Keď som sa pred pár rokmi prestal aktívne pohybovať v prostredí pretekov v prívlači, tak som si hovoril, že to dlho nevydržím a zase začnem. Ale vydržal som naozaj veľmi dlho. Prestalo mi to úplne chýbať. Možno hlavne preto, že preteky už dávno nebývali také, ako v začiatkoch súťaží tejto disciplíny.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.09.2022.
Začal som zase chytať tak, ako kedysi pred pretekmi a snáď som sa trochu vrátil aj ku koreňom. Opäť som sa vrátil k bežnej prívlači a namiesto naháňania mikrorýb na plytčinách, zase som začal chytať s normálnym vybavením „normálne“ ryby. K tomu som častejšie pridal aj lov z kajaka alebo z člna. A práve kajaky ma zaujali natoľko, že som neodmietol ponuku Františka Zderku a prihlásil sa na otvorené majstrovstvá Európy Hobie kajakov. Tie už mali prebehnúť skôr, v roku 2020 v Taliansku, ale covidová situácia preteky posunula o rok neskôr do Holandska, a to na termín 10. až 12. septembra 2021.
Františkov Mercedes nás vždy s kajakmi doviezol v najlepšom poriadku.
Bola to pre mňa škola!
Nikto netušil, ako to všetko dopadne, ale keďže na začiatku septembra bola situácia celkom pokojná, tak sa nakoniec preteky potvrdili a prebehli. Hneď v úvode musím povedať, že to bola škola, ktorú som vôbec nečakal. Ale o tom by to asi malo byť. Jazdiť niekam na niečo úplne jednoduché by ma asi nebavilo. Ale tak trochu poporiadku…
Príprava kajakov pred tréningom.
Prípravy
Na preteky sme sa prihlásili spoločne s naším pirátskym jadrom – František, Veronika a ja. Pretekov sa malo celkom zúčastniť 100 súťažiacich, ale nakoniec v dôsledku všetkých opatrení prišlo „iba“ 73 rybárov z celej Európy. Vždy to máme s prípravou hektické. Snažili sme sa byť trochu nachystaní už vopred. Celkom sa to aj podarilo. Pravidlá súťaže sú o čosi rozdielne ako na iných súťažiach. Napríklad všetky nástrahy museli byť lead free (bez obsahu olova), čo nie je ľahké len tak pripraviť. Ďalej každý pretekal sám za seba, a teda napríklad meranie rýb si vykonáva každý pretekár sám v pridelenom korýtku. Úlovok sa odfotí a odošle do aplikácie, ktorá celú súťaž okamžite vyhodnocuje. Medzi bodované druhy rýb patrili iba šťuka, zubáč a ostriež, s pridelenými minimálnymi mierami. Bodovali sa tri najväčšie zubáče, tri ostrieže a jedna šťuka každý deň pretekov. No nebolo to vždy ľahké, ale o tom neskôr. Bolo nutné vybaviť kajaky sonarmi, nachystať nástrahy a všetky doplnky potrebné na lov a pohyb na veľkej vode Haringvlietu. Odchádzali sme s pocitom, že máme všetko a čo nám bude chýbať, tak dokúpime na mieste.
Prvá šťuka v korýtku, škoda, že nie je vidieť rybárovu radosť.
Tréning
Cesta je už dnes trochu rutinou. Príjemné je vždy v Holandsku sa ubytovať. Ich štýl sa mi jednoducho páči. Jednoduchosť skĺbená s maximálnym pohodlím. Bývali sme asi 20 minút cesty od miesta pretekov. Takže bez akýchkoľvek rušení sme sa mohli pripravovať. Ale času bolo aj tak dosť málo.
Na tréning prichádzame v skorých ranných hodinách, registrujeme sa a chystáme sa na vodu. Zázemie v lodenici je excelentné a je vidieť, že súťaž bude na veľmi vysokej úrovni. Keďže sme na takej súťaži ešte neboli, tak nás Feri predstavuje svojim známym a je vidieť, že partička je to veľmi podarená. Navyše každému chutí náš pirátsky rumík. Zapadli sme veľmi rýchlo. Pozorujem neskutočne nadupané kajaky niektorých pretekárov a priznám sa, že taký rešpekt som hádam ešte nikdy nemal. Bolo zrejmé, že mnohí z nich veľmi dobre vedia, čo tu majú robiť. Boli sme tu pred rokmi, ale v inom období, čo nám možno pomohlo iba k zmapovaniu oblasti. Avšak je to priestorovo taká ohromná voda, že to nebude vôbec jednoduché.
Vyrážame na vodu, dávame kvapku vodníkovi a skúšame miesta, ktoré nám predtým fungovali. Ale všetko je evidentne inak a my musíme začať aktívne hľadať vhodné partie a, samozrejme, vyspovedať aj miestnych borcov. Mne sa podarila jedna menšia šťuka, ale záber od ostrieža alebo zubáča neprišiel žiadny. Navyše vieme, že počasie sa v ďalších dňoch má razantne zmeniť. Ochladí sa, príde dážď a silný vietor. Takže máme sa na čo tešiť. Večer prebieha otvorenie pretekov, a to musím povedať, že je fakt na špičkovej úrovni.
Toto musí mať každý rád.
Prvý deň pretekov
Súťaž sa začína veľmi skoro ráno. O 6. hodine rannej sa rozdávajú korýtka a štartové čísla. Preteky začínajú o 7. hodine, tesne pred východom slnka. Štart prebieha hromadne. Niektorí pretekári vyrážajú tak rýchlo, že musím obdivovať ich kondíciu. My sme zvolili pre začiatok pretekov úsek neďaleko štartu, ale ryba sa tu vôbec neukazovala, takže sme sa podľa plánu presunuli cez široký kanál k ostrovu a pustili sa do prechytávania plytších vôd a hrán za trávami. Vodného rastlinstva tu bolo skutočne veľmi veľa, často až po hladinu. Počasie sa podľa predpovede naozaj rýchlo zmenilo. Začal fúkať silný vietor, robili sa dosť veľké vlny a rozpršalo sa. Drift bol taký silný, že kotvenie bolo skoro nemožné.
Lenže v tom nečase začali brať ryby… Chvíľku trvalo, kým sme pochopili prečo, ale prišli sme asi na to. Prišiel prvý, druhý aj tretí krásny ostriež a menšia šťuka. Meranie úlovkov bol však tvrdý oriešok: udržať rybu v tých vlnách v korýtku so značkou štartového čísla bol celkom výkon. František to, bohužiaľ, odniesol stratou mobilu. Šťuka vyskočila a nešťastne trafila ruku s telefónom a razom bola šťuka preč a mobil niekde na dne. Celkom nepríjemná komplikácia, našťastie, vedenie pretekov túto situáciu videlo a bola dohodnutá spolupráca s ostatnými.
Vlny boli čím ďalej väčšie, ale adrenalín nedovolil poľaviť v úsilí. Bolo to ťažké, ale pre všetkých rovnaké. Vôbec neviem, kam sa všetci rozpŕchli, ale na vode sa stretávalo len zopár rybárov. Čas utekal veľmi rýchlo a ja som trochu ľutoval, že sa nepodaril žiadny zubáč. Aj tak som sa však dostal do prvej desiatky, čomu som ani nemohol uveriť. Veronika s Františkom boli len o kúsok ďalej v poradí. Výhoda bola, že sme nemuseli nič baliť a všetko sme nechali na vode v lodenici. Potom už len zaslúžený steak a pivko a príprava na ďalší deň.
Tento ostriež už toho zažil dosť, ale aj tak sa nechal oklamať.
Druhý deň pretekov
Skorý začiatok ako predošlý deň. Počasie má byť veľmi podobné. Takže nebolo na čo čakať a ihneď sme išli cez kanál k ostrovu. Kým nezačalo fúkať, tak som skúšal na hlbšej vode zubáča, ale nedarilo sa. Vietor začal rýchlo naberať na sile, tentoraz z iného smeru, takže drift bol trochu iný. Prišiel parádny záber, ale ostriež okolo 50 cm mi pri kajaku spadol. Dodnes nechápem prečo?! A počas desiatich minút druhý a úplne rovnaký scenár. Na chvíľu mi to vzalo vietor z plachiet, to musím priznať. Dlho som sa trápil sám so sebou, ale potom došla jedna menšia šťuka a trochu to zo mňa spadlo. Potom prišli na návštevu dva ostrieže. Zrazu sa vietor utíšil a vyšlo slnko, tak som sa zase išiel pokúsiť o zubáča. Opäť bez záberu…
Pomaly sa blížil koniec pretekov a vietor opäť pridal na sile. Vlny boli naozaj veľké, tak sme sa radšej presúvali k lodenici. Cestou som mal pripravený prút s hlavičkou 30 g, keby som náhodou cestou videl niečo pri dne. Našiel som jeden pahorok a okamžite dostal záber a zdolal ostrieža okolo 35 cm. Druhého som už nenašiel, prúd ma okamžite stiahol nižšie a nájsť znovu to miesto v tých vlnách už nešlo. Celkom som bol rád, že už preteky končia. Bol som „vyhúpaný“ ako z mora. Vrátili sme svoje čipy a korýtka a preteky sa skončili.
Naša nová stíhačka.
Ukončenie
Bolo poznať, že sa zúčastnilo mnoho borcov, ktorí sú úplne niekde inde ako ja. Sú na kajaku možno každý deň a vedia, čo robiť a čo nerobiť. Deň je krátky a stratégia a znalosť vody vyhrávajú. Avšak nešiel som sem vyhrať, iba učiť sa a sledovať. Je skvelé vidieť, že aj na takej vysokej súťaži sú normálni ľudia, ktorí sa na nič nehrajú a radi poradia komukoľvek. Vybavenie tých najlepších bolo ale o fúz ďalej! Predsa len je vidieť, že dnes top sonary robia svoje…
Ale nájsť rybu nie je vždy to najpodstatnejšie. Vedieť sa k nej správne dostať a podať jej nástrahu – to nie je len tak! Kajak je neustále v pohybe, to nie je ako na člne s predným motorom. Preto si naozaj vážim výkon všetkých. Pre mňa to bola drina, pre niekoho možno rutina. Avšak je vždy fajn s pokorou zložiť klobúk pred tými najlepšími, však si to zaslúžili. Ulovilo sa mnoho krásnych šťúk, najväčšia mala 120 cm. Zubáče medzi 80 – 90 cm. Už len predstava toho náročného merania veľkých rýb je úctyhodná. Jednoducho, vyhrali tí najlepší a ja im gratulujem! Ja som nakoniec skončil na začiatku druhej desiatky a piráti kúsok za mnou. Usporiadatelia zabezpečili akciu na najvyššej úrovni a všetci sa určite tešia na ďalšie majstrovstvá, ktoré budú v Taliansku už v tomto roku.
Všetko je treba brať s úsmevom.
Poďakovanie
Tieto preteky mi ešte dlho zostanú v hlave. Vlastne prvýkrát – vďaka Veronike a mne – viala na štarte česká vlajka. To poteší každého vlastenca. Avšak aj napriek tejto super atmosfére sa zase vrátim do sveta bez pretekov. Poďakovanie Františkovi Zderkovi, ako kamarátovi, a Hobie Slovakia je namieste. Taký servis som vari nikdy nemal. A rovnako vďaka aj za množstvo rád a konzultácií Jakubovi Kolářovi, Honzovi Hubkovi a Viktorovi Vaněčkovi.
Tak azda zasa niekedy na vode alebo na brehu… Petrov zdar!
Tento ostriež už naozaj stál za to.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
