Zachytať si na najdlhšej rieke Európy – Volge – bol môj dávny sen, ktorý som si splnil vlani v polovici septembra. Tú jeseň panovalo v delte Volgy nezvyčajne teplé počasie s teplotami cez 30 stupňov. Termín už sme meniť nemohli, ale mohli sme si zmeniť miesto pobytu, preto sme sa rozhodli navštíviť horné toky delty. Hneď po prílete do Astrachanu ma čakali prvé nepríjemnosti v podobe strateného lístka od batožiny. Ostal som v odbavovacej hale sám a potom som musel presvedčiť nedôverčivých ruských colníkov, že tá posledná batožina je naozaj moja. Letisko sme opustili okolo polnoci a vyrazili smer delta. Asi 20 km od Astrachánu nás prekvapil prvá zátarasa, keď som pokojne podriemaval v pohodlí mikrobusu Ford Transit a prebudilo ma až zaklopanie vojaka samopalom na sklo v mieste, kde som si opieral hlavu...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Hneď po prílete do Astrachanu, ma čakali prvé nepríjemnosti v podobe strateného lístka od batožiny. Ostal som v odbavovacej hale sám a potom som musel presvedčiť nedôverčivých ruských colníkov, že tá posledná batožina je naozaj moja. Letisko sme opustili okolo polnoci a vyrazili smer delta. Asi 20 km od Astrachanu nás prekvapila prvá zátarasa, keď som pokojne podriemaval v pohodlí mikrobusu Ford Transit a prebudilo ma až zaklopanie vojaka samopalom na sklo v mieste, kde som si opieral hlavu.
„Na Rusko dosť dobré“
Strašne som sa vydesil a už som nezaspal. Vojenské blokovanie sme prekonávali ešte dvakrát. Pýtal som sa vodiča čo to má znamenať, či hľadajú nejakého vraha. Odpovedal mi, že „hľadajú vraha jesetera“, ktorý je teraz na Volge celoročne chránený a na čiernom trhu má jeho mäso a vajíčka obrovskú hodnotu, preto sa lovia ďalej, načierno a veselo sa s ním obchoduje. Zohnať mäso jesetera na večeru nie je v tejto oblasti žiadny problém.
Okolo tretej hodiny rannej sme boli na mieste. Ubytovali nás do pohodlných zrubov, ktoré boli komfortne a hlavne štýlovo vybavené dreveným nábytkom, nechýbal ani mini bar a kúpeľňa. Každý zrub mal klimatizáciu. Ráno som zistil, že sme na rybárskej základni Cineptica, ktorá je celá obkolesená veľkým plotom.
Raňajky sa podávali v najväčšom zrube, kde sa stravovali všetci rybári z našej základne. Po raňajkách sme vyrazili rovno k rieke, kde kotvilo chatrné drevené mólo s desiatimi loďkami, motorom 25 HP a echolotom. „Na Rusko dosť dobré“ - poznamenal môj parťák. Nevedel však, že nás čakajú ďalšie komplikácie.
Kazašský sprievodca
Usadili sme sa v lodi a ja som začal štartovať. Vtom sa pri člne objavil strážca prístavu a pýtal sa nás na vodičské oprávnenie pre riadenie tohto člna. Nič také sme nemali, tak nám pridelili dvojmetrového Kazacha oblečeného v poslednom modeli maskáčov ruskej armády. Aj keď neradi, museli sme vyraziť na ryby v trojici. Volga je magická rieka, ktorá svojou mohutnosťou v niektorých miestach môže smelo konkurovať moru. Často sa tu menila hĺbka. Boli tu partie s leknami a trávou dlhé niekoľko kilometrov, ale v hlavnom toku bolo miestami až tridsať metrov hlboko.
Na prvej vychádzke sme dali na radu Kazacha a vyšli na hĺbku vyskúšať jiging. Domnievali sme sa, že to tam Kazach dobre pozná a poslúži nám ako sprievodca. Po troch hodinách únavného vláčenia bez záberu som navrhol kormidelníkovi, nech nás vezme niekam na plytčinu do tráv, kde som dúfal, že nás nejaký záber poteší. Gumy sme vymenili za voblery, chytali sme na plávajúce a málo potápavé rapaly.
Kazach vypol motor asi 200 m pred trávnatým kobercom a zvyšok potichu dovesloval. Sonar ukazoval peknú hranu zo 6 na 1 m. Na karabínku som si zapol Rapalu Skitter Prop, ktorú som mal už vyskúšanú z Ukrajiny, kde fungovala fantasticky.
Prvá šťuka v člne
Premiérové nahodenie smerovalo na kraj lekna. Prudkými pohybmi som sa snažil oživovať vobler, ktorý robil na vode pekný cirkus. Druhé nahodenie sa mi pošťastilo položiť tesne vedľa trávnatej bariéry. Po druhom otočení prišiel prvý záber. Ryba napálila vobler a šla rovno do výskoku, ukázala sa celá, v plnej kráse a po dopade do vody si to namierila priamo do trávy. Tam sa jej nepodarilo háčikov zbaviť, a preto si to namierila do hĺbky, kde sa odhodlala ešte k dvom výpadom. Tie však hravo zvládla brzda a prvá ryba sa ocitla v lodi. Bola to pekná šťuka, okolo 60 cm.
Môj kolega mal tiež záber a zdolal si krásneho ostrieža, okolo 30 cm. Vietor nás pomaly unášal pozdĺž tráv a o ryby nebola núdza. Za predpoludnie sme mali každý okolo desať rýb medzi 40-60 cm.
Prišiel čas obeda a Kazach zavelil, že sa ide do krčmy. Priviezol nás do prístavu, kde na nás čakal správca základne, aby nám ukázal náš stôl. Ostatní kolegovia rybári už na nás čakali a hneď sa vypytovali čo sme chytili, pretože sa tam hneď rozkríklo, že tu chceme natočiť nejaké zábery pre firmu Rapala.
Vodková smršť...
Hneď po príchode zaujímalo ruských kolegov, čo sme chytili. Odpovedal som, že nič veľké, ale že každý mal asi 15 záberov a zdolal 10 rýb. Nechceli nám to veriť, ale keď som im ukázal fotky, okamžite sme boli v ich očiach hrdinovia a prebehla vodková smršť, ktorá sa natiahla až do večera.
Po niekoľkých dňoch strávených na tejto základni som pochopil, prečo si nás ruskí rybári toľko vážili. Boli to podnikatelia z Moskvy, ktorí si sem išli odpočinúť. Každý večer holdovali vodke, neskoro vstávali a vyrážali na vodu okolo desiatej predpoludním a o jednej už sedeli v krčme s tým, že ryby skrátka nejdú. Nám ryby šli, ale museli sme vstávať skoro ráno, pretože popoludňajšie teploty sa pohybovali cez tridsať stupňov.
Ďalší deň sme sa rozhodli vyskúšať trolling na väčšie Rapaly Magnums, ktoré sa dostanú až do 8 m. Ráno na nás Kazach v prístave nečakal, tak sme mu ušli a boli sme radi, že sme sa ho zbavili. Našli sme si miesto na Volge, kde sa okolo brehu prudko lámala hĺbka až na desať metrov. Zhodnotili sme to ako ideálne miesto pre trolling.
Šalejúce ostrieže
Prešli sme koryto dlhé dva kilometre, ale záber neprišiel. Trolling veľmi nefungoval, hoci sme mu venovali dve hodiny. Presunuli sme sa na plytčinu, kde bolo v pobrežnej tráve vidieť pohyb rýb. Rapalu Magnum sme vymenili za osvedčené popery. Nasledovali nahodenia presne na kraj tráv. Trikrát som navinul a okamžite prišiel záber. Ryba nekládla veľký odpor a o chvíľu bola na hladine; bol to hladný ostriež, ktorý sa nechal vydráždiť neodolateľným zvukom poperu. Ostrieže tu pekne šaleli a brali doslova na hod. Dokonca sa mi podarilo uloviť na jeden poper dva ostrieže. Boli tu však ryby len menšej veľkosti, preto sme sa rozhodli zmeniť miesto.
Pri chytaní na popery si užijete celý okamih záberu, pretože sa všetko odohráva na hladine. Sotva ryba uchopí nástrahu, je dôležité nepanikáriť a vyčkať dve až tri sekundy až si ryba vobler vyrovná v ústach a potom by mal nasledovať zásek. Je to naozaj veľmi adrenalínový zážitok loviť na hladinový poper.
Popery bývajú trojitého vyhotovenia. Jeden má vpredu misku, ktorá pri navíjaní rozstrekuje vodu dopredu a pritom ešte vyludzuje veľmi dráždivý zvuk. Druhý typ má špicatú hlavu, podlhovasté telo, ktoré je zakončené vrtuľkou; ten pri navíjaní čerí vodu a tiež je príznačný atraktívnym zvukom. Tretí typ pláva po hladine a napodobňuje pohyb zranenej rybky.
Krásny boleň
Vyrazili sme asi päť kilometrov po prúde, kde Volga naberá na mohutnosti a uprostred rieky sú priplavené piesčité útesy, okolo ktorých predpokladáme výskyt rýb. Doplávali sme na miesto a skontrolovali stĺpec vody sonarom. Prúd je tam naozaj veľmi silný a nedarilo sa nám ukotviť lode. Náhle kolega zavolal, že uprostred rieky doslova vrie voda.
Otočili sme loď a vyrazili tým smerom, kde drobné rybky vyskakovali nad hladinu. Zareagovali tiež vtáky a stiahli sa tam loviť. Zastavili sme desať metrov odtiaľ a spustili kotvu. Prvé nahodenia smerovali priamo do „kotla“. Dravce okamžite zaútočili na naše nástrahy a obaja sme si užívali fantastický súboj.
Ja som ulovil opäť malého ostrieža, ale kolega mal niečo poriadne. Ryba pekne preverila brzdový systém jeho navijaka a snažila sa uniknúť po prúde. Keď sa jej to nedarilo, vyskúšala výskok nad hladinu. „Je to krásny boleň“ - zvolal kolega. Ryba podnikla ešte dva výpady a napokon ju kolega úspešne premohol. Aj ja som následne dostal krásny záber a o niekoľko minút bol statný boleň v lodi.
Ulovili sme tu ešte niekoľko veľkých boleňov a kŕdeľ odplával. Rozhodli sme sa pre návrat na základňu. Pri návrate do prístavu už z diaľky sme spoznali postavu Kazacha, ktorému sme ráno ušli. Prirazili sme k mólu, Kazach si priviazal loď a bolo na ňom vidieť, že je veľmi smutný. Nám však nič nepovedal.
Cestou do krčmy sme stretli jeho kolegu, ktorý čakal na nových turistov. Ten sa s nami dal do reči a vysvetlil nám, že keď sme jeho kolegovi ráno ušli, tak ten deň nebude mať zaplatené. Bolo nám ho ľúto a už sme niečo podobné viac nezopakovali. Po obede sme sa rozhodli loviť v hĺbkach 1,8 - 2 m a na to je fantastickou nástrahou X Rap.
Nasadli sme do lode, zobrali Kazacha a vyrazili okolo starého vraku na slepé rameno Volgy. Zastavili sme na mieste, kde boli brehy husto porastené leknami. Ideálne miesto pre úkryt dravca. Ja som zvolil biely X Rap a nahodil presne pozdĺž lekna. Sotva X Rap dosiahol svoju hĺbku, pocítil som prudký záber a ryba sa okamžite snažila zájsť do lekna, a tam sa nástrahy zbaviť. Brzda rozbehla svoj koncert a pletenka rozrezávala steblá lekna ako kosa. Kolega nahodil na druhú stranu leknového poľa a tiež si užíval záber. Po krásnom súboji skončili v lodi dve pekné šťuky. X Rap fungoval bezchybne, svojím agresívnym pohybom dokázal vydráždiť aj inak inertného dravca.
Ak sa chcete vydať na ryby do delty Volgy voľte jesenné termíny - koncom septembra alebo začiatkom októbra. My sme tam boli koncom septembra, kedy však panovali abnormálne teploty, ktoré sa podpísali pod naše úlovky. Nedá sa povedať, že v letných mesiacoch nenachytáte ryby, ale skôr tam bude toľko malých rýb, ktoré k vašej nástrahe nepustia tie veľké.
Ak vás zaujíma ako funguje Rapala nielen na ruskom veľtoku rieke Volga, ale aj na iných miestach v Európe, odporúčam vám pozrieť si DVD Rapala, ktoré práve prichádza na trh.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
