať moje rybačky, ktoré som tam absolvoval, ale pozrieť sa na niektoré z vybraných aspektov rybárčenia na Sahare za uplynulých päť rokov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.10.2021.
Opakované návštevy každého revíru sa vo väčšine prípadov nesú nielen v znamení úspechov, neopakovateľných zážitkov a zdolania vysnených úlovkov. Je prirodzené, že prídu aj situácie alebo obdobia, keď máme skúsenosti skôr negatívne, respektíve, keď sa nemôžeme vo vzťahu ku konkrétnemu jazeru vyjadrovať len v superlatívoch. Mojím zámerom v tomto ohľade však nie je kritika revíru. Takto to nevnímam. Veď, ak by bolo niečo, čo by som naozaj vnímal kriticky, tak svoj obmedzený čas určený na ryby by som predsa netrávil niekde, kde sa dobre necítim. Skôr sa pozastavím nad niektorými aspektmi rybačiek na Sahare, v dôsledku ktorých to nebola vždy cesta bez prekážok.
„Saharský“ západ slnka.
Skutočná Sahara
Každým rokom, každou opakovanou návštevou revíru Sahara som sledoval, ako sa z vodnej plochy postupne stáva rybársky revír. Je zaujímavé sledovať, ako sa Sahara vyvíja, ako sa mení jej bezprostredné okolie, ako sa do istej miery upravovali a menili miesta na lov. Pamätám si prvé rybačky, keď v okolí revíru bolo len minimum vegetácie. Mať na lovnom mieste strom alebo krík a využiť ho pre schovanie sa pred neúprosným slnkom bolo spočiatku výnimočné. A práve s tým súvisí aj samotný názov jazera. Skutočne, letné dni bez možnosti schovať sa v tieni pripomínali pobyt na skutočnej Sahare.
Každým rokom, vďaka cielenému zásahu a starostlivosti správcov jazera, pribúdala vegetácia. Je to až neuveriteľné, ako sa príroda dokáže zmocniť prostredia, kde pred nejakým časom nebolo nič. Sahara postupne zarastá a formuje sa do útulného revíru. Čas nezastavíme a rovnako ani nemôžeme predbehnúť prirodzený vývoj. Ak očakávate jazero niekde hlboko v lese, obklopené stromami a zarastené, tak ešte chvíľku vydržte. Aj to raz istotne bude, aj o to sa príroda postará.
Neľahká cesta, ktorá sa pri púšťaní úlovku mení na dobrú skúsenosť.
Prebiehajúca ťažba
Vývoj revíru Sahara súvisí aj s tým, že priamo na jazere a v jeho bezprostrednom okolí prebieha ťažba a spracovanie štrku. Na návštevníka tak doliehajú z okolia typické zvuky, ktoré súvisia s pracovným režimom. Ráno sa spustia triedičky štrku, neďaleko vidieť premávajúce sa kamióny, bagre a inú techniku. V priebehu dňa možno až tak nevnímame pre rybára rušivé zvuky, ale keď večer celý ten frmol a zhon utíchne, tak až vtedy nastane skutočný pokoj. Až v tom momente si vlastne uvedomíme, že zvuky, ktoré sme v priebehu dňa mali niekde v pozadí, sa stratili...
Scenéria okolia Sahary, poznačená ťažbou však nejako prirodzene zapadá do konceptu aktuálneho stavu revíru. Západy slnka alebo fotografie s úlovkom v pozadí s násypmi štrku môžu predstavovať trochu iné, nie celkom bežné prostredie pre vcelku atraktívnu fotografickú momentku.
V súvislosti s ťažbou štrku sa mi ešte do spomienok ženie jedna konkrétna, vtedy nie celkom príjemná, ale dnes už úsmevná príhoda.
Úlovok z miesta, ktoré nebolo mojou primárnou voľbou.
Po niekoľkých dňoch skúšania
sa mi však podarilo zistiť ako na to.
Test drvičky aj nervov
Bolo to pred viac ako tromi rokmi, keď som si výber termínu lovu nechal na poslednú chvíľu a pri výbere konkrétneho lovného miesta som už veľa možností nemal. Zvolil som teda miesto, ktoré by za iných okolností zrejme nebolo mojou prvou voľbou. Nevadí, nová skúsenosť, vravel som si. Zvolené miesto malo v tom čase v pozadí triedičku štrku, ktorá nebola ničím negatívnym. Ťažko som však mohol predpokladať, že presne v ten týždeň, keď sa na Sahare budem nachádzať, bude mať ťažobná spoločnosť v pláne skúšku a test nového mechanizmu na drvenie štrku. Áno, niekoľko metrov za mojím bivakom sa počas niekoľkých dní zamestnanci usilovali spojazdniť a nastaviť techniku, ktorá triedila, lámala a preosievala štrk. Jemný nános prachu na bivaku a na aute nebol príjemný. Dnes však už k tomu konštatujem, že to bola jednoducho nešťastná zhoda náhod. Pri ďalších návštevách revíru som už totižto tento stroj nevidel v prevádzke. Nič to, drvička mi zostala v pamäti a tiež na fotografiách s rybami, ktoré sa mi vtedy podarilo uloviť.
Keď celý podberák vyplní úlovok, tak je to znamenie, že sa podaril jeden zo saharských skvostov.
Výber miesta vopred
Neľahká cesta v prípade návštev revíru Sahara je z môjho pohľadu spojená aj s tým, že každú rybačku si musíme vopred relatívne dlhodobo naplánovať. Ako som už v inej časti tohto seriálu spomínal, dostať sa na Saharu znamená pre mňa cestu trvajúcu minimálne sedem hodín. A tak prípadná víkendovka alebo vychádzka práve vtedy, keď sa uvoľní nejaké miesto na lov, nie sú pre mňa vhodné. Zároveň však platí, že rezervovanie termínu lovu, plánovanie vychádzky a voľba konkrétneho miesta na lov nie sú vždy pre efektívnosť rybolovu tie najlepšie faktory. Pri plánovaní dlho dopredu je potrebné brať do úvahy množstvo okolností, ktoré sa však netýkajú len rýb, ale ktoré súvisia aj s pracovnými povinnosťami doma. Predstavuje to hru s množstvom premenlivých faktorov.
Obdobia bez záberu
Revír Sahara – ako súkromný revír s relatívne veľmi dobrou obsádkou rýb z pohľadu ich množstva aj veľkosti – azda môže naznačovať, že si tam vždy a za každých okolností do sýtosti zachytáme. Nemali by sme sa však touto predstavou nechať oklamať. Sahara, rovnako ako mnoho iných často navštevovaných revírov, vyžaduje od rybára aktívny prístup a snahu zvládnuť rybolov dobre technicky.
Obdobia bez záberu sú na Sahare rovnako bežné ako aj inde. Letné obdobia s vysokými teplotami a nižšou aktivitou rýb sú výzvou. Jar a jeseň nás zase môžu prekvapiť náhlymi zmenami počasia, ktoré dokážu ryby zastaviť na niekoľko dní, kým sa na zmenené podmienky adaptujú. Niekedy si urobíme rezerváciu na miesto, ktoré z pohľadu aktuálnej okolitej teploty, smeru vetra alebo pod inými vplyvmi nebudú tou časťou revíru, kde by sa ryby zdržiavali vo väčšom počte. Neočakávajme teda bezproblémový priebeh, ak vychádzame len z toho, že „veď na Sahare je rýb dostatok“. Každá rybačka, každá vychádzka a každý deň lovu si od nás vyžadujú maximum úsilia.
Aj atypické prostredie pre fotografiu môže zaujať.
Skúsenosti vedú k úspechom
Nielen pri rybačkách, ale aj v bežnom civilnom živote mimo rýb platí, že niekedy to ide lepšie, inokedy zase horšie. No z dlhodobého hľadiska nám aj tie neľahké cesty vždy prinesú dôležité a neopakovateľné skúsenosti, vďaka ktorým sa posunieme dopredu, ktoré nás niečomu naučia, kvôli ktorým si budeme vážiť a ceniť každý úspech. Sahara sa zaiste nemusí každému pozdávať. Všetci od rybačiek a revírov očakávame niečo iné, respektíve každému z nás sa pozdáva iný druh revírov.
Revír premenlivý a prekvapujúci
Mojím cieľom nebolo a ani nie je presvedčiť čitateľa o návšteve revíru Sahara. Prostredníctvom série článkov „Saharské zápisky“ som sa chcel iba podeliť o moju vlastnú skúsenosť so začiatkami lovu na Sahare, s pozitívami i úskaliami, s mojím vnímaním premien a vývoja na tomto revíri. Sahara bude o niekoľko rokov opäť o niečo iná, ako som ju popísal. Dnes možno niekoho nezaujíma, ale neskôr jej brehy určite objavia ďalší noví rybári. Už teraz sa teším na to, čo bude a čo príde...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
