Väčšina z nás začínala v detstve s jednoduchým prútom a plaváčikom, možno v spoločnosti niekoho staršieho. V tom čase sme neriešili výstroj, prút z liesky či vŕby bol iba nástrojom na priblíženie k nepoznanému svetu pod hladinou, ktorý veľmi dráždil a provokoval. Také boli aj moje začiatky lovu s bičom...
nezadaný
24.06.2024 (4/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2024.
Bič pri zrode rybára? Určite!
Útočiskom, kde som sa snažil tento svet objaviť, bolo prietočné rameno rieky Hornád v tvare U (dnes sa tam nachádza kúpalisko Anička). S partiou kamarátov z bytovky sme pri ňom trávili najmä letné prázdniny. Tá rybačka na ramene však bola iba doplnkom popri futbale, bedmintone, jazdách na domácky vyrobených kárach, schovávačkách, guľkách, kartách na schodoch, keď pršalo, hľadaní pyritu v kope uhlia pri domovej kotolni, zbieraní húseníc, chrústov či naháňaní motýľov a žiab. Krásne detstvo aj napriek tomu, že som bol dieťaťom veľkomesta! S partiou rovesníkov bolo vždy „čo robiť“.
Aj prvé pokusy uloviť ryby na spomínanom ramene rieky, potajomky schovaní v kríkoch, s plechovkou červov. Samozrejme, boli sme deti a ak nás náhodou aj niekto „vymákol“ pri vode s lieskovým prútom v ruke, tak sa iba pousmial a nechal nás na pokoji. Možno podobne začínal aj on.
Z väčšej partie detí, ktoré mali záujem o rybačku, sme vynikali dvaja. Z darovaných mincí od rodičov na pamlsok sme šetrili a neskôr si potajomky zakúpili výbavu: koliesko vlasca, plaváčik i menšie háčiky – kryštálky. V tých časoch to bol pre nás malý poklad. Prút? To nebol problém, drevín naokolo bolo dosť! Prvé neúspešné pokusy odradili kamoša a zostal som sám. Dnes už viem, že za tým bola hlavne trpezlivosť, nič iné. Dostavili sa prvé úspechy v podobe ostriežov, jalčekov, hrúzikov, plotíc aj nosálikov. V partii som sa stal tým, ktorý rybolov zvládol na jednotku, no na druhej strane ma začala čoraz viac vábiť „veľká rieka“...
Spoznávam svet pod hladinou
Rieka Hornád sa mi zarezala do srdca už ako malému chlapcovi a bolo mi naozaj jedno, aké bolo počasie. Neriešil som ho, naopak, rieka mi v ňom postupne odhaľovala svoje zákonitosti a taje hlavne v školských časoch, keď ma pani učiteľka často v škole okríkla: „Jaro, ty si sa zasa doma neučil?!“ No dalo sa? Žiaľ, nebol priestor na vysvetľovanie, šiel som si za svojím predsavzatím – spoznať tajomné a nepoznané. Vyfasoval som pätorku do žiackej knižky, doma bitku a práve rieka bola útočiskom v takýchto momentoch. Poláskala aj upokojila. Sediac so slzami v očiach na brehu som sledoval ako jalce zbierajú z hladiny utopený hmyz alebo útočia na bobuľku prezretej bazy, ktorá padla z trsu kríka do plytkej vody. Aj v zime, v čase poletujúcich snehových vločiek, keď tiež „pán profesor jalec“ študoval to čudo, ktoré dopadlo na hladinu. Zanechal jemný vír, ktorý ma neraz vyprovokoval k čo najskoršej nasledujúcej rybačke.
Prvé povolenie, prvý výstroj
Jalec bol v podstate prvou rybou, s ktorou som začínal a mal väčšiu skúsenosť. Aj ten prvý, pamätný, ktorého som ulovil už na „veľkej rieke“ ako novopečený držiteľ rybárskeho povolenia. Mal asi dvadsať centimetrov a ja som s ním v taške upaľoval domov pochváliť sa rodičom, zanechávajúc za sebou vzďaľujúci sa krik môjho dozoru – babky: „Jarko, Jarkóóó!“
Neskôr pribudli aj iné druhy bielych rýb. Mojím druhým domovom sa stala rieka i dianie okolo nej. Vedel som, aké jednoduché je uloviť jalca na lúčneho koníka, mrenu na menšiu kocku syra aj podustvu na varenú krúpu. Tieto tri druhy rýb, ktoré ponúkala rieka Hornád, som vedel uloviť na počkanie. Neskôr som šperkoval svoje „umenie“ na Hornáde lovom pstruha, zubáča, ostrieža aj šťuky na ramenách, ktorej som pár rokov venoval všetok voľný čas. Zvyšok bielej rybe.
Keď si to po čase uvedomím, vždy bol nenápadným účastníkom týchto lovov aj jeden typ prúta – bič.
Bič ako prút
Hneď na úvod musím povedať, že pomenovanie tohto prúta vôbec nemám v láske a on samotný si ho vôbec nezaslúži. Prečo? Veď v slovenčine slovo „bič“ znamená celkom niečo iné – nástroj na poháňanie dobytka, niečo, čím sa plieska, no nie? Ale rybársky prút...? Nepáči sa mi to! No nechám tak, prežijem a v článku sa posuniem ďalej. Zhrniem fakty ohľadom mojej osoby ešte za dieťaťa... Prvý lieskový (vŕbový) prút, neskôr prvý prút bez navijaka na lov nástrahových rybiek a neskôr prút-bič, s ktorým by som sa dnes hanbil vyjsť na ulicu. Bol päťmetrový, z NDR a značky Germina. Už v detstve som pochopil, že „v jednoduchosti je krása“, ako sa často vraví. Veď je to také jednoduché! Stačí ho iba „vytuniť“! A tak z hrubšieho lieskového prúta bol odrazu tenší, takže aj pružnejší – bič. Už zakúpený kratší bič mi stačil na lov „nástrahoviek“ a dlhší päťmetrový, ale stále bič (žiaľ, značnou hmotnosťou oplývajúci) som používal na rieku a ramená rieky Hornád. Iných možností nebolo...
Všetko to boli biče, jednoduché prúty na lov našich kamarátov. Boli to rôzne životné obdobia, keď som jednoduchosť „biča“ využíval aj potreboval. Učarovali mi najmä rána, keď som na jednoduchej montáži ponoril iba tak meter od brehu do hlbšej vody montáž pozostávajúcu iba z vlasca, zrelej čerešne, v ktorej sa ukrýval väčší háčik – na dosah dĺžky biča, bez zbytočného hluku – a záber jalca na seba nenechal dlho čakať, alebo lúčneho koníka, keď som s bičom využil poryv mierneho vetríka a brutálne nízku hmotnosť nástrahy. Na ramene som dopomohol k úlovku kapra a lieňa presným a nehlučným položením montáže medzi vodné rastliny. Veľakrát rovno pred papuľku ryby, ktorú som pozoroval, kam smeruje. Naozaj pekné časy aj spomienky...
Bič rokmi (ne)zatracovaný?
Prešli desaťročia a vývoj prútov došiel do dimenzií, keď si vari ani nevieme od samej radosti z toho nepreberného množstva prútov-bičov, ktoré ponúkajú poväčšine zahraničné e-shopy, vybrať. Limitom je zrejme pre každého z nás, ktorému srdce piští aj po plávanej týmto spôsobom, hádam iba cena. Podľa kvality spracovania a materiálu, z akého je konkrétny typ biča „postavený“, sa ceny pohybujú v rozsahu od niekoľkých desiatok až po tisíc plus eur. Pre niekoho málo, pre iného veľa. Ak ste fanúšikom plávanej, resp. zvažujete v blízkej budúcnosti lov s týmto prútom, je potrebné sa zamyslieť. V prvom rade, či bič ako prút využijete, v druhom rade, aký druh ryby s ním plánujete loviť a nakoniec, kde a v akom prostredí s ním budete loviť. Tri dôležité okolnosti. Ale vrelo odporúčam!
Niekedy stačí malý okamih, malá sekvencia lovu s kvalitným, možno požičaným bičom od kamoša a ten bič uloví naopak vás. Lov s ním je totiž vysoko návykový!
Bič ako verný spoločník
„Prút štvormetrový, päť... osemmetrový?“ Otázka, možno dilema, ktorú si položí a dúfam, že vzápätí aj zodpovie každý záujemca o lov s bičom. V podstate som to načrtol už v predošlých riadkoch – podumajte nad tým, či ten prút využijete, na aký druh rýb vám bude slúžiť a v akom prostredí budete s ním loviť. Jeho dosah je limitovaný jeho dĺžkou a dĺžkou vlasca, ktorý použijete pri love. Nič viac, s tým sa musíte zmieriť. Takže na nástrahové rybky vám kratší prút postačí, hlavne ak budete loviť na štrkovisku či na ramene, v prípade lovu na rieke odporúčam dlhšie prúty, najlepšie od 5 do 8 metrov. Opäť záleží na type rieky. Niekedy máte ryby rovno pod nohami, inokedy – hlavne v lete pri nízkych prietokoch –
nepostačuje ani prút sedemmetrový, aby sme sa k rybám dostali. V takom prípade dobre poslúžia ako pomocník rybárske čižmy, no odtiaľ potiaľ. Nepreháňajte to so zbytočne hlbokým zabrodením v „prsačkách“, lebo práca s bičom nebude možná, resp. bude komplikovaná.
Schválne nespomínam stojaté vody. Vari okrem lovenia tých rybiek, prút-bič tu až tak nenachádza svoje miesto. Výskyt väčších rýb, s ktorými musíte rátať na týchto vodách, robia z neho iba štatistu. Viem, že v určitých prípadoch sa dá, napr. pri zostave z kompozitu „ktorý podrží vyššiu hmotnosť“. No zaseknúť päťkilového kapra bičom a zdolávať ho štýlom „ťahal dedko repku“ nie je tým pravým orechovým. Bič je o jemnosti, o pôžitku z lovu i šťastí, keď sa v podberáku po dlhšom boji objaví krajšia ryba.
Užívajte si lov
Jednoduchý, jemný a rýchly spôsob lovu – to je charakteristika lovu s bičom hlavne na rieke. V akčnom rádiuse máme iba pár metrov na prelovenie konkrétneho miesta, všetko limitované dĺžkou vlasca na prúte. Nahodiť, splaviť, prehodiť. Jemnosť? Rybár, ktorý loví muškárskym prútom či tenkarou, vie, o čom jemnosť je, aj to, ako je cítiť v prúte záber malej beličky či plosky. I to, že tieto prúty – podobne ako spomínaný bič – majú svoje limity „od-do“. Sú to prúty, ktorým nesvedčí hrubosť a zlé zaobchádzanie s nimi pri love. Skôr ten pravý opak je pravdou. Zážitkové lovy hlavne bielych rýb na rieke, to áno, no iba pre niekoho. V prvom rade to musí byť rybár, ktorý uznáva v súboji svojho protivníka, rybár, ktorý vie, ako má s úlovkom zaobchádzať. Tu sa trošku pristavím...
Zabudol som spomenúť jednu základnú vec, bez ktorej k vode neradno ísť. Podberák. Určite voľte teleskopický (podľa dĺžky biča), ktorý vám veľmi pomôže pri podoberaní úlovku. Bez neho, neviem-neviem a kričať pri vode „Pomóc!“ – to asi nie! V prípade lovu s bičom je to nutná pomôcka.
To je všetko, čo som chcel
Montáže nebudem spomínať zámerne, na rieke je to viac-menej to isté. Tenký priemer vlasca, ešte jemnejší nadväzec, osobne používam pevné montáže (plavák)... ďalej to už viete. Skrátka podľa toho, aký druh plánujete loviť, aké je konkrétne lovné miesto atď.
Držať šesťmetrový ľahučký bič v ruke a loviť s ním je aspoň pre mňa úžasný relax, psychohygiena i stav, keď po návrate domov môžem povedať sebe samému: „Ten dnešný lov s bičom bol naozaj super! Užil som si ho a oddýchol si!“ Žiadne zbytočné haraburdy so sebou, naľahko, iba s krabičkou nástrahy. Osobne za posledné roky pri rieke využívam služby prúta Shimano Fire Blood TE2 – 600 (2-8 g). Šesťmetrový uhlíkový kamarát, ktorý pri hmotnosti cca 150 g dokáže naozaj veľa. Často sa s ním zakrádam do zákutí rieky a občas jedným okom sledujem, ako jalec opodiaľ jemne berie hmyz z hladiny. Ako vtedy, keď som bol malý chlapec. Možno tie slzy stekajúce po detskej tvári dopomohli k tomu, že jemnučký prút-bič dodnes používam nesmierne rád.
Ak vás nebodaj tieto riadky nadchli k lovu s ním, prišiel ten pravý čas odľahčiť váš bankový účet. Verte mi, nebudete ľutovať.
Jaroslav ONAČILLA
PrihlásenieRegistrácia 
