Lov rýb ma bavil odmalička. Vyskúšal som rôzne rybolovné techniky na rôznych rybárskych revíroch. Časom som však svoje vychádzky zredukoval na návštevu pstruhových a lipňových revírov s muškárskym prútom.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Práve pstruhové tečúce vody mi vyhovujú najviac. Po odznení náporu rybárov na začiatku sezóny býva na nich relatívny pokoj, najmä na vodách, kde sa nevysádzajú pstruhy dúhové. Taktiež mám rád horské prostredie, v ktorom sa väčšinou nachádzajú, ich krištáľovo čistú vodu a chlad, ktorý z nej sála aj v najhorúcejšom lete. No a fascinujú ma predovšetkým ryby v nich, nádherne sfarbené pstruhy potočné a bojovné lipne s krásnou mozaikou na chrbtovej plutve.
Rybožraví nepriatelia
Pstruhové vody však v dnešnej dobe trápia viaceré problémy. Len čo sa na niektorom toku podarí vybudovať početnejšiu obsádku pstruhov či lipňov, neomylne to pritiahne pozornosť množstva rybožravých predátorov, ktoré sú bez výnimky zákonom chránené. Netreba ich menovať všetky, úplne stačí spomenúť vydru a volavku popolavú. Ak niekto bude tvrdiť, že vydra je dnes na Slovensku ohrozeným druhom, klame a zavádza. Jej pobytové znaky sa nachádzajú všade tam, kde sa vyskytujú nejaké ryby. Na našich pstruhových revíroch na strednom Slovensku sme skúsili nainštalovať fotopasce na účely monitoringu tohto predátora. Na všetkých sme vydru zaznamenali do pár hodín, niekedy dokonca za denného svetla a iba hodinu po umiestnení fotopasce do terénu. Vydry v súčinnosti s volavkami nedajú pstruhom a lipňom na menšom toku žiadnu šancu. Snaha rybárov je často behom zimy zlikvidovaná do poslednej šupiny a škodu im nikto nenahradí. Hoci to znie ako obohrané klišé, naša ochrana prírody považuje ryby stále iba za potravu pre iné živočíchy.
Dôsledky klimatickej zmeny
Na pstruhových potokoch sa významne odzrkadľuje aj klimatická zmena. Pokles prietokov a otepľovanie vody sú také významné, že areál rozšírenia pstruha potočného sa pomaly posúva smerom na sever. V rámci mojej práce sa dostávam k štatistikám o úlovkoch na rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu. Pozorne sledujem hlavne pstruhové vody. V regióne stredného Pohronia, kde pôsobím, bola južná hranica rozšírenia pstruha potočného na úrovni Novej Bane. Po zaslaní štatistík za rok 2021 sa v kolónke návštev a úlovkov novobanských pstruhových revírov objavila nula. Prietoky sú tam v letných mesiacoch minimálne, lov rýb je náročný. Niežeby tu už žiadne pstruhy nezostali, ale ich populácia je na ústupe a jej prežitie je závislé od umelého zarybňovania. Podobná situácie je aj na Považí. Jediným opatrením, ako sa pokúsiť tento trend zabrzdiť, je spomaľovanie odtoku vody z krajiny budovaním nízkych prahov alebo výhonov, tzv. kaskád.
Starostlivosť rybárskeho hospodára
Samostatnou kapitolou je rybárske obhospodarovanie týchto revírov. Starostlivosť o desiatky kilometrov pstruhových tokov je prácna, časovo aj fyzicky náročná. V dnešnej dobe rybársky hospodár len veľmi ťažko nájde rybárov ochotných obetovať svoj voľný čas loveniu odchovných vlásočníc alebo roznášaniu rýchleného plôdika po tokoch. Preto sa na mnohých revíroch stalo štandardom zarybňovanie „hotovou“ rybou, to znamená nasádzanie pstruha dúhového, ale aj potočného presahujúceho najmenšiu lovnú mieru. V lepšom prípade sa do vôd dostávajú prezimované ročky potočáka. Dlhší pobyt v umelom chove sa však na nich nezameniteľne podpíše. Tieto ryby majú väčšinou nepekne zdeformované prsné plutvy, ich vyhojenie do pôvodného stavu nie je možné. Podľa tohto, dnes už pomerne rozšíreného znaku, viem spoľahlivo identifikovať, kde zarybňujú akou násadou. Od zarybňovania rýchleným plôdikom alebo jesienkou odchovanou vo vlásočniciach sa už takmer upustilo.
Bohaté neprístupné revíry
Napriek mnohým negatívam sa na Slovensku stále nájdu revíry, kde sa nachádza dobrá populácia pstruha potočného, niekde spolu s lipňom. Spravidla bývajú málo navštevované, pre väčšinu rybárov nie sú atraktívne, keďže si tu nemôžu ľahko naloviť a privlastniť svoje štyri dúhaky. Navyše bývajú horšie prístupné. Úplne stačí, ak sa niekde do blízkosti rieky nedá dostať autom a ryby tu zostávajú uchránené pred zvýšeným rybárskym tlakom.
V posledných rokoch som si zvykol navštíviť niekoľko pstruhových tokov, ktoré spĺňajú tieto atribúty. Popri návšteve Dediniek sa mi raz podarilo zablúdiť na Hnilec pod týmto vodným dielom. Išiel som do neznámej lokality, na muškársky prút som tu ulovil niekoľko desiatok nádherných potočákov. Odvtedy sa sem snažím každý rok vrátiť za novými zážitkami a rieka zatiaľ nikdy nesklamala. V rovnakom regióne navštevujem aj horný tok rieky Slaná. Pri prezeraní štatistík bolo na tomto revíri v sezóne evidovaných do 20 návštev. Pri popoludňajšej vychádzke som v pomerne ťažkom teréne ulovil niekoľko pstruhov presahujúcich 35 cm, ich sfarbenie bolo neskutočné. Takto sfarbené bývajú iba pôvodné divoké ryby. Myslím, že na týchto revíroch ryby vo veľkej miere chráni práve ich neprístupnosť. Populácie sú tu ponechané viac‑menej na samovývoj. Do budúcna by sa práve na takéto toky mal zamerať výskum na nájdenie a zachovanie pôvodného genofondu pstruha potočného.
Liptovské atraktívne vody
Medzi najznámejšie pstruhové revíry na strednom Slovensku nepochybne patria liptovské rieky Belá a Revúca. Revúca preteká pomerne urbanizovanou krajinou a je preto hojne navštevovaná rybármi. Miestne ryby sú tu preto mimoriadne vyškolené a uloviť ich nie je jednoduché. Oproti iným revírom má však Revúca pomerne dobrý prietok a obsádka pstruhov a lipňov je tu naozaj vynikajúca. Belá je zas nepochybne slovenským klenotom medzi riekami, väčšina jej toku je prirodzená a koryto často mení svoju trasu. Lov rýb v tomto atraktívnom prostredí však nie je jednoduchý, ryby vďaka krištáľovo čistej vode poľahky zbadajú rybára. Obsádku tu tvoria pstruhy potočné, na pomerne dlhom úseku sa dajú uloviť aj krásne lipne. Už roky sa v okolí Vavrišova vyskytuje malá populácia sivoňov. Pri zmienke o Liptove sa nedá nespomenúť Váh pod Bešeňovou. Tento revír má európske parametre, o čom svedčí aj množstvo návštevníkov zo zahraničia. Je naň však vyvíjaný neskutočný rybársky tlak, cez víkend sa tam miesto na lov hľadá naozaj ťažko.
Hronský pstruh a lipeň
Ako rodák od Hrona musím spomenúť aj túto rieku. Horný pstruhový Hron v obhospodarovaní MO SRZ Brezno sa stáva jedným z najlepších revírov vo svojej kategórii. Stačila zmena systému zarybňovania, poctivé roznášanie násad a rieka neuveriteľne ožila. Hoci vo vodnatejšej dolnej časti tohto revíru jednoznačne dominuje lipeň, ktorý sa tu aj úspešne rozmnožuje, horný úsek patrí potočákom. Navyše ide o jeden z najdlhších a najvodnatejších pstruhových revírov. Jedna sezóna vám na spoznanie celého úseku určite stačiť nebude.
Pozitívne príklady od vážskych prameňov
Z revírov, ktoré neobhospodaruje Slovenský rybársky zväz, každoročne navštívim zdrojnice našej najdlhšej rieky – Biely a Čierny Váh. V oboch sa nachádzajú na dnešnú dobu dobré a životaschopné populácie lipňa a pstruha potočného. Aj tu však zohráva významný faktor ich ťažšia prístupnosť. Pri vychádzkach na tieto revíry som stretol rybára iba raz a bolo to stretnutie infarktové. V tých odľahlých miestach som čakal, že z obrovských listov deväťsilu sa k vode prediera medveď, našťastie sa z neho vykľul mladý prívlačiar.
Pre mňa osobne predstavuje práve kaňon Čierneho Váhu symbol pstruhových tokov Slovenska. Lovím v nefalšovanej divočine. Ak príroda chce, jednoducho vás tam nepustí. Tak sa stalo aj minulý rok po vetrovej kalamite. Kaňon zablokovalo množstvo napadaných kmeňov. Voda si s nimi časom poradí, pre ryby vzniknú nové úkryty, ktoré ich ochránia pred vydrou, ale aj pred háčikmi. Apropo, miestny rybársky hospodár prísne limituje množstvo vydaných povolení, a to sezónnych aj denných. Toto opatrenie by sa malo uplatňovať automaticky pri obhospodarovaní pstruhových vôd.
Prehodnoťme zmysel rybárskych vôd
Pstruhy potočné sú na ústupe, no na niektorých lokalitách ešte stále nachádzajú dobré podmienky. V tomto príspevku som spomenul len niekoľko pre mňa zaujímavých pstruhových rybárskych revírov, zväčša na strednom Slovensku. Existuje ich však oveľa viac, menovať ich všetky nie je možné a často ani žiaduce. Rybárstvo sa dnes, bohužiaľ, robí kvalitne iba na lokálnej úrovni. Na väčšine pstruhových vôd prevláda konzumné hospodárenie preferujúce nasadenie a rýchle vylovenie pstruha dúhového. Zmeniť takto zabehnutý systém býva ťažké, predovšetkým v dôsledku nesúhlasu členskej základne. Prioritou rybárskeho obhospodarovania by však malo byť udržanie genofondu pôvodných druhov rýb – toto je zakotvené aj v rybárskej legislatíve.
Deformované prsné plutvy
potočáka sú už štandardom.
Lov pstruhov je atraktívny.
Bezchybný samec potočáka ulovený muškárením.
Sucho a klesajúce prietoky pstruhom neprajú.
Pobytové znaky vydry sú všadeprítomné.
So zarybňovaním pstruhom dúhovým opatrne!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
