Rybárka, hubárka, bankárka a dokonca aj podnikateľka v oblasti rybárstva. Aj takto by sa stručne dala charakterizovať všestranná rybárka, ktorej príroda prirástla k srdcu a ktorú vám v tomto príspevku predstavíme. A kto za to môže? Aj to a všeličo iné sa dozviete, ak budete čítať ďalej...
nezadaný
24.06.2024 (4/2024)
0
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: APRÍL 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2024.
Rybárka Monika žije v Prahe, pracuje v banke a tiež má vlastný e-shop zameraný na prívlač. Medzi jej záľuby patria rybárčenie, hubárčenie a fotenie všetkého, čo je spojené s prírodou, no predovšetkým s rybami.
Ako si sa k rybačke dostala?
Asi ako väčšina žien, ktoré chytajú a ktoré dostal alebo motivoval na rybárčenie priateľ alebo manžel. U mňa to bolo rovnaké. V mojom prípade to bol manžel. Po kratučkom zoznámení sa s lovom kaprov, kde chcel len vyskúšať moju trpezlivosť a hlavne dosiahnuť skoré situácie, keď budem mať rybu na prúte. Tušil totiž, že tak nevratne spoznám ten pocit, ktorý nás všetkých ženie k vode... Potom sa už so mnou okamžite vrhol na prívlač, ktorá je jeho veľkou vášňou.
Čo pre teba rybačka znamená?
Pravdupovediac, mať rybu na prúte, v prípade úplných začiatkov kapra, bolo samozrejme fajn, ale neustále miešanie zmesí alebo samotné návnady, nie vždy krásne voňajúce, nebolo nič pre mňa. To prívlač, aj keď tam tiež nemusí všetko voňať, bola okamžite iná pesnička. Aktívny spôsob lovu mi vyhovoval viac.
Prívlač je pre mňa výzva. Všetky umelé prívlačové nástrahy, keď hodíš samotné do vody, asi veľa rýb na ich zožratie neprinútiš. Záleží na rybárovi, ktorý s nimi loví, aby s nástrahou predviedol také „divadlo“ pre ryby, že ich vyprovokuje k útoku. Dravce to majú v génoch, a preto je to silnejšie ako ony. Musíš však narábať s takou nástrahou, aká je v danej situácii potrebná, pretože ryby, ako je známe, sa kovmi, plastmi, silikónom a balzou, z ktorých sa prívlačové nástrahy vyrábajú, neživia.
Pamätáš si ešte, na ktorom revíri si začínala a čo si chytila?
Áno, bol to menší rybník, kde ma manžel zoznámil so základmi rybárčenia. Na dobre zarybnenom revíri som vtedy chytila naozaj veľa kaprov. Pamätám si, ako som bola unavená z ťahania a manipulácie s ťažkými kaprami.
Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Mojou srdcovou vodou je Lipno. Je krásne, ale aj nebezpečné v prípade zlého počasia. Ide o horské jazero, takže pri silnom vetre sa na vodu ani nedá vyjsť. Chytiť búrku na vode, čo je na Šumave raz-dva, tiež nechceš. Napriek tomu je Lipno ideálne pre lov na prívlač z člna, čo je moja aj manželova najväčšia vášeň. No a keď už sedíš na člne veľmi dlho a potrebuješ si povystierať kosti, prirazíš čln k brehu a hup do lesa, kde nazbieraš huby a v prenajatej chate potom kuchtíme „houbový bramborák“, guláš a ďalšie mňamky.
Tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok...?
Krásnych zážitkov od vody je celá kopa. Rozhodne v nich dominuje už spomínané Lipno, ale milujem aj brodiť sa riekou a chytať na ultralight jalce. Pri jednom takom love som chytila krásneho potočáka 56 cm, ktorého si zatiaľ vážim najviac. Tento „divočák“ v plnej kondícii mi dával v silnom prúde na ľahký prútik celkom zabrať. Navyše som ho na mimopstruhovke vôbec nečakala a myslela som si, že mám mrenu, ktorá sa na tom mieste rieky občas chytí.
Každý jalec nad 50 cm mi urobí obrovskú radosť. Inak mám chytené aj iné a väčšie ryby. Chytila som niekoľko zubáčov okolo 80 cm a zatiaľ najdlhšia moja ryba je sumec 132 cm. Lovím už len na prívlač.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Určite by bolo krásne navštíviť nejaký zabudnutý kút sveta, kde je rýb viacej ako ľudí. Lenže to je už dneska takmer nereálne, a tak sa úplne uspokojím s oveľa reálnejšími cieľmi. Ešte by som chcela vyraziť k vám na Slovensko alebo do Slovinska na hlavátku. Tú ešte nemám chytenú, a to predsa nemôže tak zostať. U nás už táto kráľovná nežije a vy máte krásne vody.
Ako ťa zmenilo a čo ti dalo toto hobby?
V čase, keď som začínala rybárčiť, videla som veci spojené s rybárčením úplne inak, než ich vidím dnes. Pred rokmi, niekedy v roku 2011 začal manžel pracovať pre firmu zaoberajúcu sa vývojom a výrobou prívlačových prútov a nástrah. Ten pohľad akoby „z druhej strany“ ma úplne nadchol. Razom som vedela o výrobe prívlačových prútov viac než ktokoľvek iný. Zistila som dôležitosť správnej voľby prúta na lov s tou-ktorou nástrahou a istým konkrétnym spôsobom lovu a všetko dávalo jasnú logiku. Akože správne zvolená, vyvážená zostava prúta, navijaka, šnúry a nástrahy pri správnej prezentácii nástrahy vedie k úplne inému pocitu a úspešnosti lovu.
Celé to bolo také silné, že som odišla z banky, kde som pracovala 22 rokov a išla pracovať do rovnakej firmy ako manžel. Chodila som do fotoškoly a študovala Photoshop, aby som mohla robiť produktové fotografie prútov a nástrah, ktoré sme vyrobili. Po práci v obchode a vo firme sme išli s manželom ešte testovať výrobky k vode, kde som začala ešte fotiť ulovené ryby s nástrahou vo vode. To bola ďalšia výzva, pretože pán profesor vo fotoškole hovoril, že je to veľmi ťažké. Fotiť lesklé ryby s lesklou nástrahou v lesklej vode... a navyše to celé v pohybe! Trvalo takmer tri roky, ale dala som to a nie s takým drahým vybavením, ako sa všetci domnievali.
Všetko bolo ako sen, než to „vyšperkoval“ Covid...
Dnes opäť pracujem v banke a mám svoj e-shop zameraný na prívlač. Mojím obchodným partnerom, od ktorého odoberám tovar, je práve firma, pre ktorú som pracovala a všetko beží v podstate ďalej, len iným spôsobom.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač? Zlákali ťa trblietajúce sa blinkre?
Je to aktívny, „čistý“ a šetrný spôsob lovu. Už som hovorila, že musíš „zahrať to správne divadielko“, aby si bol úspešný. Nástrahy sú ako moje bábky a ja s nimi hrám. Keď je to dobré predstavenie, presvedčím rybu na záber, a to je pre mňa odmena. Myslím, že všetky tie trblietajúce sa nástrahy musíš pochopiť – ako ich viesť, čo potrebujú, na akom prúte. Každá nástraha má svoj čas a situáciu, v ktorej vynikne.
Keď sme pri blinkroch a umelých nástrahách, predpokladám, že máš asi viac škatuliek s nástrahami ako šperkovníc...?
Tak na to zober jed! Šperkovnicu nemám ani jednu, ale krabičiek s nástrahami mraky. Je to práve preto, že každá má svoj čas a situáciu, ktorá pri vode nastane – a potom si úspešný. Navyše ma maximálne napĺňa, keď mám nástrahu, na ktorú som ešte nič nechytila, takzvane „rozchytať“, čo v podstate znamená pochopiť ju.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
To je ťažko povedať. Záleží na tom, o akú cieľovú rybu a aký spôsob lovu by malo ísť... Pokiaľ pôjde o pstruhy, tak sú to plandavky a UL voblery Crazy Plankton, UL Rider, My Turn, vyvinuté firmou, v ktorej sme pracovali. Jalce najradšej chytám na plandavky a voblery. Na šťuky dávam prednosť voblerom, gumovým nástrahám a plandavkám. Zubáče najčastejšie chytám na gumy a voblery.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj manžel alebo chodíš radšej sama?
Nikdy nechodím sama, len s manželom a manžel málokedy chodí bezo mňa. Nikto z jeho kolegov nevie odfotiť rybu vo vode, a tak je preň taká vychádzka bez zachytenia zdolaného úlovku vo svojom prostredí akoby neúplná.
Hovorí, že fotka zdolávanej skákajúcej ryby s nástrahou vo vode je presne to, čo každý rybár vidí pri tom krásnom momente plnom adrenalínu a uspokojenia ihneď po víťazstve nad rybou. Vidieť takú fotografiu, to ťa musí naplniť chuťou ísť na ryby!
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Ako každá ženská, nechcem vyzerať blbo. V maskáčoch ma nikdy neuvidíš. Nič proti tým, čo ich nosia. Ja som zameraná hlavne na praktickosť a pohodlnosť oblečenia. Takže obyčajné outdoorové nohavice so strečom pre lepší pohyb a schopnosť ohnúť sa k foteným rybám. Nech sú pružné aspoň nohavice, keď už nie je pružné telo...
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď aj väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Áno, aj toho som schopná. Osobitne si užívam silvestrovské chytanie na marmyšky na Labe, keď počet ulovených ostriežov a bielej ryby šokuje okoloidúci dav prejedených ľudí od sviatočného stola. Lov pod ľadom mám tiež rada, hoci je mi zima, ako každej ženskej. Ten lov je však iný, a to za to stojí!
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Zažila som v našom obchode, kde som pracovala, reakciu od zákazníka, že ženská má držať v ruke varešku a nie prút. Je pravda, že sa veľa mužov čuduje, že žena chytá ryby. O to viac to asi bolí, keď muži vidia, že ženská chytila a oni nie...
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Všetkým rybárom chcem zaželať krásne a hlavne pokojné chvíle pri vode plnej vysnívaných úspechov. Všetkým rybárkam by som odkázala: nenechajte sa odradiť, hecnite sa a ukážte, že to môžete robiť dobre a byť úspešná. Nech sa vám všetkým prúty ohýbajú!
Ďakujem za rozhovor, Monika, a prajem ti, aby sa ti splnil ten tvoj sen o ulovení kráľovnej. A ktovie, možno ti v tom budem nápomocný aj ja.
Patrik KUVIK
šéfredaktor Slovenského RYBÁRA
PrihlásenieRegistrácia 
