Jesenné a zimné mesiace sú časom, keď sa intenzívne venujem lovu veľkých, neraz kapitálnych ostriežov. Stala sa z toho vášeň, ktorej sa len veľmi ťažko odoláva. Je to totiž ten správny čas na veľké jedince, a to z mnohých dôvodov…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.09.2022.
Veľa dôvodov na rybačku
Nepochybne hlavným dôvodom je počasie, výrazné ochladenie a všetko s tým súvisiace. Ako dobre vieme, s príchodom chladného počasia sa stráca drobizg, je nepomerne menej prirodzenej potravy, skoro nič sa neliahne a nerojí, všetko je zazimované a pripravené na zimný spánok a odpočinok.
Veľkosť ostriežov sa zväčšuje, ale počet ich úlovkov je nepochybne menší v porovnaní s letom, keď je to presne naopak. Čiže – kopec menších rýb, ale ich veľkosť je priemerná.
Je to ideálny čas na životnú rybu. V mojom rybárskom svete mám na mysli hlavne šťuku a ostrieža, keďže to sú najpočetnejšie dravé ryby v portfóliu riek a kanálov, ktoré sú v okolí môjho bydliska.
Nenechať sa ničím odradiť
Tu v Anglicku treba ešte vybojovať boj s počasím, prírodou a v neposlednom rade so sebou samým. Kto už bol na Britských ostrovoch, tak dobre vie, o čom hovorím, resp. píšem. Ako správny fanatik nemám žiadny zásadný problém s počasím; hoci, samozrejme, radšej mám teplo a piña coladu než zimu a dážď sprevádzaný vetrom a zmierňovaný teplým čajíčkom v termoske. Zlé počasie sa dá jednoducho vyriešiť kvalitným nepremokavým oblečením a čižmami… V dnešnej dobe už nie je problém s kvalitným vybavením, ak by sme to porovnávali s minulosťou. Doba aj v tomto naozaj napreduje míľovými krokmi, ako napokon vo všetkom.
Žiaľ, nikdy nekončiaci dážď vylieva rieky z ich brehov, voda je celý čas kalná, a to odrádza mnohých miestnych borcov. Pre mňa je to naopak výzva a veľká príležitosť na dobrú rybačku, pravda, musím sa obrniť trpezlivosťou.
Rád by som vám opísal zopár zážitkov a príbehov z doby nedávno minulej, čiže pár týždňov dozadu… Možno by som tak niekoho inšpiroval, možno trošku poradil.
Rybár musí sviatky „pretrpieť“
Vianoce sú obdobím, keď by sme mali tráviť čas s rodinou a venovať sa svojim najbližším. V mojom prípade to bolo presne tak, pre pokoj v rodine. Na rybárske vybavenie som síce poškuľoval tiež, ale vyčkával som až na otvorenie škôl, keďže tu sa otvárali hneď po Novom roku.
Ako vždy som sa poctivo pripravil – času medzi sviatkami bolo dosť a naozaj som sa tešil. Cieľová ryba bola ako takmer vždy ostriež. Cielene som si pripravil nástrahy primerane predpokladanej veľkosti. Zo skúseností z predchádzajúcich rokov sa mi najviac osvedčili gumové nástrahy od 7 cm do cca 12 cm. Ako dobre vieme, sú to prefíkaní protivníci a za menšou nástrahou sa veľakrát ani neotočia. No s tým som, pravdaže, kalkuloval.
Náročný, ale sľubný rybársky úsek
Vybral som sa na svoje obľúbené miesto, kde som predpoklad zvýšenú koncentráciu rýb po pár dňoch intenzívneho dažďa. Je to splav s plavebnými komorami a vrátami slúžiacimi na prechod lodí hore riekou, kde komory slúžia ako akýsi výťah. Rieka je spojená s morom a úsek, kde s radosťou chytám, sa nachádza asi 30 km od ústia, čiže hladina je ovplyvňovaná prílivom a odlivom. Voda je sladká. Veľkou nevýhodou je všadeprítomné blato po brehoch, keďže stav hladiny sa často mení práve v dôsledku prílivu a odlivu. Nič sa nedá robiť, treba sa s tým zmieriť a čižmy alebo gumáky sú nevyhnutnosť, čo takisto mnohých rybárov doslova odrádza.
Moja výbava a taktika
Voda bola mierne prikalená a asi 1,5 metra nad normál. Prúd bol dosť silný a bolo zrejmé, že ryby bude treba hľadať popri brehoch, vracákoch, na rozhraniach a pod stenami plavebných komôr. Taktika bola jasná: ľahšie jigy a čeburašky do 5 gramov a nechať nástrahy prepadávať, vytvárať čo najväčšie vibrácie a vyprovokovať ryby k záberu. Farby ani nie sú veľmi dôležité, i keď fluo a výraznejšie sú výhodou. Väčší dôraz kladiem na vedenie nástrahy a vytváranie vibrácií, čo sa mi počas dňa veľmi osvedčilo. Nie som veľký zástanca klasického lanka na šťuky, skôr uprednostňujem fluorocarbon. Nosím si ich v kapse asi 8 druhov rôznych hrúbok a podľa potreby vymieňam. Je veľa známych uzlov a techník, ako spojiť šnúru s fluorocarbonom, viem, že sa toho veľa popísalo a existuje kopec videí… Každému vyhovuje niečo iné. Či už je to pomôcka v podobe ihly alebo špeciálny uzol.
Borci na člne verzus rybár na vlastných
Najskôr som začal prelovovať hlbšie partie rieky a miesta okolo múrov, kde sú vymleté veľké jamy ako dôsledok činnosti vrát plavebnej komory. Tam som očakával, že bude najväčšia šanca na pekného ostrieža. Žiaľ, po dlhšej dobe a výmene zopár nástrah sa nič – okrem menšieho asi 30 cm ostrieža – nestalo. Bolo to dosť zvláštne a nedávalo mi to zmysel. Medzitým prišli dvaja borci na člne a podľa veľkosti nástrah bolo zrejmé, že im ide o väčšie šťuky. Nástrahy cez 30 cm v hmotnosti cez 150 gramov aj s jigmi s buchotom a čľapotom dopadali na hladinu a ja som usúdil, že bude lepšie vyskúšať prechytať plytšie partie. Keďže som tušil, že rybky niekde musia byť schované…
Medzitým sa chlapci na člne preplavili do priestoru, kde som chytal ja. Presunul som sa na miesta, o ktorých viem, že je tam krásne vymletý breh. Medzitým príliv opadol a ja som sa čľapotal v blate niečo vyše členkov, takže som si musel dávať veľký pozor, aby som sa nešmykol a neskončil v blate a vo vode. Chlapci na člne sa len nechápavo pozerali, kam sa hrabem a posmešne sa uškŕňali a čakali, kedy sa v blate vyváľam…
Ostrieže ustúpili šťukám
Po troch nahodeniach sa však chlapci dosmiali – a ja som vypínal krásnu šťuku cez 90 cm! Záber prišiel doslova spod nôh, asi meter od brehu. Ako nástraha sa výborne osvedčila Fanatik Goby 8,9 cm v oranžovej tzv. mrkvovej farbe na 5-gramovom jigu. Zopár rýchlych fotiek a fešanda si plávala ďalej. Napriek enormnej snahe o pekného ostrieža sa nič neudialo. Ako jediné možné vysvetlenie prichádzalo do úvahy to, že šťuky vytlačili všetky ostrieže a hostili sa ony.
V priebehu asi troch hodín sa mi podarilo chytiť 7 šťúk od 70 cm do 102 cm. Všetky ryby boli chytené na ľahšiu zostavu do 15 g záťaž a ako som spomínal vyššie nástrahy do 12 cm, keďže som dúfal v kapitálneho ostrieža. Bolo očividné, že šťuky sa doslova pásli pod brehom v miernejšom prúde a čakali na húfy menších rybiek, ktoré tam vytláča prúd. Veľmi dôležité bolo správne čítať vodu a prispôsobiť sa momentálnym podmienkam v čase.
Nie vždy je potrebné mať čln, hoci je to, samozrejme, dobrý pomocník a veľká výhoda. Výber veľkých doslova mega nástrah nebola žiadna výhoda, ryby ich ignorovali, takže borci zostali bez jediného záberu. Mne stačilo len rýchlo vymeniť fluorocarbon za väčší priemer a o zábavu som mal postarané.
Ryby máme často rovno pod nohami
S príchodom prílivu sa voda zdvihla o ďalšie dva metre a ryby stratili akýkoľvek záujem o potravu. Stáva sa to dosť často s príchodom prílivu – jednoducho to sekne a hotovo. Viem, že na Slovensku nemáme žiadne prílivy a odlivy. Chcel som iba pripomenúť, že ryby máme často hoci aj hneď pod nohami. Ak ste ma dočítali až sem, tak som rád a dúfam, že som niekomu azda trochu poradil a možno aj pomohol…
Petrov zdar!
Fanatik Goby dokázal prekabátiť starého lišiaka.
Ryby podľa možnosti hneď vypínam vo vode a neťahám po brehoch a blate. Zaplavené rastlinstvo je lepšie ako podložka.
Rázne pristavenie dva metre od brehu a už som vedel, koľká bije. Fanatik MikMaus v 6,35 cm verzii na čeburaške bolo to pravé orechové.
Všetko potrebné pre Fanatika na brodenie sa blatom. Stálo to za to. Výsledky sa dostavili.
Využil som prítomnosť kolegov z člna
a momentka s jednookou fešandou bola na svete. O dva týždne som ju chytil znova asi 200 metrov po prúde. Chyť a pusť v praxi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
