Keď som bol mladý, veľké ostrieže boli pre mňa vždy vedľajším úlovkom pri love šťúk v prechodnom období zo zimy do jari. Loviť ich cielene bolo však pre mňa vtedy vždy ťažké. Ale v priebehu rokov som sa v teplejšom ročnom období úspešne zdokonaľoval v prenasledovaní ostriežov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Nakoniec už pre mňa nebolo problémom nájsť a prekabátiť väčšieho ostrieža. Čo mi však robilo problém dlhé roky, je vyhľadávanie ostriežov v zime a napokon aj pred obdobím ich neresu. V mojich miestnych revíroch bolo a stále je veľa ostriežov nad hranicou 40 cm. Ich nájdenie v neskorej zime a predovšetkým úspešné ulovenie nejaký ten čas trvalo. S člnom a najnovšou technikou to však už nie je problém. Prvý tip na lov ostriežov v marci a apríli som dostal od našich starých členov z miestnej organizácie. Oni mi rozprávali o dlhých a tuhých zimách v osemdesiatych rokoch. Ostrieže našli vždy v určitej časti jazera a až do topenia snehu v marci a apríli stáli ostrieže veľmi plytko. Podľa našich starých členov sa v týchto oblastiach aj vytierali, keď voda dosahovala okolo 9 stupňov. Samozrejme, v nasledujúcom období som sa sústredil práve na tieto oblasti a veľa som skúšal. Skvelé na tom bolo, že som tieto miesta mohol celkom dobre preloviť z brehu alebo v broďákoch. V tom čase som ešte nemal vlastný čln, takže broďáky mi vtedy dobre poslúžili a dodnes rád lovím ostrieže na svojich domácich vodách z brehu. Ale aby ste boli úspešní, musíte mať na pamäti niekoľko vecí…
Najlepšie farby – firetiger, biela ryba a priehľadná.
Zubáče alebo ostrieže
Je všeobecne známe, že ostrieže v zime rady stoja v hlbokej vode. Nezriedka sa mi stáva, že pri prenasledovaní zubáčov chytím ostrieže alebo zubáče pri prenasledovaní ostriežov. Celkovo sa však fázy brania oboch druhov môžu líšiť. Zas a znova na konci zimy máte na vašom lovnom mieste buď len ostrieže, alebo len aktívne zubáče. Jedným z dôvodov môže byť, pravdaže, aj tlak vzduchu. Oba druhy sú vo vzťahu k svojej aktivite dosť citlivé na tlak vzduchu. V mojich očiach sú však ostrieže trochu viac citlivejšie na tlak ako napríklad zubáč. V zime sa často musíte vyrovnávať s vysokým tlakom a výsledkom je, že lov ostriežov je vždy náročný, no pri love ostriežov v neskorej zime treba brať do úvahy aj iné faktory.
Tesne pri brehu často ešte zmobilizujú posledné sily.
Okolnosti ovplyvňujúce výskyt
Ak je voda na lov veľmi čistá, nemusíte sa o zubáče vôbec zaujímať. Tie sú potom zvyčajne aktívne len v nočnom čase. Pre ostrieže je potom vyhradený terén cez deň. Ostrieže sa skutočne počas zimy celkom pravidelne vyskytujú len v určitých oblastiach, no vonkajšie okolnosti môžu ovplyvniť miesto výskytu ostriežov. Rozhodujúca môže byť výška hladiny vody. Pri zmene hladiny sa ryby často presúvajú na iné miesta. Štrkoviská, priehrady, ale aj vodné plochy prepojené v riečnych systémoch s tým musia v zime znova a znova bojovať, no celkovo sa dravce pomaly presúvajú do lokalít, kde chcú zabezpečiť aj potomstvo. V tejto súvislosti sa aj zákal vody môže znova a znova meniť. Aj v tomto prípade sa ryba môže presunúť na nové miesto. Vtedy musíte myslieť aj na korisť ostriežov. Tieto vonkajšie podmienky ovplyvňujú tiež miesta ich výskytu a následne ovplyvnia aj to, kde sa budú vyskytovať ostrieže. Potom musím znova hľadať ryby. Zvyčajne však sú ryby v určitej oblasti a väčšinou sú niekde nablízku. Ideálne sú podľa mňa miesta, kde nájdem hlbšie aj plytšie vodné plochy zároveň.
Aj kapitálne ostrieže sú len zriedka osamotené.
Kde sa ostrieže najradšej trú?
V mojich očiach horúca téma. Ostrieže som chytával na mojom obľúbenom štrkovisku v marci a apríli na silne zarastených pobrežných partiách, ktoré mali pred sebou rozsiahle plytké vodné plochy. Často som tam mohol pozorovať ich vyčíňanie. Samozrejme, ostrieže pri výtere nelovím. Napokon, aj tak sú pri akte lásky tak zamestnané samotným výterom, že nereagujú na svet okolo seba. Ale pred a bezprostredne po ich neresiacom divadle sa nechajú prehovoriť k záberu. Potom je však rozhodujúca nástraha. Na jednom dosť veľkom jazere v mojej miestnej organizácii sa veľa ostriežov v trstine vôbec nevytiera. Ryby sa v období neresu často nachádzajú na zlome bohatom na rastlinstvo s výskytom mušľových polí. Za tie roky som sa teda naučil, že aj ostrieže sa pri neresení prispôsobujú konkrétnym podmienkam, kde sa vyskytujú a netrú sa podľa univerzálneho kľúča, ktorý platí pre všetky revíry rovnako.
Raky sú obľúbenou pochúťkou pre veľké ostrieže.
Akú zvoliť nástrahu
Ryby zvyčajne žerú počas celého roka. Ale čo žerú ostrieže v tomto období?! Vlastne v tomto prípade môžem opakovane povedať: „Žerú všetko ako zvyčajne a hlavne, čo je práve k dispozícii“. Ak je teplota vody trochu vyššia, okolo 10 stupňov, tak veľmi rád lovím s voblermi. S voblermi dokážem nahodiť aj do veľmi plytkých pobrežných oblastí a dráždivo ich prezentovať. Pri tejto teplote vody už predpokladám, že ryby sa chystajú trieť alebo čoskoro začnú. Už nemusím viesť nástrahu tak pomaly. Dlhšie prestávky – ako to robím vždy počas veľmi chladných období – v tomto prípade už nie sú potrebné. Musíte však znova a znova skúšať, či ryby chcú plynulo ťahanú nástrahu alebo twitchovanú. Vždy sú dni, keď funguje len jeden z týchto variantov; to však čoskoro zistíte. Potom správne zvolenou prezentáciou nástrahy prelovím oblasti, ktoré som už opísal. Pomerne rýchlo zistíte, či sú v danej oblasti ryby aktívne alebo nie.
V neskorom popoludní dostal tento pekný ostriež hlad.
Skúste tiež zmeniť farbu
Počas zimného obdobia z času na čas rád vyskúšam aj šokovú farbu. V tomto prípade mám na mysli dekory „firetiger“ alebo „červeno‑biela“. Nezriedka sa mi stáva, že na miestach, ktoré sa zdali neaktívne, sa mi s týmito dekormi podarilo dostať vytúžený záber. Neviem úplne presne, prečo to tak je, ale taký farebný „papagáj“ (ako nástrahu láskyplne nazývam) vždy preberie letargické ostrieže. Okrem toho rád prejdem na tieto farby, keď mám zopár rýb, čo len sledovali nástrahu, ale nezabrala ani jedna. Podľa mňa v takom prípade tam chýba ten rozhodujúci spúšťač záberu. Vždy sa to snažím podporiť pomocou šokových farieb, pretože prírodné farby vyzerajú úplne odlišne. Ak však ani potom nemám záber, tak sa presuniem na ďalšie miesto. Aspoň tak som to robil donedávna…
Gumené kreatúry imitujúce raky sú vždy top nástraha.
Dnes už prechytávam intenzívnejšie
K tomuto poznaniu ma v tejto súvislosti priviedla skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi som stál s kamarátom na pláži jednej z vôd našej organizácie. Stál som tam a sústredene som twitchoval s voblerom, no nemal som ani jeden záber. Po niekoľkých neúspešných hodoch si Štefan všimol moju bezradnosť a naviazal si drop‑shotovú montáž. Na ňu nastražil tučnú dážďovku a začal chytať na mieste, ktoré som už dôkladne prelovil. Myslím, že to trvalo menej ako päť minút a prvý ostriež sa vzpieral na konci udice. Na všeobecnú radosť sa toto predstavenie zopakovalo ešte trikrát. Miesto, ktoré som už poriadne prelovil, prinieslo ďalšie tri pekné ostrieže. V tomto prípade som však ja vyšiel naprázdno. Samozrejme, aj ja som sa z toho poučil a dnes mám drop‑shot montáž vždy so sebou v taške. Pri tejto metóde nemusíte nutne vždy použiť iba dážďovku. Rovnaký efekt môžem dosiahnuť aj s umelými nástrahami. Ale niekedy je prirodzená nástraha predsa len „prirodzená nástraha“…
U voblerov je hĺbka ich ponoru enormne dôležitá.
Umelá nástraha – áno či nie?
Nie je nezvyčajné, že sa mi darí aj s najmenšími napodobeninami rakov alebo aj s malými smáčikmi, tzv. no action nástrahami. Vždy ma to utvrdzuje v tom, ako sa im tento typ nástrah páči. Každý si to musí zistiť vyslovene pre svoj revír. Ponuka potravy je na rôznych revíroch často odlišná. Preto pri umelých nástrahách neexistuje jedna jediná univerzálna, ktorá funguje vždy a všade, takže mávam vždy so sebou rôzne druhy.
Celkovo vzaté, tuby a napodobeniny rakov sa vo veľkej miere etablovali ako nástrahy pred obdobím trenia. S týmito nástrahami chytám na väčšine vôd začiatkom jari. Ale ako už bolo popísané, vždy mám so sebou niekoľko smáčikov a kopýtok. Sú dni, keď chcú len to a nič iné. Moje obľúbené dekory sú v tomto prípade biela ryba, ostriež, ráčik a hlaváč. Čokoľvek, čo sa podobá na tieto ryby, nakoniec pritiahne pozornosť pruhovaných pankáčov. Len si treba nájsť ten správny čas. Prírodné dekory nie sú v žiadnom prípade zastarané!
Ľahké náčinie je pri dlhých presunoch výhodou.
Nástrahovky z mrazničky
Ak máte v chladnom období možnosť zaobstarať si malé nástrahové rybky, mali by ste vyskúšať aj tento druh lovu pruhovaných banditov. Najmä kapitálne ostrieže v zime niekedy lovia vo veľmi plytkých oblastiach a tesne pred aktom lásky si rady pochutnajú na beličke alebo malej červenoočke. Osobne si vždy zamrazím niekoľko nástrahoviek a vyberiem ich z mrazničky v menších porciách, keď ich potrebujem. Tieto malé nástrahové rybky namočím cez noc do soli. To má tú výhodu, že potom na háčiku pevne držia a netrhajú sa. Strata nástražnej rybky pri nahodení alebo dopade na vodu je potom skôr nepravdepodobná, pretože konzistencia nástrahy už nie je taká mäkká. Túto fintu poznám z trollingu na lososy a morské pstruhy a tento spôsob lovu používam už niekoľko rokov. V každom prípade vynikajúco funguje aj na ostrieže. Pruhovaní útočia na tieto nástrahové rybky zakaždým s veľkou dôverou.
Podľa rôznych štúdií však ostrieže v chladnom období nežerú veľké množstvo stavovcov, ako napríklad svojich menších súkmeňovcov, napriek tomu, že sú známi ako kanibali. V tomto období je kanibalizmus na minime. V čase pred neresom sú ostrieže často veľmi chtivé po bezstavovcoch. Samozrejme, kôrovce a červy všetkého druhu sú na prvom mieste v ich jedálničku. Z tohto dôvodu rád lovím aj s imitáciami rakov a s kreatúrami. Spočiatku som si často myslel, že táto metóda nefunguje pri ostriežoch tak dobre, ako napríklad pri black bassoch. Ale zďaleka nie! V súčasnosti je tento typ nástrah vždy súčasťou mojej krabičky na ostrieže. Tento typ nástrah rád ponúkam na drop‑shot a Texas montážach, ale ešte radšej na montáži Carolina.
Skalnaté oblasti ponúkajú ostriežom vždy dobrý zdroj potravy.
Obľúbené montáže
Carolina patrí medzi moje najobľúbenejšie montáže, aj keď som najväčšie ostrieže pochytal na drop‑shot. Na tejto montáži je pekné, že ju môžem ponúkať veľmi pomaly. Podľa mňa je to najlepší spôsob, ako napodobniť prirodzené pohyby rakov či hmyzu. Teplota vody je v marci a apríli často pod alebo okolo 10 stupňov Celzia. Zodpovedajúcim spôsobom sa teda pomaly pohybujú aj mäkkýše vo svojom živle. Ostrieže to vedia, a preto si na nich pochutnávajú, keďže prenasledujú ľahkú korisť.
Pri love vyššie spomenutými metódami je často dôležitá správna rýchlosť a väčšinou používam montáž Carolina. Kombináciou jemných a rýchlejších šklbnutí prehľadávam horúce miesta vo vode a pri akomkoľvek odpore energicky zasekávam. Tak rýchlo, ako ryby nástrahu prehltnú, dokážu ju opäť vypľuť – to by ste mali mať vždy na pamäti.
Ostriež žerie ostrieža.
Niečo istotne zaberie!
Späť k rybárčeniu. Veľmi rád dlhšie prelovím každé horúce miesto, aj keď už zlyhal vobler alebo drop‑shot, pokiaľ viem, že ryby tam sú. Neviem prečo, ale ryby majú určité preferencie z hľadiska času a ako rybár sa im musíte vždy prispôsobiť. A tak skúšam každú metódu, kým nepríde vytúžený záber. Ak sa mi podarí chytiť prvú rybu, pokúšam sa hneď chytiť druhého alebo tretieho ostrieža. Pretože krátko predtým, ako idú do neresu, tie ostrieže, ktoré sa neresia, sa často združujú do väčších skupín. Potom sa už niektoré neresia, niektoré sú po nerese a ďalšia skupina čaká neďaleko, kým sa rozmnoží. Ostrieže skutočne vždy reagujú len na určitú nástrahu. Len ju musíte nájsť. Keď sú už však ostrieže priam pohltené neresom, nič iné ich nezaujíma. Výsledkom troch hlavných metód je, že ktorýkoľvek z týchto typov prezentácie nástrahy môže byť úspešný pred obdobím ich trenia. Skúsiť treba jednoducho všetko.
Záber prišiel až tesne pri nohách.
Nenahraditeľná pomôcka
Samozrejme, podľa veľkosti vodnej plochy musíte absolvovať nejednu dlhú štreku, kým ich nájdete. Vždy preto odporúčam ľahké rybárske oblečenie a výstroj. Nadovšetko odporúčam priedušné nohavice a bundy. Ale aj iné materiály plnia svoju funkciu a dajú sa bez problémov použiť. Polarizačné okuliare odporúčam pri prenasledovaní ostriežov vždy. Nerozhodnutí banditi často prenasledujú nástrahu a potom sa otočia bez toho, aby ste si to všimli, ak by ste nemali polarizačné okuliare. Niekedy vezmú nástrahu dokonca až pod mojimi nohami. Ak si však dokážem všimnúť tieto situácie, je možné nejakým spôsobom reagovať a tým zvýšiť množstvo záberov. Napríklad nechám nástrahu dlhšie stáť alebo ňou párkrát rýchlejšie trhnem. Váhavé či opatrné ryby jednoducho potrebujú určitý kľúčový stimul. Preto vždy odporúčam dobré polarizačné okuliare!
Tuba imituje mäkkýša a našla konzumenta.
Ľahká a praktická výbava
Ako je to bežné aj pri love pstruhov, odporúčam rybárom loviacim z brehu alebo pri brodení ľahký a skladný podberák. Môžete si ho pripnúť na opasok alebo pomocou magnetu pripnúť na chrbát. A aj pri zmene miesta sa takto vždy oveľa jednoduchšie presúvate. Aby som bol na takýchto rybačkách v teréne na ľahko, vždy sa vyhýbam veľkým taškám. Radšej nosím malú tašku cez rameno a na začiatok mám len za hrsť nástrah. Len tak zvládnem bez problémov dlhšie presuny pešo.
Rád mám vo svojej malej taške nasledujúce nástrahy… Vždy ide so mnou pár voblerov: v nejakom priehľadnom prírodnom dizajne, niečo vo farbe bielej ryby a šoková farba. Podľa mojich skúseností by mal jeden z týchto dekorov vždy fungovať. Malá taštička s niekoľkými pripravenými montážami, ako sú dve až tri montáže drop‑shot, Carolina a Texas rig. Ako železnú rezervu mám však v krabici namontované aj nejaké gumené rybičky s jigom, najlepšie v ostriežovom dekore. O ostriežoch je známe, že sú kanibalmi a niekedy tento dekor veľmi dobre chytá. Ani tieto nástrahy nepatria do starého železa.
Prút, šnúra a jej farba
Čo sa týka náčinia, nemusím sa nutne pohybovať v chúlostivej oblasti ostriežových prútov. Aby som bol úprimný, preferujem tuhšie prúty s vrhacími záťažami od 30 do 40 gramov. Každý, kto často loví z brehu, rýchlo spozná všadeprítomné nebezpečenstvo uviaznutia. Navyše, s veľkými ostriežmi sa tiež nehrá ľahko. Na to, aby ste ich pri zdolávaní mali pod kontrolou, je potrebný silnejší prút. Preto volím hrubšiu veľkosť aj čo sa týka šnúry. Takže na mojom navijaku veľkosti 2000 mám rád šnúru s priemerom 0,12 až 0,14 mm. Pri love ostriežov musíte vždy rátať taktiež s prekvapením v podobe veľkej šťuky, boleňa alebo zubáča. Chcem byť pripravený na všetky tieto ryby. Pokiaľ ide o farbu šnúry, každý by sa mal riadiť svojím inštinktom. Ja sám dodnes používam krikľavé šnúry, pretože pri slušne dlhom fluorocarbonovom nadväzci s dĺžkou okolo 100 cm som si nevšimol žiadne rozdiely s menej výraznými farbami šnúr.
Extra tip
Väčšinou lovím len s jedným prútom. Nemám chuť ťahať po brehu niekoľko prútov súčasne. Takže si v priebehu roka jednoducho vždy naviažem niekoľko montáží do zásoby a potom ich už len stačí zapnúť do karabínky na konci môjho fluorocarbonového nadväzca. Nezáleží na tom, či chcem loviť len na Texas rig, drop‑shot rig alebo len na vobler. Za pár sekúnd odopnem napríklad svoj „drop‑shot rig“ a hneď môžem zapnúť povedzme vobler. To mi umožňuje byť pri vode s naozaj ľahkou batožinou. Každý, kto je občas v broďákoch pri vode vie, o čom hovorím. Pretože menej je často viac!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
