Rozličné prívlastky dostáva stále častejšie jedna z našich najobľúbenejších rýb. A navyše aj množstvo obmedzení pri jej zarybňovaní. Ochrana prírody vyhlásila boj inváznym a nepôvodným druhom a pozornosti neunikol ani pstruh dúhový. Pritom je to najčastejšie vysadzovaná a lovená lososovitá ryba v našich revíroch.
nezadaný
24.06.2024 (4/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2024.
Ale patrí skutočne pstruh dúhový do našich vôd? Prevládajú tu jeho pozitívne vlastnosti? Alebo sa stáva nežiaducim konkurentom a hrozbou pre pôvodné druhy? Tu sa, dokonca aj názory odborníkov –
ichtyológov, rovnako aj bežných rybárov, často úplne rozchádzajú...
Z Ameriky do našich vôd
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) pochádza zo Severnej Ameriky. Prvé ikry boli dovezené z Kalifornie do Nemecka už v roku 1881. Keďže rástol rýchlejšie ako pstruh potočný a bol odolnejší, začal sa jeho chov čoraz viac rozširovať, a to aj na naše územie. Jeho pozitívne vlastnosti nezostali bez povšimnutia ani u rybárskych hospodárov. Pstruh dúhový sa tak začal uplatňovať nielen v rybničných chovoch, ale aj pri zarybňovaní voľných vôd. Tu sa výborne prejavila jeho vysoká prispôsobivosť novým podmienkam, minimálna vyberavosť v potrave a vysoká žravosť. Pstruh dúhový sa tak postupne stal spestrením obsádok našich druhov rýb.
Stále populárnejší
Medzi rybármi sa stal čoraz obľúbenejším hlavne preto, že rybárske revíry sa zarybňujú takmer výlučne konzumnou veľkosťou dúhaka. Navyše za podstatne nižšiu cenu, ako násady pstruha potočného. Popri kvalitnej svalovine ho rybári vyhľadávajú aj pre samotný jeho lov a bojovnosť na udici. So pstruhom dúhovým po celé roky nebol v našich vodách žiaden problém, a to aj napriek tomu, že sa pstruhom dúhovým postupne zarybňovalo čoraz viac a viac. Dokonca sa do niektorých revírov začali vysadzovať aj veľké dúhaky s hmotnosťou niekoľko kilogramov. Takéto megapstruhy sa tešia veľkej popularite hlavne na rybárskych pretekoch, ale aj na súkromných rybárskych revíroch.
Pôvodné sú cennejšie
Pôvodné populácie pstruha potočného majú vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu – o tom nikto nepochybuje. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je také ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte prednedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných, dnes často trpia nedostatkom vody. Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy alebo dokonca úplne vysychajú! Nedostatočné prietoky znamenajú zároveň oveľa vyššie riziko znečistenia, zhoršenie podmienok pre prirodzený neres, rovnako aj obmedzenie potravnej ponuky...
Optimálne riešenie asi neexistuje
Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace rybožravé predátory, najmä vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky, kde ešte pstruhy zostali, je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak. Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenie nie je vôbec jednoduché. A tak v mnohých prípadoch môže byť pstruh dúhový dokonca do určitej miery aj nápomocný pri udržaní populácií pstruha potočného. Na násady konzumného pstruha dúhového, vysadené pred začiatkom pstruhovej sezóny, sa zameria pozornosť väčšiny rybárov. Pstruhy potočné tak zostávajú chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. Dúhaky sa za niekoľko dní až týždňov vylovia a rybársky tlak postupne opadne. Pstruhy potočné si potom žijú svoj vlastný, rybármi a nepôvodnými pstruhmi dúhovými takmer nerušený, život. Ešte prednedávnom to fungovalo takmer ideálne. Až dovtedy, kým nebolo rybožravých predátorov až príliš veľa...
Vydry
V súčasnosti sa popri rybároch dokonale priživujú na neskúsených pstruhoch dúhových aj rybožravé predátory. Keď sú z toku vyžraté, prakticky nerušene likvidujú pôvodného pstruha potočného. Prevažná väčšina ochranárov prírody je presvedčená, že pstruh potočný dokáže odolať predátorskému tlaku vydry. Že jeho schopnosti v nezregulovaných potokoch s množstvom úkrytov dokážu pstruha potočného ochrániť. A že žiaden predátor si predsa svoju korisť celkom nezlikviduje... Ale žiaľ, tieto krásne znejúce teórie prakticky neplatia. Vydry dokážu absolútnu väčšinu pstruhových potokov vyžrať doslova do poslednej generačnej ryby. V reguláciách je to akurát podstatne rýchlejšie. Zostáva len pár mladých – juvenilných jedincov, ktoré často ani nedokážu dospieť a založiť novú generáciu. A to aspoň na takých miestach, kde by sa pstruhy mohli rozmnožovať. Pre objektivitu musím uznať, že poznám aj pár väčších potokov, kde popri vydrách ešte dokázali pstruhy potočné prežiť. Ale početnosť pstruhov je v takýchto vodách podstatne nižšia, ako by reálne mohla byť.
Výhody pstruha dúhového
Dúhak má svoje nesporné výhody a rozhodne si nájde svoje miesto v niektorých vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v chladnejších stojatých vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Výnimkou nie sú prírastky viac ako pol kila ročne. Úlovky niekoľkokilogramových dúhakov z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, ale aj z Dunaja, gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu a ďalších vôd nám to potvrdzujú. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov. A kvalita svaloviny je tiež porovnateľná s lososom, ba povedal by som, že je ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž vykŕmené na prirodzenej potrave a ich sýtočervená farba svaloviny nie je z umelých krmív, ale z čisto prírodných karoténov. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia! Potom sa nám aj pstruhy odmenia neuveriteľným spôsobom v podobe výnimočných úlovkov.
Obohatenie našej ichtyofauny
Nepôvodné druhy predstavujú čoraz závažnejší problém, najmä z hľadiska konkurencie pôvodným druhom a postupným ochudobnením biodiverzity. Skutočne problematickými druhmi sú tie invázne – sumček hnedý, nepôvodní býčkovia a čoraz viac tolstolobiky. Pstruha dúhového by som rozhodne medzi takéto druhy neradil. Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Podobne, ako napríklad nepôvodné zemiaky nezničili našu flóru... Naopak, dúhak má rozhodne svoje miesto aj v našich vodách, hlavne v úsekoch, ktoré sú negatívne ovplyvnené zmenou klímy, zdevastované necitlivými reguláciami či migračnými bariérami. Úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách je veľmi výnimočné, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovanými násadami. Jeho vysadzovanie je potrebné rozumne zvážiť a nerobiť unáhlené paušálne rozhodnutia, nepreháňať to ani s jeho množstvom. Dôležité je, aby rybárski hospodári v spolupráci s ichtyológmi správne zostavili zarybňovacie plány a potom sa pstruh dúhový môže stať skutočným prínosom pri hospodárení a vítaným obohatením našej ichtyofauny.
Jaroslav ŠUBJAK
PrihlásenieRegistrácia 
