November a december pre bežných smrteľníkov veštia blízke vianočné sviatky. Pre nás s mojím tatkom sa však nesú najmä v znamení lovu zubáčov z člna na priehradách. Žiadni rekreanti a málo rybárov, takže si môžeme užiť vytúžený pokoj. Voľné lovné miesta ponúkajú rybárske dobrodružstvá nielen vo dne...
nezadaný
24.06.2024 (4/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2024.
V posledných rokoch, keď času na ryby už nezostáva toľko ako predtým, som si veľmi obľúbil nočný lov zubáčov s voblermi. Asi najviac ma na tomto štýle chytania baví to, že lovím ryby, ktoré aktívne lovia, a tak je šanca na úlovok väčšia ako cez deň, keď sú často ryby iba letargicky prilepené na dne.
Ide to aj v noci
Nočné rybárčenie má svoje kúzlo nielen v potenciáli úlovku, ale aj v momentoch, ktoré sa dajú pri vode za tmy zažiť. Ak opomeniem nočnú oblohu a svit mesiaca, tak jednou z najzaujímavejších udalostí, ktoré možno za snehu a mrazu v decembri zažiť, je zastihnúť zubáče loviť v plytčinách alebo úplne na hladine. Na druhej strane však musím priznať, že je občas frustrujúce zubáče v noci počuť a vedieť, že lovia práve na vašom mieste, keď sa pritom nedostavuje žiadny záber.
Ak prejdeme na výber miesta, tak asi najdôležitejšou podmienkou miesta pre nočný lov je prítomnosť rybičiek. Ťažko by sme hľadali dravce, ktoré vyrazia zo svojho úkrytu loviť, na mieste, kde nie je potrava. Pri dobrých svetelných podmienkach, keď napríklad svieti mesiac, môžeme rybičky jednoducho spozorovať na hladine alebo blízko brehu. Pokiaľ to podmienky neumožňujú, tak si posvietim čelovkou a presvedčím sa, že pri brehu rybičky sú. Krátkeho rozsvietenia čelovky sa nemusíme báť, mnohokrát som si overil, že zubáčom to neprekáža a veľakrát prichádza záber veľmi skoro po tom, čo zhasneme.
Na lov zubáčov v noci používam voblery v rozmedzí 9 až 15 cm s hĺbkou chodu od 20 cm pod hladinou až po zhruba 1,2 m. Vždy sa treba prispôsobiť konkrétnym podmienkam a konkrétnemu miestu. Najdôležitejšie na nočnom love s voblermi sú však vytrvalosť, naberanie „prútohodín“ pri vode, premýšľanie a odvaha experimentovať, pretože práve skúsenosti od vody sú dôležité a zároveň neprenositeľné.
Decembrové Slapy
Po pár sezónach, keď sme sa sústredili s ocinom predovšetkým na Orlickú priehradu, sme v závere tej minulej opäť zavítali na naše staré miesta na Slapoch. Slapom sme sa tradične v zimných mesiacoch venovali predovšetkým preto, že sme tu mali zakotvenú našu starú loďku. Musím priznať, že odkedy sme si zaobstarali nový čln, tak sme Slapy zanedbávali a koncom minulého roka sme si pripomenuli, že by sme to robiť nemali.
Dohromady sme sa na Slapy v decembri vypravili štyrikrát a zakaždým sa nám zadarilo. Niekedy viac, inokedy menej, ale vždy sme odchádzali s pocitom, že to bol veľmi fajn deň na rybách. Ako som už spomínal na začiatku, Slapy nám nie sú cudzie a za tie roky, čo sa im venujeme, máme už svoje miesta, ktoré sme v minulosti objavili, čo však neznamená, že nehľadáme aj dáke nové.
Ráno začíname spravidla na pláži, využívame nedostatok svetla a cielime na aktívnu rybu v plytšej vode. Väčšinou sa držíme ľahších hlavičiek a väčších gúm. A výsledky sa dostavujú. Boli dni, keď sme obaja mali rybu do prvých piatich nahodení. Ráno sa posunieme kúsok hlbšie k zatopenému baraku a začína vabank. Miesto je to zaujímavé, ryby sa tu zdržujú, ale občas si vyberie svoju daň v podobe odtrhnutej gumy. Ani barak nás nesklamal a vydal zubáče, hoci predsa len menšie.
Potom, čo opustíme pláž a baraky, začína už naša tradičná trasa. Môj prístup je väčšinou taký, že hneď ako tuším na nejakom mieste ryby, tak sa snažím ho prechytať čo možno najviac. Väčšinou mením tak gumy samotné, ako aj gramáže jigových hlavičiek a usilujem sa prísť na konkrétnu nástrahu, ktorá prinesie ovocie. Vďaka tomu, že sa na miestach zdržiavame dlhšie, tak za deň prechytáme pomerne málo miest. Limitom je iba to, ako dlho nás to baví. Boli dni, keď sme miesta striedali častejšie a navyše ešte hľadali nové, ale napríklad posledný deň sezóny sme stavili na jednu kartu a minimálne mne sa táto stávka vyplatila...
Prácne hľadáme správny flek
Bol 30. december, pre mňa s ocinom posledný deň v roku 2023 na vode. Po tom, čo sme predošlý deň boli na Orlíku a neboli sme úplne nadšení, rozhodli sme sa pre Slapy. Už spustenie člna na vodu bol zážitok, pretože v dôsledku odmäku po intenzívnom snežení bola hladina tak vysoko, ako si nepamätám ani za celé to obdobie, čo na Slapy jazdíme. Príjazdová cesta, na ktorej sme sa štandardne s člnom otáčali, bola pod vodou. Voda bola navyše kalná a studená. Všetky tieto faktory bežne napovedajú, že rybárčenie nebude „nič moc“. Doteraz neviem prečo, ale nám sa darilo aj napriek tomu, že voda bola studená, kalná a navyše prúdila. Tam, kde sme prúd nikdy nezažili, sme si zrazu pripadali ako na rieke namiesto na priehrade.
Ráno nebolo príliš prajné, bojovali sme s veľmi silným vetrom, v ktorom sa ťažko udržiaval kontakt s nástrahou. Prešli sme teda na ďalší flek. Na ňom bol zase extrémny prúd. Týždeň predtým som tam krásne chytal s 12 g hlavičkou, teraz som mal problém na dno dostať 25 g. Okrem jedného popotiahnutia od ostrieža sme sa nedočkali záberu, nuž sme sa vybrali na jeden z našich flekov, ktorý nám v minulosti vydal pekné zubáče.
Miesto bolo jednak v závetrí a jednak mimo prúdu, pretože bolo neďaleko za veľkou zákrutou priehrady. Ja som v ten deň stavil na jednu gumu a vyplatilo sa. Keďže sme chytali v kalnej vode, tak som zámerne vyberal gumu, ktorá bude mať veľký kontrast medzi chrbtom a bruškom. Po chvíli chytania otec zdoláva prvého zubáča... Žiaľ, na ten deň aj posledného, ale to bola najdôležitejšia ryba dňa, pretože nás uistila o tom, že sme na správnom mieste. Nasledovalo pár hodov a záberu som sa dočkal aj ja. Zatiaľ len ostriež, ale kombinácia gumy a gramáže funguje a po ostriežovi som sa dočkal ešte celkovo siedmich zubáčov. Všetky som „prehovoril“ na jednu gumu a na jeden štýl vedenia, ktorý posledné sezóny priebežne skúšam. Otec si už, žiaľ, na rybu nesiahol. Na jednej strane ma mrzelo, že ryby chytám len ja, ale na druhej som mal radosť, že som v ten deň rozlúskol, ako na ne a hlavne, že som sa priučil niečomu novému. Práve spoznávanie a učenie sa ma baví na rybárčine asi úplne najviac.
Spokojní zatvárame sezónu
Okolo tretej hodiny sme sa rozhodli, že týmto sezónu 2023 uzavrieme s pocitom úspešného lovu a s tým, že nekončíme nahodením, pri ktorom nástrahu odtrhneme.
Teraz už nezostáva nič iné, než na niekoľko mesiacov zavesiť prívlačové prúty na klinec a tešiť sa na 16. jún, keď nám začne opäť sezóna dravcov. Na jednej strane je to čakanie dlhé, ale na tej druhej máme dostatok času na spriadanie plánov, doplňovanie výbavy a kto vie, či napríklad nie aj na výlet do zahraničia...
Viktor VANĚČEK
BellyBross
PrihlásenieRegistrácia 
