O love pstruhov potočných som kedysi mohol len čítať alebo obdivovať fotky či videá, často len zahraničných rybárov. Za pár rokov som sa však dopracoval k tomu, že tiež netrpezlivo čakám na pstruhové vychádzky a od konca sezóny túžim byť opäť pri potokoch a riekach
a venovať sa aktívnemu lovu týchto krásnych rýb.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.09.2023.
Moje začiatky s lovom pstruhov som už na stránkach Slovenského RYBÁRA opísal v májovom vydaní 2021. V tomto príspevku by som sa rád podelil o svoje skúsenosti a poznatky z lovu pstruhov na menších tečúcich vodách.
Kde všade na pstruhy?
Najčastejšie navštevujem menšie horské a podhorské potoky. Osobne nerád chodím na pstruhy na stojáky. Radšej si hľadám výzvy na divokých, prírodných vodách, aj keď občas sa tam nájde len málo početná obsádka pstruha potočného. Občas skúšam šťastie aj na väčších riekach, ako napríklad úsek Váhu pod Bešeňovou, ale podobné revíry nie sú až také blízke môjmu srdcu.
V určitej dobe som rád navštevoval lesácke revíry, avšak v ostatných rokoch na tých „schopnejších“ vodách sa zvýšil tlak rybárov mnohonásobne. V dôsledku toho strácali tieto vody pre mňa atraktivitu (odvtedy možno už aj obsádka rýb padla na minimum, ba dokonca na nulu). Na druhej strane vďaka tomu, že v každom roku sa stále predlžuje obdobie sucha, z niektorých malých potokov už skoro úplne zmizla voda… A ryba bez vody neprežije. Tak som sa musel uspokojiť s tými revírmi, o ktoré sa starajú rôzne miestne organizácie rybárskeho zväzu.
Lov na pstruhovkách si rozdeľujem na rôzne časti podľa typu vody a podľa obdobia. Inak chytám na rýchlejších, prúdnejších vodách, a inak na potokoch s minimálnym prietokom a nižšou hladinou. Inú taktiku si vyžaduje lov na začiatku sezóny a inú v lete.
Začínam na malých potokoch
Keď mám možnosť, tak na začiatok sezóny sa snažím navštíviť také revíry, ktoré v lete už nie sú atraktívne z rôznych dôvodov. Tými dôvodmi môžu byť veľký rybársky tlak či znížený prietok kvôli nedostatku vody. Väčšinou sú to malé potoky nížinného charakteru. Tie vody sa rýchlejšie zohrievajú aj na jar, pstruhy sa skôr spamätajú zo „zimného spánku“, ale zďaleka ešte nemajú takú aktivitu ako v letných mesiacoch. V neposlednom rade je prietok na týchto potokoch na jar oveľa priaznivejší a môžu sa objaviť aj krajšie ryby. Na takýchto potokoch v tomto období používam takmer výlučne gumené nástrahy v tých najmenších veľkostiach a v prírodných farbách. Maslové, dvojcentimetrové larvy nemajú konkurenciu, hlavne keď ich vieme prezentovať na jemnej výbave a na správnom mieste. Také vody často meandrujú a ryby väčšinou nájdeme buď pod brehom, alebo zalezené v prekážkach. Na takýchto revíroch sa snažím byť čo najmenej vo vode, aby som nenarušil ešte veľmi opatrné ryby, aj keď občas je nevyhnutné ísť do vody.
Prúty a výbava
Na také rybačky si zvolím o niečo dlhší prútik, pretože z brehu tých pár centimetrov navyše môže byť užitočných. Prút s dĺžkou 1,85 m je pre mňa najideálnejšou voľbou, keďže na tých malých potokoch nie je príliš krátky ani na lov z brehu, ale ešte ako‑tak sa zmestím pod kríkmi aj pri prípadnom love z vody. Vrhaciu záťaž úplne stačí mať do 4 g, pretože treba chytať s jemným 0,10 – 0,12 mm silonom a s nástrahami, ktoré nepresahujú celkovo 2-gramovú hmotnosť. Žiaľ, na mojich revíroch kapitálne ryby už nežijú (alebo som ich len nenašiel?), takže môj prútik má dostatočné rezervy na bežnú veľkosť pstruhov, ktorá je zhruba do 35 cm. Navijaky vo veľkosti 2000 – 2500 sú najideálnejšie, samozrejme, treba mať aj dobre nastavenú brzdu.
Ryby sa musia „rozmraziť“
Keď si na začiatok sezóny zvolím menšie, prúdnejšie horské, podhorské potoky, tak sa snažím chytať čo najpomalšie. Tie vody sú ešte na začiatku sezóny dosť studené, ale aj také vychádzky majú svoje čaro. Pamätám si, že pred pár rokmi som zahájenie v apríli „oslavoval“ v mrazoch. V skorých ranných hodinách teplomer v aute ukazoval -3 °C a cez deň sa teplota ledva dostala nad 2 °C. Na takých vodách sú pstruhy ešte apatickejšie ako na tých pomalších. Nejdú agresívne za nástrahou a dlhšie trvá, kým ich človek vyprovokuje k záberu. Ryby vtedy ešte nemajú dostatok síl na to, aby vyliezli z úkrytov, takže mnohokrát ich nájdem „zalepené“ ku brehom. Mne sa na takých rybačkách najviac osvedčila tzv. „feedrovacia“ technika na tých rýchlejších úsekoch. Vtedy chytám len na menšie potápajúce, ťažké voblery, ktoré viem aj v silnejších prúdoch podržať dlhšie bez toho, aby ich sila prúdu vyvrátila. Osobne uprednostňujem prírodné farby aj v čistých, aj v kalných vodách.
V tomto období používam skôr menšie nástrahy, do takých 4 cm, lebo aj prírodná korisť pstruhov je ešte menšia. Keď si nájdem sľubnejšie miesto, kde som presvedčený o tom, že tam je zalezený pstruh, tak tam toho vobleríka podržím v prúde aj niekoľko minút, pretože záber nepríde okamžite, ako to býva v lete. Takými miestami môžu byť rôzne jamy pod brehmi, väčšie korene, balvany či pozostatky mostov a pod.
Nástrahy na rozohriatie
Keď si nájdem pomalšie tečúce, či dokonca stojaté úseky, prípadne jamy na takýchto potokoch, tak tam zvolím inú taktiku, ale stále chytám čo najpomalšie. Také jamy, splavy je dobré prechytať s rôznymi gumenými nástrahami či hlbšie potápajúcimi voblermi. Tie gumky sa snažím prezentovať čo najprirodzenejšie. Hmotnosť jigovej hlavy zvolím podľa hĺbky či prúdu tak, aby prepad nástrahy bol čo najpomalší, ale zároveň aby sa dostala aj na dno, keďže pstruhy sa zdržiavajú v tomto období blízko pri dne. Takisto ako pri vobleroch, aj pri gumených nástrahách používam prírodné farby. Maslové, hnedé, biele či čierne fungovali pre mňa najlepšie. Ak sú tie gumky ochutené, môže to byť veľkým plusom. Najradšej chytám na rôzne napodobneniny lariev alebo červíkov do veľkosti 3 cm (v studenej vode).
Výbavu používam podobnú ako na pomalších potokoch, až na ten rozdiel, že tu viac chytám z vody, takže mne prút s dĺžkou do 1,70 m vyhovuje najviac. Gramáž si zvyšujem na 7 g a priemer silonu na 0,14 mm kvôli voblerom a prúdu.
Ako na pstruhy v letných mesiacoch
Pokiaľ ide o lov v letnej sezóne, to je už úplne iná pesnička. Kým ešte na jar v studenej vode sú ryby apatické, spomalené, navyše musia prežiť nával ľudí, keďže vláčiť na kaprových vodách bude možné len o jeden a pol mesiaca, tak v lete sa už počet rybárov zredukuje a ryby vďaka teplejšej vode sú o dosť aktívnejšie a prijímajú viac potravy (v posledných rokoch sú tie teploty občas až príliš vysoké). Vtedy na tie malé nížinné potoky môžem zabudnúť. Ledva tečie voda v korytách, nerád by som vyrušoval ryby, ktoré majú aj tak problémy s prežitím. V blízkej budúcnosti sa azda s touto problematikou budú zaoberať aj takí ľudia, ktorí majú v rukách moc a majú aj vplyv na určité diania.
V letných mesiacoch príde čas na tie najlepšie pstruhové vychádzky, hlavne keď nie je príliš teplo, veď v prehriatych vodách môžeme pstruhom aj ublížiť. Vtedy je najlepšie chytať buď skoro ráno, alebo pred zotmením, keď teplota vzduchu a vody je príjemnejšia nielen pre ryby, ale aj pre nás. V tomto období najradšej chytám na horských potokoch.
Prehánky ryby nadháňajú
Ak mám možnosť a dostatok času naplánovať rybačku, tak sa usilujem vybrať také dni, keď je aj šanca na menší dážď. Nemusí to byť obrovská búrka, ale keď sú cez deň nejaké slabšie prehánky, alebo pomaly a ticho prší a nezvýši sa hladina rieky, to je pre mňa najideálnejší čas. Kedysi ma lov v daždi odrádzal a vtedy som vychádzku nikdy ani neplánoval. Pred troma rokmi som však vychytal taký deň, keď predpoveď nehlásila žiadnu búrku, dážď, prakticky nič také, kvôli čomu by som mal zrušiť výpravu, všetko vyzeralo tak, že budem mať krásny slnečný deň, až dovtedy, kým som si nenahodil… Potom už celý deň pršalo! Niekedy intenzívnejšie, niekedy slabšie a voda sa troška zakalila. A vtedy som chytil asi najväčšie pstruhy. Brali takmer na všetko – mohol som viesť aj veľké nástrahy, ťahať rýchlejšie, zábery boli agresívne, všetko ako v rozprávke. Odvtedy sa snažím vyhľadávať na pstruhy práve také dni.
Kalná voda či krištáľovo čistá?
Dobré sú aj dni po búrkach, keď sa počas dažďových dní prietok aj hladina zvýšili v dôsledku silnejších dažďov. Tok sa už ustálil, hladina začala klesať, ale voda je ešte trošku prikalená. V takýchto podmienkach sa chytajú tie najkrajšie ryby, teda aspoň ja som mal také skúsenosti. Je krásne chytať v krištáľovo čistej vode, keď človek všetko vidí… Lenže rovnako tak sú na tom aj ryby – veľmi dobre vidia aj nás. Takéto rybačky majú, samozrejme, tiež svoje čaro, aj ja to mám rád, ale nekompromisné zábery väčších rýb vo väčšom počte som si zažil hlavne pri zvýšenom prietoku a v kalnejšej vode. Pravdaže, treba si zvoliť taký revír, kde je aj dostatočné množstvo rýb. Hoci platí aj to, že takéto podmienky môžu robiť zázraky aj na takých vodách, kde pri akože „ideálnych“ podmienkach chytíme minimum pstruhov.
Za takých podmienok si výbavu zvolím totožnú ako na jar, ale veľkosť nástrah si zvyšujem aj kvôli tomu, aby som vyselektoval zábery „mikro“ pstruhov. Voblery takisto používam v prírodných, hlavne pstruhových farbách v rôznych odtieňoch a vo veľkosti aj cez 5 cm, hlavne potápajúce, ale nie príliš ťažké. Z gumených nástrah uprednostňujem larvy, ale už vo väčších, tučnejších rozmeroch. Farby takisto prírodné – v rôznych odtieňoch. S čiernou či maslovou larvou som ešte nikdy nič nepokazil, takisto ani s bielou.
Nech sa darí – pstruhom aj rybárom
Verím, že aj v tejto sezóne budem mať pár krásnych vychádzok na pstruhové vody a že tie rôzne problémy – hlavne s nedostatkom vody – budú nejakým spôsobom vyriešené alebo sa aspoň začne pracovať na tom, aby sme sa nedostali ešte do horšej situácie. Prajem vám čo najviac príjemných bodkovaných zážitkov aj v tomto roku a čo najviac pustených rýb!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
