Každý chránený živočích má svoju takzvanú spoločenskú hodnotu. Tá vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu jednotlivých druhov a určuje sa s prihliadnutím na ich vzácnosť a ohrozenosť. Dalo by sa povedať, že spoločenská hodnota živočícha predstavuje akési finančné ohodnotenie konkrétneho druhu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Dovoz kormorána?
Napríklad spoločenská hodnota beluše veľkej je 3220 eur, vydry riečnej 1840 eur a rovnako aj rybárika riečneho – 1840 eur. Volavka popolavá má už len polovičnú spoločenskú hodnotu – 920 eur. No a väčšina čajok, ako napríklad čajka striebristá, bielohlavá, sivá – 460 eur, rovnako ako kormorán veľký – 460 eur... Paradoxne, v Čechách už od 1. novembra 2018 štát vypláca „zástrelné“ 500 Kč za kormorána. Samozrejme, za presne stanovených podmienok a pri rešpektovaní zákona o poľovníctve. Naproti tomu u nás je kormorán naďalej chránený a podľa spoločenskej hodnoty asi aj vzácny a ohrozený. Nerozumiem, prečo ho v Čechách radšej neodchytávajú a nevozia k nám na Slovensko. Samozrejme, že by to nebolo zadarmo, ale za 460 eur za každý kus. Určite by sa na to dal vymyslieť nejaký EÚ-projektík, aby sme sa aj my „nabalili“...
Teraz ale vážne. Na základe čoho sa spoločenská hodnota vyčísľuje? Nakoľko je to objektívne? Akí „odborníci“ ju stanovujú? Je vôbec možné niektorý druh vytrhnúť z kontextu prírody a ohodnotiť ho? A je také „ohodnotenie“ definitívne?
A čo voda?
Spoločenská hodnota je u živočíchov a rastlín zdanlivo dokonale prepracovaná. Veď je stanovená spoločenská hodnota napríklad aj malých podeniek, ktorá sa pohybuje okolo 20 eur/ks. U potočníkov je to často až 100 – 200 eur, vážky majú spoločenskú hodnotu už aj nad 200 eur... Ale ešte nikdy som nevidel žiadneho ochranára, či už priamo zo ŠOP, ochranárskych mimovládok ani z Inšpekcie životného prostredia vyčísľovať škody na drobných bezstavovcoch a hmyze po otrave rieky! Len rybári si zbierajú a počítajú „svoje“ ryby... Pýtam sa, načo je dobrá takáto spoločenská hodnota? A čo spoločenská hodnota vody? Čistej vody, nie chemickej páchnucej tekutiny... Zaujíma sa niekto reálne o vodu?
Plytvanie peniazmi
Namiesto ochrany vody máme tu hromadu druhov národného významu, európskeho významu, prioritných druhov... Robí sa celý rad projektov na ich „záchranu“... Napríklad projekt „Monitoring a manažment kormorána veľkého“ za takmer 1,5 mil. eur považujem za absolútne plytvanie peniazmi! Projekt len dokonale kopíroval to, čo bolo prakticky vo všetkých bližších aj vzdialenejších krajinách už dávno preskúmané, ale nikde sme sa nedozvedeli, aký počet kormoránov je potrebný, aby pominula jeho nadštandardná ochrana. Koľko ich má byť, aby už neboli „ohrozené“? Zbytočne vyhodené peniaze! A k tomu treba prirátať nevyčísliteľné škody na pôvodných biotopoch rieky, obrovské škody spôsobené na rybničných chovoch, ktoré vznikli počas „riešenia“ projektu. Áno, škody! To, že na Oravu zosadne 500 až 1000 kormoránov už nemá nič spoločné s ochranou prírody, ale s jej devastáciou!
Ďalším nezmyselným projektom za ďalšie milióny eur je plánovaná výstavba nového vtáčieho ostrova na Oravskej priehrade. Popritom akoby sme celkom zabudli na hlucháňa, ktorý je pre Oravu typický. Jeho stavy od roku 2004 klesli o polovicu! Tu by sa dali peniaze účelnejšie využiť, napríklad na náhrady urbárnikom alebo výkupy pozemkov a reálne opatrenia na záchranu hlucháňa. „Vtáčkarska lobby“ si presadzuje len určité záujmy a infiltrovala sa až do najvyšších miest ŠOP, čo je, zdá sa, na škodu celej prírode...
Predátorov rýb je stále viac
Okrem kormoránov tu máme množstvo ďalších predátorov, ktoré skúšajú naše vody celoročne. Vydry sa vyskytujú už na celom Slovensku, zvyšuje sa početnosť veľkých agresívnych čajok, volaviek a ďalších predátorov. Naozaj si netrúfam povedať, ktorý z nich je ešte stále „ohrozený“ a vyžaduje si zvýšenú ochranu. Možno kršiak rybár alebo orliak morský. A ako je to so škodami, ktoré chránený a „ohrozený“ druh spôsobuje? Neprevažujú – u niektorých druhov – už náhodou nad ich tzv. „spoločenskou hodnotou“? Áno, je pravda, že štát (Ministerstvo životného prostredia) do určitej miery chovateľom hradí škody spôsobené chránenými živočíchmi. Ale je to proces náročný a zdĺhavý. Navyše tieto škody nie vždy zodpovedajú realite – to znamená, že náhrady sú vždy nižšie ako skutočnosť. A niet sa čomu diviť, veď škody spôsobené chránenými predátormi každoročne stúpajú. Alebo sme vari až natoľko bohatý štát, aby sme vykrmovali celoeurópsky premnožené kormorány, čajky, vydry, volavky a straty chovateľom hradili zo štátnej kasy? Nepoznám chovateľa rýb, ktorý by chcel chovať konzumné ryby pre kormorány, čajky či volavky. A navyše, žiadne peniaze nikdy nenahradia vzťah chovateľov k zvieratám.
Spoločenská hodnota chovateľa?
Alebo spoločenská hodnota chovateľa... Nie, nie je to preklep: chovateľa rýb, chovateľa včiel, oviec, dobytka. Je ich stále menej, zarábajú menej... Zanedlho budú tiež na pokraji „vyhynutia“, lebo nových nepribúda. Zato pomýlených, zmanipulovaných a polovzdelaných „ochrancov prírody“ je stále viac. Rozumní sa, žiaľ, postupne strácajú, ale rastie počet tých, ktorí žiadnu hodnotu v živote nevytvorili (samozrejme, okrem tej spoločenskej na papieri), ale ku všetkému sa vyjadrujú, čo sa dá blokujú a za nič nenesú zodpovednosť! Pritom recept je jednoduchý – práca a zodpovednosť. Ten, kto v živote nevytvoril žiadnu hodnotu, nepracoval, ten si nedokáže vážiť úsilie a prácu druhých. A ten, kto za svoje rozhodnutia nenesie zodpovednosť, ten si presadzuje to svoje do krajnosti, bez ohľadu na iných. Pokiaľ chceš o niečom rozhodovať, tak nes za svoje rozhodnutia zodpovednosť! Veľmi jednoduchý recept na preliečenie tzv. ochrany prírody!
Schizofrénia „ochrany prírody“
Ale dokedy budú chovatelia takúto bezvýchodiskovú situáciu, doslova boj s veternými mlynmi, zvládať? Prehnaná „ochrana prírody“ tak ohrozuje a môže natrvalo zlikvidovať niektoré chovy, ktoré tu boli po celé stáročia. Vzorec je prakticky vždy ten istý a je úplne jedno, či ide o chovateľov rýb, včiel, oviec... Zbytočne prehnaná ochrana všetkých predátorov a zaslepenosť k iným názorom, k realite! A vrcholným paradoxom toho všetkého je, že sa to týka našich chovateľov, ktorí sú od prírody závislí, musia rešpektovať jej zákonitosti, ktorí sa každoročne musia vyrovnávať s klimatickými zmenami, nevyspytateľným počasím, suchom... A navyše aj s narastajúcou byrokraciou a nepochopiteľne zaslepenou ochranou prírody! Práve tam, kde by mala v prvom rade prichádzať pomoc a poďakovanie, dostávajú stále viac úderov pod pás! Pritom produkujú to najkvalitnejšie. Domáce prírodné produkty v dôsledne kontrolovanej kvalite, zamestnávajú našich ľudí, ktorí sa starajú o našu prírodu, zvieratá sú chované v prírodných podmienkach – nie klietkach! – a kŕmené sú prevažne prirodzenou potravou... Čo lepšie už môže byť?! Alebo naozaj všetko dovezieme z Číny?
Dokedy budú chovatelia
a ryby trpieť pre prehnanú ochranu predátorov.
Beluša veľká má spoločenskú hodnotu 3220 eur.
Vydra je dokonale prispôsobená pobytu vo vode a lovu rýb. Jej spoločenská hodnota je 1840 eur.
Veľké rybožravé čajky majú spoločenskú hodnotu 460 eur. Pritom je ich v Európe niekoľko miliónov kusov!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
