V jednom z minulých čísel sme si na stránkach Slovenského RYBÁRA predstavili revír štrkovisko Krásna pri Hornáde, kde platí systém chyť a pusť. Materiál a články o revíroch s režimom bez privlastnenia si úlovku majú tradične veľký ohlas a vzniká okolo nich veľká diskusia. Do redakcie sme dostali množstvo otázok ohľadom úlovkov i iných záležitostí týkajúcich sa tejto nádhernej vody. Zároveň nám zaslal do redakcie e-mail a spresnil naše informácie samotný hlavný hospodár MsO Košice Rudolf Halmi. Vo svojom liste tvrdí, že pravda, hlavne okolo zarybnenia, je v skutočnosti trochu iná. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že okolo hospodárenia na revíroch chyť a pusť sa šíria rôzne fámy a nepravdy, preto sme sa rozhodli, že všetko uvedieme na pravú mieru a požiadali sme o rozhovor práve Rudolfa Halmiho...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ako jedna z mála organizácií na Slovensku spravuje MsO SRZ Košice i vodu chyť a pusť, konkrétne štrkovisko Krásna pri Hornáde. Odkedy sa datuje jeho vznik?
Návrh na ustanovenie režimu bez privlastnenia si úlovku prišiel zo strany členskej základne v roku 2005. Pri hlasovaní na schôdzi dala členská základňa jasne najavo, že ho chce rekvalifikovať na revír chyť a pusť. Ja, ako hospodár i vedenie MsO, sme to akceptovali. Vznikla tu myšlienka vytvoriť v našej organizácii jeden reprezentatívny športový revír, aký na Slovensku ani nemá obdobu. Je jasné, že na začiatku a ešte aj doposiaľ sú reakcie rybárov rozporuplné. Drvivú väčšinu rybárov to potešilo, ale našli sa i záporné hlasy. To sme však nejako zvládli a dokonca sa o ustanovení režimu na danej vode opätovne hlasovalo na konferencii v roku 2008. Tam znovu absolútna väčšina členov hlasovala za uchovanie režimu bez privlastnenia si úlovku. Podľa mňa budovať revír chyť a pusť nemá zmysel na tri roky. Je to dlhodobý proces, ktorý musíme podstúpiť, aby sme si časom mohli užívať plody našej práce. Aj keď sa už výsledky dostavili vlastne od počiatku v podobe úlovkov a spokojnosti rybárov, čo vidieť i na návštevnosti a atraktívnosti revíru.
Mali ste s týmto prechodom problémy? Čo sa pre vás v súvislosti s týmto revírom zmenilo? Veď sa dá povedať, že vaša organizácia je akýmsi priekopníkom v tomto smere.
Pre mňa ako hospodára sa toho v podstate vo vzťahu k tejto vode veľa nezmenilo. Z hospodárskeho hľadiska je to bežný revír. Nevymyká sa zo starostlivosti, snažíme sa ho udržať v dobrom stave. O vodu a ryby je potrebné sa starať ako aj pri iných. Krásnu pri Hornáde navštevuje čoraz viac rybárov a treba sa usilovať o to, aby sa sem neustále vracali. Teda musia tu byť spokojní. Musia nachytať pekné a zdravé ryby. Starosti nám robia nespratníci, ktorí nedodržiavajú zákony a svojim konaním nám naše úsilie kazia. Ale môžeme povedať, že je všetko na dobrej ceste. Sám môžem konštatovať, že najviac hosťovacích povolení sme predali práve na tento revír, čo naznačuje, že ideme dobrou cestou. Je to v našom záujme a v záujme našich členov, ktorých zastupujeme.
Pri našom hodnotení revíru sme vychádzali zo skutočnosti, že rybársky zákon neudáva povinnosť na zarybňovanie revírov chyť a pusť. Takže takéto vody sa buď nezarybňujú, alebo sa zarybňujú iba minimálne. Vo vašom prípade sme sa však mýlili, na čo ste nás aj upozornili. Takéto mylné informácie kolujú i medzi rybármi. Tak ako to u vás vlastne funguje? Ako prebieha hospodárenie a zarybňovanie?
Máte pravdu. Zákon naozaj neustanovuje povinnosť zarybňovať takéto revíry. My sme sa ale tejto možnosti dobrovoľne vzdali a o zrušenie tejto povinnosti sme ani nepožiadali. Čiže platí u nás na tento revír minimálna zarybňovacia povinnosť, čo je v tomto prípade 300 kg rýb. My sa však nepridržiavame ani tohto čísla a zarybňujeme aj navyše. Napríklad v roku 2008 sme vodu zarybnili 500 kg kapra K3, čo je ryba lovnej miery. A takto postupujeme každý rok. Zarybňujeme nielen kaprom, ale aj amurom, zubáčom, šťukou a snažíme sa nasadzovať ryby staršie a vyšších hmotnostných kategórií.
Zarybňuje sa pravidelne.
Jedno je isté. Ihneď od vzniku revíru chyť a pusť získala Krásna veľmi dobrú povesť. Hneď od začiatku sa tam nachytali veľmi pekné úlovky. Kapry a amury nad 15 kg neboli zriedkavosťou. A k tomu množstvá ulovených sumcov i iných dravcov. Ako je to so štatistikou úlovkov na Krásnej?
Pekným a hojným úlovkom sa niet čo diviť, nakoľko už predtým sa tam nachádzalo množstvo parádnych rýb. Zároveň sa nám vďaka dobrej spolupráci podarilo od okolitých chovateľov zabezpečiť veľké a matečné ryby. Od začiatku sa snažíme zvyšovať atraktívnosť revíru. K evidencii úlovkov môžem povedať, že od tohto roku sú v platnosti nové povolenia na rybolov, do ktorých bude možnosť vyznačiť i úlovky, ktoré si rybár neprivlastnil. Takto budeme môcť dobre sledovať úlovky a ich početnosť.
Začalo sem smerovať čím ďalej tým viac rybárov. A úlovky boli taktiež veľmi pekné. Medzičasom voda zmenila charakter. Po silne zarastenom štrkovisku už nie je ani stopy. Vedú sa kuloárne reči o úbytku úlovkov. Je to pravda?
Fámy o úbytku rýb a o tom, že úlovkov je menej, sú nepodložené a aj tohto roku sa na Krásnej chytilo množstvo krásnych rýb. Samozrejme, s určitým prirodzeným úbytkom musíme rátať. Niektoré ryby môžu uhynúť, či už prirodzenou smrťou, alebo poškodením zlou manipuláciou s nimi. Topánka nás však tlačí v inom smere. Musíme neustále bojovať s rybármi pytliakmi, ktorí i napriek režimu chyť a pusť rybu vode nevrátia. Takéto ryby potom končia v jednom prípade v mraziakoch a v druhom prípade predané súkromným chovateľom, čo je zarážajúce. Robíme pravidelné kontroly, aby sme tomu zamedzili a na ochranu pred pytliactvom kladieme veľký dôraz. Avšak pytliaci sú veľmi vynaliezaví a naše právomoci značne obmedzené. Mapovať taký terén, ako je Krásna, je veľmi ťažké. Do budúcnosti by mohla pomôcť pri úprave ciest a úprave terénu v okolí plánovaná výstavba. Všetko si vyžaduje čas a financie a niekedy ešte viac, nakoľko nám ešte z iných strán mnohí hádžu polená pod nohy...
Takže toľko k problematike hospodárenia na štrkovisku Krásna pri Hornáde. S Rudolfom Halmim sme si toho pohovorili oveľa viac ako sa zmestilo to tohto rozhovoru, ale nedá mi nepripojiť jednu jeho myšlienku, ktorú vyslovil na záver nášho stretnutia:
„Prírodu majú najradšej rybári. Trávia v nej množstvo času, venujú sa jej, dokonca chovajú ryby, ktorými potom nasýtia nielen seba, ale aj iné ryby, vtáky, nenásytné kormorány a dokonca aj pytliakov. A to všetko za svoje peniaze. Poznáte ešte niekoho, kto by to takto robil?“
Nám zostáva iba jediné: všetkým, ktorí sa o štrkovisko Krásna pri Hornáde starajú, navštevujú ju, alebo rybárčia na nej, prajeme veľmi veľa krásnych úlovkov a šťastnú cestu za cieľom.
Za rozhovor poďakoval: Bc. Branislav LABANC
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
