Dnes sa vami podelím o moje skúsenosti pri využití tejto najmladšej techniky muškárenia. Jej relatívne krátka história, ale neskutočná účinnosť, zmenila nielen môj postoj k využitiu nymfovania ale aj pochopeniu, ako ryby reagujú na pohyb rôznych vývojových štádií hmyzu vo vode. Ak si dobre spomínam, tak asi v roku 2002 ju priniesli naši muškári z majstrovstiev sveta v muškárení z Francúzska; odtiaľ pravdepodobne vznikol ten názov...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pre pochopenie základných rozdielov medzi normálnym nymfovaním a „francúzom“ si treba uvedomiť niekoľko faktov.
Aby sme pochopili podstatu...
Prečo zásadne lovíme proti prúdu? Vieme sa dostať bližšie k predpokladanému miestu výskytu ryby, a tú si tak nepoplašíme ako pri normálnom nymfovaní, keď nahadzujeme väčšinou kolmo na prúdnicu a nymfy splavujeme dole vodou. A tiež naše mušky ponúkame prirodzenejšie s prúdiacou vodou zhora nadol, ako by mali zbytočne bojovať s bočným prúdom.
Prečo nepoužívame muškársku šnúru v blízkosti mušiek ale iba silon? Odpor muškárskej šnúry na vode je väčší, prúd nám ju rýchlejšie splavuje, a teda ťahá naše nymfy tiež rýchlejšie dolu vodou ako v prípade silonu, s ktorým sa stále snažíme držať kontakt.
Prečo pri tejto technike je dlhší muškársky prút lepší ako kratší? S dlhším prútom mám pri hodoch proti prúdu lepší kontakt s vedením mušiek a tiež pri hodoch, ktoré nie sú pri tejto technike práve klasické osmičkové sušenie, ale len rozhodenie silonu dozadu a následne vpred, sa mi lepšie a hlavne presnejšie darí odhodiť mušky .
Najdôležitejší rozdiel
Asi najdôležitejší rozdiel je však v tom, že pri „francúzovi“ vidíte záber skôr na signalizátore záberu, ako ho cítite v prúte alebo v ruke pri bežnom nymfovaní. Tu je rozdiel medzi technikami najväčší, kedy viete premeniť aj ten najcitlivejší záber ryby, pri „francúzovi“ ide o pohyb signalizátora proti prúdu, ktorý jasne vidíte ako pri bežnom nymfovaní, keď záber ryby cítite v ruke alebo cez šnúru do prúta.
Dovolím si povedať, že pri bežnom nymfovaní vám ryby počas splavovania aj niekoľkokrát vaše mušky doslovne ochutnali a následne vypľuli (vy ste nič necítili) a chytíte len tie, ktoré už sú vlastne pichnuté a nevedia sa umelej mušky zbaviť. Zrak je v tomto prípade doslova rýchlejší ako cit v ruke. Ako signalizátor sa používajú farebné kontrastné silony s uzlíkmi alebo aj suché mušky tiež s nejakým farebným kontrastom.
Od teórie k praxi
Ale dosť teoretizovania poďme si povedať pár príkladov, ako si zostaviť prút k vode. V zásade by malo platiť pravidlo, že čím väčšia voda, tým dlhší prút. Ale stačí na to približne dĺžka od 275 do 305 cm na šnúru AFTMA 2-3-4, môžeme použiť osvedčené značky SAGE Z AXIS 4100 – 4, ktorý má dĺžku 305 cm na šnúru 4, alebo 903, na šnúru 3, tiež Orvis Western, Redington RS4, Airflo, Kola Salmon, Maxia a iné.
U mňa platí: čím tenší silon pri muškách, tým jemnejšiu akciu a AFTMU prúta. Nezabudnite mať na navijaku aj muškársku šnúru, lebo muškárenie je to len vtedy, ak používate muškársky prút, navijak a muškársku šnúru. V inom prípade by ste sa mohli stretnúť s problémami pri kontrole rybárskou strážou.
Najdôležitejšou časťou tejto techniky je silonový vlasec s priemerom 0,18 – 0,45 mm (zužovaný alebo aj paralelný), ktorý spojím k muškárskej šnúre v dĺžke od 4,5 do 15 m. Túto dĺžku a priemer si zvolím podľa veľkosti toku (koľko potrebujem nahadzovať), veľkosti rýb (koľko metrov mi dokáže vytiahnuť ryba pri zdolávaní, aby spoj silonu a muškárskej šnúry nebehal v očkách). V zásade platí, že pri menšom toku, ako napríklad Rajčianka, stačí 4,5 m, ale na Váhu si dávam aj 15 m silonu.
Ako plaváčik na hladine
Na indikáciu záberu mi slúži farebný silon s 5-6 uzlíkmi (celkovo 5-10 cm), ktoré robia čiastočne hmotnosť, ale ich aj lepšie vidím. Na spojenie tohto indikátora so silonom môžeme použiť titánové mikrokrúžky, alebo len pružný uzol. Koniec indikátora (ten k muškám) je lepšie ukončiť mikrokrúžkom, lebo ďalej potrebujem napojiť tenký fluorocarbon (podľa potreby priemer od 0,09 do 0,15 mm).
Na začiatok použite iba jednu mušku, lebo nahadzovanie (ide o to preraziť s nymfou vodnú hladinu čo najrýchlejšie) a rýchle vyťahovanie, zdvíhanie mušky odo dna rieky, je skutočne potrebné precvičiť. Vzdialenosť mušky od indikátora by mala byť približne 50 cm, maximálne 1 m a to podľa hĺbky vody.
V princípe vedenie indikátora s muškou je možné prirovnať k vedeniu plaváčika na hladine, ktorý signalizuje záber. Po nahodení treba okamžite dostať kontakt s indikátorom (pritiahnutím, skrátením vlasca podľa toho, ako rýchlo ho prúd vody splavuje dolu tokom). Na oživenie vedenia mušku občas ešte nadvihnem odo dna a následne uvoľním. Používam hlavne nymfy s volfrámovými hlavičkami rôznych farieb, ktoré sú ťažšie ako mosadzné a rýchlejšie klesnú ku dnu.
Záber treba spozorovať
Nezabúdajte na to, že záber ryby prichádza aj ihneď po nahodení, keď nymfa len preráža vodu a klesá hmotnosťou ku dnu (aj poletujúci hmyz nalietava cez hladinu vody v snahe naklásť vajíčka na kamene alebo vodné porasty); preto sa snažte udržovať stály napnutý kontakt s indikátorom, aby ste záber spozorovali! Nie až neskôr, keď ho zacítite.
Konkrétne pri vode si najprv určím miesto, kde chcem nahodiť, zabrodím (iba ak musím) do vody tak, aby som mal to vytypované miesto pred sebou proti prúdu na dohodenie. Mušku a jej hmotnosť si určím podľa hĺbky a rýchlosti toku.
Po nahodení cca 1 m nad predpokladané miesto výskytu ryby musím mať okamžitý kontakt s indikátorom a snažím sa nymfu ihneď zdvíhať odo dna. Záber bude viditeľný na indikátore zastavením prirodzeného splavu alebo potiahnutím proti prúdu. Nasleduje zásek a predpokladám, že aj zdolanie peknej ryby.
Prajem veľa pekných chvíľ a veľkých úlovkov v našich krásnych riekach.
Foto: Ing. Viktor Čorej a Ing. Peter Bienek
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
