Tento revír je medzi českými a slovenskými rybármi pomerne známy, ale aj tak uvediem nejaké základné informácie. Revír začína pod jazerom Hallstätter See v obci Au a je dlhý 4,3 km. Rieka ponúka jednak rýchle prúdy, jednak hlboké tône, kde nikdy neviete, čo môže plávať. Hlavnú obsádku tvoria lipne a pstruhy dúhové.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.09.2022.
Trofejné ryby
Je tu pomerne solídna možnosť chytiť trofejné lipne 50 a viac centimetrov, rovnako tak aj dúhaky ešte väčších veľkostí. Do rieky sa žiadne ryby nevysádzajú, ide teda o divoké ryby s čistými plutvami. Ďalej sa sporadicky vyskytuje pstruh potočný. Výnimočne sa nájdu aj iné druhy ako jalec alebo šťuka. Povolenka sa dá zakúpiť priamo v reštaurácii na začiatku revíru, prípadne aj online. Cena je dosť vysoká a trofejné ryby sa nechytajú každý deň, takže si každý musí zvážiť, či mu to stojí za to. Rybolov je povolený od začiatku mája do konca februára. Dvojmesačné hájenie slúži ako ochrana lipňov počas trenia. Na Slovensku a v Čechách sú počas zimy pstruhové a lipňové vody zatvorené, a tak je to dobrá alternatíva, keď už je rybársky absťák neznesiteľný.
Cesta cez hory.
Február je najnáročnejší
Treba podotknúť, že zimné chytanie nie je vôbec jednoduché. A to jednak pre rybárov – vzhľadom na nízku teplotu vody a vzduchu, jednak aj pre ryby. Nízka teplota vody a malé množstvo potravy donúti ryby spomaliť vlastný metabolizmus a šetriť energiu, takže nie sú potom veľmi aktívne. Stoja pri dne a pre potravu sa veľmi ďaleko nehýbu. K aktivite ich potom môže prinútiť oteplenie počasia. Počas zimných mesiacov nemá veľmi zmysel chytať od skorého rána. Najvyššia aktivita býva okolo poludnia, keď je teplota najvyššia. Február je pravdepodobne najťažší mesiac na tejto rieke, ale aj tak som tam v druhom týždni mesiaca na dva dni vyrazil.
Divoká ryba
v úžasnej kondícii.
Predčasný optimizmus?
Cestu tam som si rozdelil na dve časti a prespal pri kamarátke blízko hraníc. Ráno som to mal k rieke len dve hodiny jazdy autom. Na deviatu hodinu mám zraz s kamarátom Honzom, ktorý žije v Salzburgu. Obaja si chystáme dlhé nymfovacie prúty na trojku šnúru. Je krásny deň a slnko svieti od rána. Sme plní optimizmu. Dnes by to mohlo ísť…
Počas prvej hodiny prichádza schladenie. Aj ľadovou vodou, aj takmer nulovou aktivitou rýb. Prechytávame tutové miesta na začiatku revíru, ale voda je ako bez života. Je ľahko zafarbená do zelena, čo značí, že niekde sa pravdepodobne roztápa sneh. To je jedno z úskalí februárového chytania. Honza chytá na drobnú perdigónku menšieho lipňa, a tak sa môžeme presunúť na ďalší flek. Hlboká, pomalšia voda by podľa teórií mala byť to pravé miesto, kde by sa ryby mali v zime zdržiavať. Hod za hodom prečesávame nymfami tôňu, ale bez záberu. Možno sa rybám nechce alebo je to tým zakalením.
Idylická krajina.
Udivujúce dúhaky
Menšia zmena prichádza až popoludní. To chytáme v zátoke, kde sa rieka rozlieva doširoka. Darí sa nám chytiť niekoľko dúhakov. Čo im chýba do veľkosti, nahrádza farebnosť a bojovnosť. Ryby sú iba z prirodzeného výteru, a tak majú perfektné plutvy a tomu zodpovedá aj boj. Rybári, ktorí tu lovia prvýkrát, sú na konci boja prekvapení veľkosťou ryby. Podľa jeho intenzity by očakávali oveľa väčšiu rybu. Zo zátoky pokračujeme ďalej pod most. Rieka je tu užšia a hlbšia. Na konci tône vidím stáť pri dne lepšiu rybu. Na tretí hod berie ponúkanú nymfu. Podľa boja jasný lipeň. Bráni sa intenzívne, ale je mu to málo platné. Končí v podberáku. Nie je to žiadny obor, ale ryba okolo štyridsiatich centimetrov v takých podmienkach poteší. Nasledujúci kilometer rieky je ako bez života. Nech robíme, čo robíme, záber sa nekoná. Po jednej hodine popoludní navyše slnko zmizlo za kopcom a hneď je väčšia zima a menej svetla.
Päťdesiatnik.
Tak či tak, odmena bude
Okolo pol tretej to otáčame a vraciame sa na začiatok revíru. Viac ako kilometrová prechádzka nám aspoň rozohreje stuhnuté končatiny. Nenápadná jamka na začiatku revíru produkuje ešte jedného dúhového krásavca. Honza to balí po tretej hodine a ide sa ohriať do miestnej reštaurácie. Ja ešte vytrvám. Poslednú štvrťhodinu skúšam aj strímer, či sa nepomýli nejaký väčší dúhak. Nepomýlil, a tak to o štvrtej balím a idem za Honzom. Miestna reštaurácia Steegwirt je vychýrená a varia tu naozaj dobre. Dávame si teda zaslúženú odmenu v podobe jedla a miestneho piva. Potom prechádzame do hodinu vzdialeného Salzburgu, kde Honza býva. Zvyšok dňa trávime, ako inak, klábosením o rybách.
Slnko pomaly mizne za kopec a teplota klesá.
Niečo pre šťastie
Ráno vstávame okolo pol siedmej a po sprche a raňajkách mierime do muškárskeho krámu, ktorý patrí nášmu sponzorovi a Honza tam pracuje. Potrebujem si vybaviť pár záležitostí a ako bonus dostávam novú čiapku a nový model podberáka na test. To som zvedavý, či mi prinesú šťastie.
Ohrdnuté nymfy
Je opäť krásny slnečný deň a cesta k rieke cez hory je úchvatná. V porovnaní s Čechami je tu stále veľa snehu a teplomer v aute chvíľami ukazuje aj 8 stupňov pod nulou. Cesta je miestami namrznutá, a tak mi jazda zaberie niečo vyše hodiny. Okolo štvrť na jedenásť začínam chytať – tentoraz o trochu nižšie ako v predchádzajúci deň. Je ešte väčšie teplo, ale aktivita rýb úplne nulová. Až zhruba po dvoch hodinách sa mi darí nájsť niekoľko veľkých lipňov. Stoja takmer nepohnuto v prúde. Ponúkam im svoje nymfy, ale ryby to vôbec nezaujíma. Nepomáha ani výmena vzorov. Pokračujem teda ďalej po prúde. Prichádzam až ku skokanskému mostíku zhruba v polovici revíru. Bez záberu. Dávam si kratšiu pauzu a vydávam sa späť.
Zimná dúha.
Krstím nový podberák
Medzitým slnko opäť zachádza za hory. Okolo trištvrte na dve ma od totálneho prepadáku zachraňuje stredný lipeň. Cestou k autu mi píše kamarát, že najlepšie by to malo byť okolo druhej. Dávam teda ešte pár hodov pod mostom. Nekecal. Minútu pred druhou mám záber a vodím slušného lipňa. Rybia neaktivita ma donútila zoslabiť na vlasec 0,12 mm, a tak nemôžem veľmi vyskakovať. Nakoniec mi ryba padá. Celkom ma to nabilo energiou, nuž namiesto do auta idem do pár stoviek metrov vzdialenej pláne. Brodím doprostred, kde môžem chytať na obe strany. Netrvá to dlho a mám záber od ľavého brehu. Od začiatku je jasné, že to nebude malá ryba. Búchanie hlavou značí slušného lipňa. Po niekoľkých výpadoch sa mi darí rybu stiahnuť do pokojnej vody a následne podobrať. Lipeň zapláva do nového podberáka ako po masle. Nádherný mliečniak s obrovskou plachtou a tmavou škvrnou na pravom boku meria magických
50 centimetrov. Mám obrovskú radosť. To mrznutie sa vyplatilo! Robím rýchlo niekoľko fotografií a púšťam ho do pokojnej vody pri brehu, nech má dosť času spamätať sa z boja.
Takmer jarné počasie.
Výlet som si užil
Brodím späť a tentoraz skúšam pravú stranu. Pár hodov a vodím ďalšieho krásavca cez 40 centimetrov. Vyzerá to, že som trafil krátke okno, keď ryby berú. Mám ešte jeden prudký záber. Ryba prudko vyráža do prúdu a berie si metre šnúry. Podľa štýlu boja to vyzerá na dúhaka. Darí sa mi ho zastaviť a pomaly získavam metre späť. Pri ďalšom výpade mi ryba padá. Je okolo tretej a tým to hasne. Márne skúšam ďalšie miesta až do piatej, ryby už sú zase vypnuté. Nebolo to ľahké, ale výlet som si užil. Určite sa sem zase vrátim, ale až v lete za teplejšieho počasia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
