Lovu hlavátok som prepadol hneď pri svojej prvej výprave. Odvtedy si zimu bez ich lovu nedokážem predstaviť. Zážitky, ktoré som mal pri zimných hlavátkových výpravách, patria k tým najsilnejším aj vďaka tímovému poňatiu nášho chytania a skvelým kamarátom, ktorí za tie roky so mnou pri vode boli.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Napriek prekážkam
Organizovanie hlavátkarských výprav do zahraničia v pandemických časoch nie je vôbec jednoduché. Napriek tomu sme sa rozhodli aj v januári 2021 na hlavátky vyraziť. Bola to vynikajúca voľba. Ešte predtým však bolo nutné absolvovať covid-testy s negatívnym výsledkom, s trochou neistoty prejsť rakúske a slovinské hranice, aby nás nakoniec privítali rozvodnené rieky a predpoveď silného dažďa na ďalší deň a pol. Čo teraz? Máme ísť zase domov? Samozrejme, že nie! Na takéto podmienky sme väčšinu zimy čakali, len toho dažďa mohlo byť o niečo menej...
Miroslav Vojtek
a jeho prvá hlavátka.
Zásadným predpokladom všetkých úspešných hlavátkových výprav je podľa mňa flexibilita. A my sme si našťastie mohli dovoliť nasledujúci deň nechytať a výpravu o deň predĺžiť. Urobili sme si tak výlet na Bled a predovšetkým si prešli úseky riek a miesta, na ktorých sme chceli chytať. Pohľad na valiacu sa kakaovú rieku a veľké množstvo topiaceho snehu okolo nebol vôbec pekný, skoro až desivý. Na niektoré miesta sa vôbec nedalo dostať, na niektorých bolo jasné, že stačí spadnúť do vody a náš životný príbeh tam končí. Mali sme však plán...
Hlavátkarský raj.
Výzva vo vysokej vode
Druhý deň bola ešte hlboká noc, keď sme za tmy prebiehali uzučký železničný most nad riekou, aby sme si skrátili cestu hlbokým snehom k prvému „bazénu“. Dvaja strážili, či nejde vlak a tretí bežal. Na most by sa okrem vlaku totiž už nikto nezmestil. Podľa cestovného poriadku vlak ísť nemal, ale človek nikdy nevie. Všetko dobre dopadlo, ale jednako nám zostával ešte minimálne kilometer snehom. Všetky prístupové poľné a lesné cesty boli zapadané závejmi, ktorými by neprešlo vari žiadne auto.
Hlavátka ulovená v raji –
Slovinsko, Bled.
Stále za hlbokej tmy sme sa spotení ocitli na prvom mieste. V hlavátkovej sezóne sa tu smie začať chytať hodinu pred východom slnka a ak chcete v noci uspieť na rozvodnenej rieke, musíte nasadiť väčšie nástrahy so silnými vibráciami, ako sú Westin Platypus, Westin RawBite, Bad Angler, Rapala Super Shad Rap alebo spinnerbait Westin Monster Vibe atď. Ako už tradične, išli sme série 5 až 7 nahodení a potom si dali krátku prestávku, aby sme hlavátky zmiatli.
Ranný lov v raji.
Nahadzuj a ver!
V tom prišla rana! Brácha Milan Filip hlásil prvú hlavátku na prúte v živote. Po krátkom súboji mu ale ryba, žiaľ, spadla. Prehratý súboj s hlavátkou, na ktorej záber mnohí čakajú niekoľko rokov a niektorí sa ho vôbec nedočkajú, je psychicky veľmi náročná situácia. Milan sa však rýchlo otrepal a hádzal ďalej. Nahadzuj a ver! Milan veril a o chvíľu nato mu prišla ďalšia rana do prúta! Tentoraz všetko vyšlo a Milan si tak užíval jeden z najkrajších pocitov, ktorý môžete v Európe pri rybárčení zažiť. Hlavátka mala okolo 60 cm a nebola taká mimoriadne veľká, ale to bolo úplne jedno. Hlavátka je totiž hlavátka a celá expedícia sa práve stala úspešnou! Zázraky však ešte len mali prísť...
Užili sme si tímovú eufóriu a prešli na taktiku denného chytania, keď prezentujete nástrahy skôr v oblasti dna. Asi po hodine sme tôňu opustili, aby sme ju nechali oddýchnuť a po prechytaní ďalšieho miesta sa sem vrátili. Po návrate sa stalo niečo mimoriadne.
Veľká hlavátka – úlovok snov.
„Kanta!“
Míra Vojtek chytal v hornej časti bazénu a hlásil veľkú rybu na prúte. Tú sme v splave úspešne narolovali do veľkého podberáka Westin XL, ktorý sme so sebou pre tieto prípady nosili. Kaňonom sa prvýkrát ozval hlasný krik „Kanta!“, čo je slovinský slangový výraz pre veľkú hlavátku. V podberáku, ale nebola kanta, ale obrovský pstruh. Neuveriteľná 94 cm dlhá ryba, ktorá mala rozmery veľkého pstruha mramorovaného a trochu ho pripomínala aj sfarbením. Tie sa však v povodí Sávy, kde sme ryby chytali, vôbec nemajú vyskytovať. Identifikácia tejto ryby zamotala hlavu miestnym znalcom aj našim ichtyológom. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola zvláštne sfarbená jazerná forma pstruha obyčajného. Len DNA testy by zabezpečili presné určenie. Teoreticky mohlo ísť o kríženca pstruha mramorovaného a obyčajného, čo je menej pravdepodobný variant. V každom prípade bol Míra mimoriadne šťastný a my s ním, pretože to bol životný úlovok, ktorý už takmer určite nikdy neprekoná. Pred piatimi rokmi som bol pri tom, keď tu Dávid Chalupka chytil 87 cm pstruha obyčajného. Už vtedy sme mysleli, že väčší „potočák“ v riekach kontinentálnej Európy vari ani nie je a miestni s nami súhlasili. A predsa – toto bola ryba ešte z inej dimenzie!
Prvá hlavátka v živote chytená Milanom Filipom.
Po tomto úlovku sme sa vydali ďalej na cestu závejmi pozdĺž rieky. Bola to opäť nádhera a očistec v jednom. Mrzelo nás len, že sme si snežnice a bežky nechali doma. Priamo pri rieke našťastie v dôsledku predchádzajúcej povodne toľko snehu nebolo. Deň sme ako správni hlavátkari dochytali až do tmy. Okrem niekoľkých pstruhov dúhových už sme však nič ďalšieho nechytili. Aj tak to bol fantastický deň!
(video z tejto výpravy, plné neskutočných záberov, nájdete na https://youtu.be/hh3cFWvbNJE)
Moja hlavátkarská zostava.
Ďalšia hlavátka
Zostávali nám dva dni chytania. Na druhý deň sme sa vrátili dlho pred svitaním v sedemstupňovom mraze k rovnakej rieke na iné miesto. Opäť sme si popriali „hucho power“ – hlavátkarskú silu. A začiatok bol opäť famózny. Brácha Milan totiž chytil svoju druhú hlavátku v živote! Kráľovná merala opäť okolo 60 cm a mohli sme si tak s bratom opäť spoločne zapózovať s kráľovnou. Za tmy, uprostred zimy, v slovinskej divočine... Miesto, na ktorom sme vedeli o hlavátke okolo 130 cm sme následne prechytali naozaj dôkladne a vydali sa ďalej.
Veľký úspech celého tímu.
Sneh zmrzol a neprebáral sa už natoľko ako včera. Aj tak sme skrz neho pochodovali pekne na striedačku. Prvý prerážal cestu niekoľko desiatok metrov a potom odpadol na posledné miesto konvoja na striedačku, aby si chvíľu odpočinul. A tak stále dokola. Rieka sa oproti včerajšku ešte viac vyčistila a klesla. Mohli sme tak prebrodiť aj prúdy, kde to včera bola samovražda, a dostať sa na ďalšie miesta. Niekoľko hodín po Milanovi opäť zaskóroval Miroslav Vojtek. Ten chvíľu pred poludním ulovil na svoj prút Westin W8 hlavátku 70 cm. Bola to jeho prvá hlavátka v živote a eufória tak bola opäť obrovská. Zároveň išlo o jedinú hlavátku tejto výpravy, ktorá bola chytená za bieleho dňa.
Na zvyšok dňa a predovšetkým večer, keď sú hlavátkarské šance najväčšie, mal náš tím diabolský plán na strategické obsadenie a prechytanie jednej zaujímavej tône. Ten ale nevyšiel, čo je pri love hlavátok normálne. Skvelou správou bolo to, že beh cez železničný most späť k autu, ktorý bol vtedy – ako bonus – namrznutý, dopadol dobre.
Všetky ryby sme, samozrejme, pustili.
Zlatá bodka
Bol tu posledný deň výpravy, keď sme sa rozhodli zmeniť rieku a jediný z tímu bez hlavátky som bol ja. V takejto situácii ste síce trochu pod tlakom, zároveň vám to však v dobre fungujúcom hlavátkovom tíme dáva šancu vyberať si miesta ako prvý a kamaráti vám na rieke dávajú viac priestoru. Snahou je totiž, aby si kráľovnú európskych riek chytili všetci členovia výpravy. Presne som vedel, na akom kameni chcem druhý deň ráno za tmy začať chytať a ktorým smerom hádzať. Navyše som tušil, že podmienky sú dobré a šanca slušná.
Bolo extrémne mrazivé ráno. Teplota padala pod -10 °C. Pod nami zúrila zdvihnutá rieka. Očká prúta mi úplne nezamrzli len vďaka použitiu vlasca a prúta Westin W3 Hucho, ktorý je presne na takéto podmienky stavaný. Nahadzuj a ver! Pri piatom hode ešte za tmy prišla do prúta rana. Hlavátka zabrala v spodnej časti tône. Nemohol som jej dať ani meter vlasca. Brzdu som úplne dotiahol a cievku ešte pridržiaval rukou. Silný prúd hlavátku natlačil dolu pod tôňu do stromov, kam sme sa k nej nemohli dostať. Všetky predchádzajúce súboje sme sa snažili nasnímať, ale tu na to nebol priestor.
Náš hlavátkarský tím v roku 2021.
Mirek čakal nad stromom s podberákom a Milan sa vydal za hlavátkou do stromu. Ja som sa nemohol pohnúť a hlavátka tiež nie. Status quo trval asi 2 minúty. Vedel som, že je to veľká ryba a opäť som zažil ten pocit, že by som dal pokojne všetky peniaze, čo mám, len aby ten vlasec nepraskol... A vlasec nepraskol! Milanovi sa podarilo hlavátku spod stromu vyplašiť a nad ním už čakal Mirek s podberákom, do ktorého ju dostal! Na brehu sme si tak mohli pozrieť XL hlavátku s dĺžkou 105 cm, takže sme si s kamarátmi, bez ktorých by som to nezvládol, užívali ten najkrajší rybársky pocit. Krik „kanta“ muselo byť počuť až do susedného Rakúska. Zlatá bodka za skvelou výpravou. Navyše sa nám tak už po tretíkrát podarilo, že si hlavátku chytili všetci z tímu. Cennejší úlovok v Európe podľa mňa nie je!
Hlavátkarská zostava Miroslava Vojteka.
Hucho power!
To, že sme ďalšiu hlavátku po zvyšok krásneho dňa už nechytili, vôbec nevadilo. Spokojne sme nasadli do auta a za snehovej víchrice, ktorá nás sprevádzala celou cestou, sme nadránom došli domov. Lov hlavátok je ako droga. My, čo sme ju raz okúsili, sme navždy stratení... „Hucho power“ aj vám!
Bled
Použité vybavenie
Prúty – Westin W3 Hucho 265 cm, 50-190 g, Westin W3 Powercast 2nd 233 cm, 60-150 g
Vlasec – RidgeMonkey RM-Tec Mono 0,42 mm, 18 lb
Navijak – Shimano Twinpower 4000 FD
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
