Chyť a pusť (CHAP) je medzi rybármi večná dilema, pričom jeden tábor je tvrdo za CHAP a tí druhí zase s CHAP nesúhlasia vôbec. Rada Slovenského rybárskeho zväzu vydala tohto roku prvý raz zvláštnu povolenku bez možnosti privlastniť si úlovok.
nezadaný
24.06.2024 (4/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2024.
„Chyť a pusť“ je rybárske presvedčenie
Zvláštne povolenky u nás poznáme teraz v dvoch verziách. Klasickú, čo sa tu predávala už roky, s možnosťou si úlovok privlastniť, v cene 520 €, ktorá od tohto roku 2024 stojí už 600 €. Od tohto roku máme aj novú povolenku v hodnote 400 €, ktorá jej majiteľa neoprávňuje úlovok si privlastniť. Určitá skupina rybárov túto novinku prijala s nadšením a s radosťou si ju kúpila. Niekoho možno odradila od kúpy takéhoto povolenia cena. Predsa len – zväzová Lipňová povolenka + zväzová Kaprová + k tomu miestna pstruhová povolenka – nás budú stáť v priemere okolo 300 €, v niektorej organizácii viac, v inej menej, záleží na tom, ako si kde nastavia ceny miestnych povoleniek. Členské a iné poplatky som nerátal, tie sa musia zaplatiť bez ohľadu na to, akú povolenku si rybár kúpi. Chyť a pusť však nie je len o povolenke. Ryby sa dajú púšťať, aj keď rybár vlastní normálnu povolenku a neloví v revíri CHAP. O tom, či si rybu ponecháme alebo jej darujeme život, rozhodujeme výlučne my, rovnako ako rozhodujeme o tom, akú si kúpime povolenku.
Ďalej už budem písať o vlastných poznatkoch a postrehoch a skúsim predostrieť moje skúsenosti s revírmi CHAP a poukázať aj na určité výhody zvláštneho povolenia bez privlastnenia si úlovku, keďže toto povolenie má neporovnateľne širšiu škálu, kde môžeme s takýmto povolením loviť, než nás oprávňuje trebárs Zväzové lipňové povolenie.
Kúpiť hosťovačku nemusí byť jednoduché
Neraz ma kamaráti aj známi volali na ryby kade-tade po Slovensku, ale aj na revíry nie tak ďaleko v susedných organizáciách, kde naše zväzové povolenky neplatili s tým, že si kúpime miestne povolenky priamo pri vode. Hurá, urobíme presne tak, ale... A je tu to povestné slovenské „ale“, ktoré v tomto prípade znamenalo, že na Slovensku kúpiť dennú hosťovaciu povolenku nemusí byť vôbec jednoduché. Rybárske obchody a krčmy, kde denné hosťovacie povolenky predávajú, otvárajú väčšinou o 9.00 hod. Samozrejme, že v sobotu a hlavne nedeľu sú už rybárske obchody zatvorené a rybári, ktorí miestne povolenky predávajú z domu, nemusia byť cez víkendy doma, tiež chodia na ryby či na výlety s rodinou... A ďalšia vec – hľadajte v nedeľu ráno o 6.00 hod. niekde v cudzom svete človeka, čo vám predá hosťovačku.
Ale ako sa vraví, kde je vôľa, tam je cesta a dá sa aj táto prekážka úspešne prekonať, odhliadnuc od ďalších finančných nákladov spojených s vašou obľúbenou rybačkou. Pre niekoho je to slabý argument, prečo by si mal takúto povolenku kúpiť, ale pre iného rybára, čo navštevuje hodne cudzie revíry, je to jasná voľba. Osobne si myslím a som o tom presvedčený, že CHAP musí mať človek v hlave, musí mať dobrý pocit zo zdolania peknej ryby s tým, že jej daruje život a možno o mesiac, dva si s ňou zmeria sily znova. Úvaha o tom, že rybárov k praktizovaniu „chyť a pusť“ treba motivovať finančne superlacnými povolenkami, bez možnosti si ulovenú rybu privlastniť, si akosi neviem dobre predstaviť... Ale možno sa mýlim, je to iba môj názor.
CHAP v Slovinsku
Osobne som dospel k poznaniu, že púšťať aj veľké ryby má zmysel na rybačkách v revíroch CHAP v Slovinsku. Keď som prvý raz zabrodil do nádhernej čistej rieky Sava Bohinjka, tečúcej krásnou dolinou obklopenou zvetralými kamennými stenami v hlbokých kaňonoch pod zasneženými vrcholmi Julských Álp, a na prvých asi desať hodov som chytil dva-tri dúhaky, ten najväčší mal cez 55 cm. Vtedy sa každý rybár cíti ako v rybárskom raji! Moje zmysly sa úplne uvoľnili a každým hodom som čakal tvrdý záber od svojej životnej ryby. Každý hod v tejto rieke plnej rýb bol proste zážitok. V podvedomí som si stále predstavoval, ako sa z dna krištáľovo čistej rieky dvíha za mojou muškou obrovský dúhak... Je to pocit, ktorý sa nedá ani opísať, ale musí sa prežiť. A toto všetko bol nával neuveriteľne pozitívnych emócií, šťastia, ktoré bolo v ťažkom rozpore s frustráciou z lovov so stovkami hodov bez záberu v prázdnych riekach doma na Slovensku. Človeku bolo až ľúto, prečo to nie je možné u nás, prečo Slovinci si pstruha dúhového cenia, chránia a sú hrdí na svoje krásne rieky plné dúhových bojovníkov.
Globálne otepľovanie všade mení podmienky pre život pôvodných rýb k horšiemu. Nechápem, prečo na Slovensku – na rozdiel od Slovincov a iných – nevieme pochopiť, že pôvodné potočáky a lipne už nedokážu prežiť všade, kde normálne žili v minulosti. Radšej po sebe necháme prázdnu rieku a nádherného silného pstruha dúhového, ktorý by tu dokázal prežiť, tam nenasadíme, lebo ho považujeme za plevel. Po týchto zážitkoch a skúsenostiach, po rozhovoroch s domácimi na terase u Janesa som pochopil, že ani revír CHAP sa sám od seba nezarybní a nestane sa špičkovým len tak, ale je to drina tých, čo sa o rieku starajú. Kontroly profesionálnej rybárskej stráže tu boli na dennom poriadku, ako aj neustále zarybňovanie a dopĺňanie rýb, však aj CHAP má svoju mortalitu.
A sme pri koreni veci... Na toto všetko treba peniaze! A my rybári môžeme peniaze získať jedine tak, že predáme povolenky. Samozrejme, čím je revír lepšie zarybnený a je aj v atraktívnom prostredí, tak vtedy si môžeme pýtať za povolenky slušné peniaze a rybári ich ochotne zaplatia s tým, že sa opäť na revír aj vrátia.
Nie zbohom, ale dovidenia
Vždy, keď sa takéto rybárske dobrodružstvo v cudzine končí a príde čas odchodu domov a podanie si rúk s domácimi priateľmi s pozdravom „nie zbohom, ale dovidenia!“, uvedomíte si, že peniaze v takej chvíli nemajú žiadnu hodnotu. Až neskôr človek pochopí, prečo tie povolenky stáli niekde aj 80 – 90 € na deň, pričom domov žiadnu rybu nenesiete. Pochopíte, že toto dobrodružstvo bolo o niečom úplne inom, než sú peniaze a plný mrazák a možno pochopíte aj to, prečo na Slovensku stojí ročná povolenka CHAP 400 eur. Ale je tu opäť to slovenské „ale“... Štyristo eur nie je malý peniaz, no ak si uvedomíme, že niekde vo svete dáme 400 € za týždennú povolenku, tak v tomto svetle to až tak veľa nie je. Porovnávať ktorési prázdne CHAP revíry u nás a niekde v Slovinsku či inde vo svete je neporovnateľné a musíme sa od susedov rybárov ešte veľa učiť. A nie iba od nich.
Róbert MILAN
PrihlásenieRegistrácia 
