Apriľ to isce taky čudny mešac
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.09.2023.
Úvod
Sluhajce1, hlopi2, rybare. Je apriľ, mešac3 vtakov, a tak me napadlo napisac taky članek, aby sce šicke4 na Slovensku rozumeľi, i tote, co še plano5 učeli a nehodzili do školy, ale vecej buli pri vodze, tak jak i ja. Ta še posnažim opisac, co ja rybar v apriľu robim pri vodze i kus pospominam, jak bulo.
Co a dze robic v apriľu
Perša rada – nebuce doma pri žeňe (iba kus večar), ice radši gu vodze – tam še furt daco robi. Kedz neznace lapac ryby, kukajce6 na vtačky, kvetky, oblačky abo na Feriho, jak ľeje poldeci druhemu rybarovi, co tež nezna lapac ryby. Jój, veľo še da, kedz pridzece gu vodze. Abo kukac na ľudzi, co še blukaju7 okolo vody na prehadzke a kukaju do totich mobiloch a šmeju še! Len tak še šmeju bez pričiny a vecka še šmejem i ja. Jój, fajne toto Slovensko! No kedz znace rybu lapic, ta net o čim.
Druha rada – lapajce jak znace. Kus pospominam. Kedz mi bul mlady, šicke lapali na co mali peňeži, a tak mi skoro šicke šedzeli na stojakoch a lapali kapre na cesto. Nebulo treba veľo peňeži, iba kus na muku a vajco. Hej a ešči⁸ na ščipacu papriku. Cesto bordo jak Husakova červena hvezda a lapalo še! Len kedz kapor chcel požrec9 to cesto, ta policajc10 chodzil hore‑dolu pod paľicu11 a problem bul šekac. Ale kapre šumne buľi, dachtore i tricecšedzem centimerovo. V tych časoch še kapre mohli brac od tricecpejc centimetroch, ta sme šicke buľi radzi a tote, co buľi ešči radši, pošli do karčmy, dze kapre speňeželi, žeby do večara bulo za co pic! A buľi potom calkom radzi, kedz došli domu, bo rano pošli na kapre zaš!
Mudrejše rybare už vtedy lapali na kukuricu – varenu i mľečnu, abo na male kompere12. Tam nebulo treba čekac pokym poľicajt pribije o paľicu, pribil takoj a kapor išol jak šifa13, skorej prut bulo treba ratovac! Jój, šumne časy. Narucovalo še z breha, dze bulo vydupane mesco, tam bula ryba, no mesco bulo furt polne rybaroch. Dze ich bulo vecej jak štvero, bula i paľenka. No na kapra bula dobra i veľka hľista1⁴, tota co še v noci na travnikoch vyvaľuje – znace15 ktora, ne? Buľi i take, co lapali na koľenko, makarony i burizony. No to smakovalo pleskačom, ta ne šicke lapali na tote dobroty. Na jazere še šedzelo až od peršeho maja, bo v apriľu še ešči nemohlo lapac pre zakaz.
Meňej rybaroch hodzilo na vekši jarek1⁶ – Hornad, co tu idze dolu mestom, aľe v apriľu šicke co znali lapac a dze, lapali košňaky1⁷ a jalce na jedzene do domu. Šedzem kila še dalo zobrac do domu! Znam, že dachtore s nima karmili i šviňe, no ne pre sebe, tote potom ponukli inym po zabijačke, bo furt žreli ľem ryby a taka šviňa nesmakuje. No tote druhe to neznali. No i tu v apriľu še dalo, no košňaky še mušeli tež pušcic, bo i tu bul zakaz brac domu. Ta sme buľi šicke bars nervozne, bo maj ešči nebul.
A co neška? A dze na ryby v apriľu?
Joj, hlopi mojo, šicko naspak, nove kurbľe1⁸ na paľicoch mame, take, že še nam ani nešňilo19. Paľice už na šicko, na každu rybu extra, dakedy bula jedna abo dva, neška20 dvacec! Na kompere, kukuricu še nelape, vydumane guľky na kapre nam treba, ne rybky, aľe gumy na ščuky, zubače nam treba… Joj, šicko naspak je, iba ta paľenka pri vodze ostala! Utrimala še, koťuha jedna, no mocno s ňu treba bojovac!
Apriľ, to isce taky čudny mešac – raz pada21, raz duje22, slunko šveci, žima, ceplo je. A ryby še bešňa23 od radosci. Iba pstruh taky glupi2⁴, že na šicko idze. Temu nič nevadzi. A ešči jednu rybu tu vychvaľim, bo mam take skušenosci s ňu. Uhra. Joj, ta to vydžubana ryba, aľe v apriľu ňe. Po žime lačna2⁵ je a lapime ju i cez dzeň. Najľepša je hľista. Da še lapic na plavak, ked znace dze, no i na spodku še da, na olovo, ked znace dze. No jest i mesta, dze še da lapac i v apriľu kapor, pleskač i ine poťky2⁶. Beru, no ešči to neni ono. V maju budu brac ľepši i rybare ich domu. Na jarku to iste – košňaky na košňaky, jalce na hľisty, poťky tež na hľisty a košňaky a sem‑tam i pstruh še da. A ten še už može brac, aľe až od šestnacteho apriľa. Joj, apriľ, veľo še neda i neda, šicko hajene – na jarku i na jazeroch okrem dachtorych.
No, teľo gu apriľu. Kedz neberu, zberajce podbeľ na čaj, krucce umele muhy, radujce še zo života a nepice! Pice, nepice…, sam neznam. No dochtore neodporučaju, aľe piju tež!
Punktum
Takto – celý tento nápad vznikol v mojej unavenej lebke, keď som si povedal, že prečo nie, veď je apríl. Treba kus srandy! Keď to vezmú v redakcii, budem rád. Taký novátor v dialekte, východniarskom nárečí v „časáku“. Trochu vás možno zabavím článočkom vo „východňarčine“, ktorá mi je stále nablízku, aj keď som rodený Košičan. Ľubozvučným dialektom, ktorý sa na východe Slovenska nedá nezačuť.
Ozaj a čo v apríli s rybami? Ako som zvýraznil – hlavne nesedieť doma. Ryby sú aktívne, aj keď väčšina druhov je hájená. Niežeby som bol z tých, čo berú všetko šupinaté na návštevu do mrazničky, no pstruhy či úhor sa v apríli nedajú obísť. Tieto ryby sú na dosah, avšak desať z desiatich rybárov v tomto čase loví práve pstruha, čo je na ich veľkú škodu – škoda. Nášmu „hadovi“ sa vyhýba podľa mňa drvivá väčšina rybárov. Je to atraktívna športová ryba par excellence tak lovom (aktívne, nie statické vyhľadávanie ryby), ako aj gastronomickou hodnotou.
Záver? Chytajte v tomto čase viac na rieke, stále vravím, že sa tam toho deje oveľa viac ako na často mŕtvom štrkovisku. Ak na rieke po šiestich minútach nezaznamenáte záber, tak vedzte, že robíte niečo zle vy, nie kamaráti so šupinami, a to som vám dal možnosť výmeny nástrahy po troch minútach. Keď nie červy, tak biele červy, ale ryba musí byť. Samozrejme, s mojou obľúbenou plávanou, na ľahko, s jemným vlascom a mojím favoritom – háčikom číslo 12!
Je apríl, dávajte si pozor hlavne toho prvého. Ak sa v rieke pri vašom love vynoria z vody cedule na paliciach s nápisom „Nechaj nás na pokoji!“, tak buďte ohľaduplní, zbaľte svoj výstroj a choďte si zbierať ten kvet podbeľu na čajík!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
