Kapry v okolí Dunaja majú vo vode veľké množstvá prirodzenej potravy, ktorú tvoria rôzne malé organizmy, mušle, larvy a mnoho ďalšieho. Majú teda možnosť rýchlo rásť, a to je predsa to, čo každý z nás kaprárov hľadá.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.10.2021.
Príprava miesta
Hneď začiatkom leta sme s parťákom Dominikom naše krátke vychádzky po práci či škole venovali lokalizácii tých správnych miest, kde by sa kapry mohli pravdepodobne nachádzať.
Keďže v miestach, kam sme chodili na prieskum, bola voda prekvapivo čistá, nebolo ťažké spozorovať prvé krásne kúsky vyhrievajúce sa v plytších miestach či nízko pod hladinou. So svojimi výraznými chrbtovými plutvami plávali niekedy ako žraloky... Takýchto miest sme si vytypovali viac a postupne sme ich začali kŕmiť, aby sme ryby naučili prijímať naše krmivo.
Udice uložené v UK štýle.
Prvá ostrá vychádzka
Po približne týždni takéhoto kŕmenia sme sa rozhodli ísť skúsiť kratšiu vychádzku. Poobede som v práci skončil skôr a s nadšením rýchlo nahádzal veci do auta, zastavil sa v obchode kúpiť obed a pálil som na miesto. Dal som si veľký pozor, aby som k vode prišiel potichu, a preto som posledný kus cesty preniesol veci pešo, nech nevyplaším ryby autom. Zvolil som nenápadné montáže tvorené z fluorocarbonu, aby mali ryby čo najmenšiu šancu zbadať, že sa na nich chystá pasca.
Hneď po nahodení som na silon pripol backleady, ktoré som spúšťal hneď za špičkou udice do vody a tým som zabezpečil, že silon šiel celý čas po dne a nie v stĺpci. Voda v týchto miestach bola naozaj čistá, preto bola nevyhnutná čo najväčšia kamufláž. Udice boli dokonale nahodené – bol som so všetkým spokojný.
Po chvíľke čakania prišla prvá veľmi silná jazda. Udicu som zdvihol zo stojana, no kapor nie a nie zastaviť sa. Vystrelil priamo do tŕstia, ktoré znamenali pre neho výhodu, ktorou ma porazil. Šokovka v priemere 50 mm nemala šancu a odrezala sa. Bol som sklamaný, pretože to mohla byť fajn ryba. Čo už...
Opäť som nahodil a chvíľu sledoval krásy prírody, ktorá bola navôkol. Všade lietali vtáky, slimáky hľadali útočisko v mojej podložke a podberáku a kúsok ďalej v blízkej zátoke sa vo vode naháňali ondatry. Približne po hodine a pol od prvého záberu sa rozbehla cievka na druhej udici. Tentoraz som si dal väčší pozor na to, aby som rybu skôr otočil smerom k sebe a dúfal, že ju v tomto prípade zdolám. Bol som veľmi prekvapený, aký boj to bol, no v momente, keď už bol kapor v podberáku, vydýchol som si a na brehu bol krásny šupík. Miesto bolo už pomerne vyplašené, preto som sa rozhodol prikŕmiť a nechať ryby na pokoji, nech si dajú dobrú večeru.
Kapor, pre ktorého som si vytrpel útoky komárov.
Teror komárov
Ďalšia vychádzka bola krátko po daždi, keď som stavil na ochladenie vody po dlhých teplách a dúfal som, že to kaprom bude chutiť. Prišiel som opäť na to isté miesto, kde sa mi prvýkrát podarilo dostať šupináča na breh a počas toho, ako som rozbaľoval udice, zbadal som, že sa na vode prevalil kapor. Hneď som tam nahodil udicu, mierne prikŕmil, potom nahodil druhú udicu a čakal. To, čo som však zažíval počas toho čakania, bolo niečo príšerné. Roj komárov, ktorý videl človeka možno prvýkrát, sa do mňa pustil napriek vrstvám repelentu a oblečenia a štípance som pociťoval v priemere dvadsaťkrát za minútu. Povedal som si, že musím vydržať, že je správny čas, že určite to príde. Aj prišlo. Opäť šupík, opäť veľký bojovník, ktorý ma povodil po všetkých zelinách, no nakoniec spolupracoval a ocitol sa v mojej podložke. Po odfotení som ho rýchlo pustil a nahodil udicu na to isté miesto. Neubehlo ani 10 minút a bum! Ďalší záber. Teraz už menší, ale napriek tomu z týchto miest cenný lysec.
Mäsitá papuľa kapra, ktorému chutia ulity.
Na ťahu je Dominik
Dominik, žiaľ, s kaprami zo začiatku v týchto miestach boj prehrával. Nedarilo sa mu napriek tomu, že sme chytali na rovnaké montáže, rovnaké nástrahy a dokonca na tých istých miestach. To však správneho rybára nemôže odradiť, a preto to skúšal stále znova a znova, až sa dočkal.
Bol to pomerne chladný deň a my sme sedeli na stoličkách, rozprávali sa a Dominik si ani neuvedomil, že mu vibruje príposluch zavesený na krku. Rozbehol sa a začal zdolávať. Kapor to skúšal z jednej strany na druhú, pozbieral cestou všetky zeliny, no napokon sa vzdal a prišiel si dať s nami na brehu pár fotiek. Krásny veľký šupináč, ktorý bol v skvelej kondícii, zdravý a bez akýchkoľvek porúch, putoval späť tam, kam patrí.
Silné kormidlo dunajského kapra.
Večer dažďa a záberov
Počas nasledujúcich týždňov sme na vyhliadnuté miesta šli ešte párkrát, no okrem nejakých kúskov bielej ryby sa nám na breh nepodarilo dostať žiadneho kapra. Všetko ale zmenil večer, keď ma Dominik prehovoril ísť k vode v úplne silnom daždi. Nasledujúci deň bol sviatok, a tak sme mohli pri vode pobudnúť dlhšie. Sedeli sme trošku ďalej od udíc, pretože dáždnik sme si rozložili na takom mieste, aby sme každý mali k svojim udiciam približne rovnako ďaleko. Báli sme sa však straty rýb, pretože po zábere mala ryba dlhší čas, než sme ju mohli spomaliť.
Prvý záber – a ja som sa rozbehol po zablatenej ceste k udiciam. Ako sme čakali, kapor túroval čo najrýchlejšie do zelín a musel som ho veľmi opatrne zdolávať. Na breh prišiel jeden menší „násaďák“. Udicu som nahodil späť a vrátil sa k Dominikovi. Ten po kratučkom čase dostal rovnako razantnú jazdu ako ja. Počas zdolávania si už myslel, že o rybu prišiel, keďže sa mu silon zamotal o blízky kmeň, ktorý trčal z vody. Dominik je však veľmi zapálený rybár a keď má už raz kapra na udici, tak spraví vždy všetko pre to, aby ho zdolal. Samozrejme, išiel po kolená do vody, aby silon odmotal a veril, že tam kapor ešte bude. Veru aj bol a Dominik sa dočkal opäť krásneho šupináča, na ktorých sme mali veľké šťastie.
Na striedačku opäť prišiel kapor na moju udicu, no zvyšok večera patril už len Dominikovi, ktorý po troch silných jazdách trikrát dostal rybu na breh a mohli sme tak v noci okolo druhej
ísť spokojní domov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
