Nový tajomník Rady SRZ Žilina,
Ing. Bohuš Cintula, je už nejaký ten deň vo funkcii, a tak sme chceli vedieť, či sa mu už darí presadzovať nejaké svoje vízie a čo má nové v rámci pôsobenia v novej funkcii. Oslovili sme ho s niekoľkými otázkami, na ktoré ochotne odpovedal.
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: APRÍL 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.09.2023.
Od vášho zvolenia do funkcie tajomníka na XIV. sneme Slovenského rybárskeho zväzu prešli už viac ako štyri mesiace. Ako sa vám za toto 4-mesačné obdobie zmenil pracovný život?
Pozdravujem čitateľov! Áno, ani som sa nenazdal a ubehlo už toľko času. Pracovný život sa mi zmenil aj tým, že nedochádzam za prácou len 10 minút ako doteraz, ale už hodinu. V rámci rybárskej problematiky sa mi zmenili témy – už neriešim len zdravotné a chovateľské problémy, ale pribudli mi aj problémy
s ochranou revírov, s kvalitou životného prostredia, práca s veľkým kolektívom ľudí, mzdová politika a v neposlednom rade aj politika ako taká.
A čo súkromný život?
Môj súkromný život sa dosť zmenil. Už aj predtým som mal málo času na rodinu a teraz sa tento čas ešte skrátil... Skoro všetok čas venujem práci a len málinko mi zostáva na súkromie. Teraz je čas VČS a tie sú zväčša cez víkend, takže aj tento čas trávim v kruhu rybárov. Mojej rodine ďakujem, že mi to tolerujú.
Poďme teraz k dianiu v Slovenskom rybárskom zväze. Vo svojom predvolebnom programe ste kládli dôraz na komunikáciu so štátom a orgánmi štátnej správy. Čo všetko sa vám v tejto oblasti podarilo urobiť?
V predvolebnom programe som kládol dôraz práve na to a potvrdilo sa, čo som vravel, že sme boli málo aktívni a málo sme komunikovali. Hneď po mojom nástupe do funkcie sme oslovili všetky inštitúcie, ktoré by mali spolupracovať so SRZ. Podarilo sa vyvolať niekoľko pracovných stretnutí. Tieto pracovné stretnutia boli hlavne na Ministerstve životného prostredia SR, na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, na Štátnej ochrane prírody SR a Slovenskom vodohospodárskom podniku, š.p. Nadviazali sme úzku spoluprácu aj s Českým rybársky zväzom. O týchto stretnutiach sa snažíme rybársku verejnosť priebežne informovať najmä prostredníctvom internetovej relácie s názvom Rybárstvo na dlani.
Spomínate informovanosť členskej základne cez sociálne siete. Kde presne môžu rybári tieto informácie získať?
Členskú základňu sa snažíme informovať prostredníctvom našej relácie Na rybách – Petrov zdar, prostredníctvom nášho webu „srzrada.sk“, cez facebookovú stránku Slovenský rybársky zväz a reláciu Rybárstvo na dlani. Momentálne pracujeme na časopise, kde chceme takisto informovať o dianí v SRZ.
Keď sa ohliadneme do minulosti, vždy mal na smerovanie SRZ veľký vplyv práve tajomník a jeho ciele. Aké sú tie vaše, teda aj s ohľadom na zistenia z chodu SRZ za ostatné 4 mesiace?
Samozrejme, je to tak, ale ja chcem, aby sa viacej do smerovania zapájali aj radoví členovia, zamestnanci a členovia Rady SRZ. Po mojom nástupe sa objavila možnosť kúpy rybníkov v Hrhove, príležitosti som sa chopil a dnes sme už vlastníkmi tejto nehnuteľnosti s výmerou 300 ha. Ďalšia veľká výzva je Slovryb, a.s., kde sme venovali jedno zasadnutie Rady SRZ tejto spoločnosti a dospeli sme k záveru, že im odoberieme jedno stredisko, a to stredisko v Príbovciach, kde chceme chovať reofilné druhy rýb. Čo mňa trápi a čo som si dal za cieľ, je posilniť odbor ichtyológie a ekológie rybárskych revírov, lebo to je vlastne srdce celého zväzu. Chcem zvýšiť množstvo ichtyológov
a tým ponúknuť členskej základni viacej služieb. Tých vecí vo zväze je strašne veľa, myslím, že v ďalších číslach môžeme o nich informovať.
Chod Slovenského rybárskeho zväzu počas volebného obdobia, t. j. 4 rokov, riadi Rada Slovenského rybárskeho zväzu, ktorú tvoria 4 zástupcovia z každého kraja, prezident SRZ a tajomník SRZ, čo predstavuje spolu 34 hlasov. Doteraz ste absolvovali štyri zasadnutia. Ako sa jednotliví členovia stotožňujú s vašimi víziami? Máte medzi nimi podporu?
Prebehli už štyri rokovania Rady SRZ, myslím, že sa vieme na mnohých veciach zhodnúť a dohodnúť. Skôr ma trápi, že akoby sme mali na všetko dosť času
a členovia Rady si „dávajú troška načas“. Ja rád riešim veci hneď. Aj moje ciele a vízie je najlepšie realizovať hneď na začiatku volebného obdobia, neskôr už môže byť buď neskoro, alebo to bude o to viacej bolieť. Zatiaľ si myslím, že podporu mám.
A ako to vnímajú zamestnanci Sekretariátu Rady SRZ – vaši podriadení?
Nenazýval by som ich podriadení, sú to kolegovia. O mojich myšlienkach vedeli už pred snemom, takže im neboli až také cudzie. Zatiaľ nastali zmeny len na jednom oddelení, a to práve na spomínanom oddelení ichtyológie a ekológie rybárskych revírov, kde sa vymenil vedúci a novým vedúcim sa stal Ing. Dušan Hajňuk. Hneď na začiatku som im povedal, že ich názory a nápady na vylepšenie budem počúvať a snažiť sa pomôcť s ich realizáciou.
Vaša doterajšia pôsobnosť v rybárstve (tak v SRZ, ako aj v Slovryb, a.s.) bola zameraná predovšetkým na chov rýb. SRZ momentálne nie je samostatný a násady na zarybnenie musíme dovážať. Existuje podľa vás aj tu priestor na zmeny k lepšiemu?
Určite áno. Aj mojím cieľom je zvýšiť sebestačnosť SRZ
v produkcii násad. Myslím, že sa nám to aj bude dariť, keď začnú už spomínané dve strediská produkovať násady rýb. Sú to strediská: Hrhov, ktoré je zamerané na chov kapra, zubáča a šťuky, stredisko Príbovce bude zase zamerané na chov reofilných druhov rýb, pstruha potočného a lipňa tymiánového. Stabilizáciou produkcie násad dosiahneme nielen dostatok násad, ale svojím spôsobom dokážeme stabilizovať aj cenu rýb. Dôležitým faktorom je aj zdravotné hľadisko. Treba si tiež povedať, že niekedy množstvo vysadenej násady nehrá až takú veľkú rolu, ako kvalita nasadenej ryby a hlavne spôsob realizácie zarybňovania. Preto sa chceme na tieto činnosti zamerať, a to dosiahneme práve posilnením odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov.
Pokiaľ ide o potrebu množstva násad do rybárskych revírov, zaráža nás jedna vec. A nielen nás, stretli sme sa s týmto problémom v mnohých mestských a miestnych organizáciách... Určitá časť členskej základne – doslova pár rybárov – si od vody odnesie mnoho rýb na úkor tých, ktorí si ryby neprivlastňujú vôbec, respektíve len pár kusov do roka. Plánujete aj s týmto niečo urobiť?
Týmto problémom sa chceme zaoberať na júnovom zasadnutí Rady SRZ, kde chceme nájsť správny model. Určite to už nemôže fungovať tak, že nám 2 % členov odnesú z našich revírov 90 % rýb. K tejto problematike momentálne spracovávame dotazník, ktorý chceme zaslať na jednotlivé OZ SRZ. Ja to za seba poviem úplne otvorene, že sa mi nepáči množstvo privlastnených rýb a cena povolenia. Preto s tým musíme niečo urobiť. Myslím si, že nakoniec to aj členská základňa pochopí.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme nielen tajomníkovi, ale aj celému SRZ, aby pokračovali v mravčej práci a napredovali. Bude to ešte dlhá a tŕnistá cesta. Keďže nový tajomník chce robiť veci korektne a otvorene, budeme vám informácie z diania v Rade SRZ Žilina prinášať pravidelne. A v rozhovore budeme pokračovať už v nasledujúcom čiísle. Petrov zdar, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
